Preskočiť na obsah
  |  

Teherán zavádza nové spôsoby kontroly: cez kamery sledujú ženy bez hidžábu

Irán rozširuje kamerový dohľad na monitorovanie dodržiavania zákona o povinnom nosení hidžábu (moslimská šatka, ktorou si ženy zahalujú vlasy, krk a hruď, pozn. red.). Nový systém funguje vo viacerých mestách vrátane Teheránu, kde ženy bez tejto pokrývky vlasov dostávajú varovné sms správy od štátneho úradu pre „nariaďovanie dobra a zakazovanie zla“.

Textové upozornenia varujú pred možným právnym stíhaním. Viaceré ženy preto začali nosiť slnečné okuliare na ochranu identity.

Ignorovanie hidžábu je podľa nich formou protestu či prejavom slobody, pričom trend sa výrazne zintenzívnil po smrti Mahsy Amíníovej v roku 2022, ktorá zomrela vo väzbe po zadržaní mravnostnou políciou.

Od roku 2023 Irán na tento účel využíva aj dopravné kamery. Majitelia áut dostávajú výstrahy, ak ženy vo vozidle nemajú zakryté vlasy. Po troch upozorneniach im hrozí zabavenie vozidla na štyri týždne.

Kritici systému tvrdia, že zaznamenané údaje často nezodpovedajú realite, čo podkopáva dôveru verejnosti voči bezpečnostným opatreniam režimu.

(tasr, lipa)

  |  

Orbán vynechá oslavy v Moskve aj Kyjeve, Maďarsko ostáva bokom

Maďarský premiér Viktor Orbán sa nezúčastní na oslavách 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny, ktoré sa konajú 9. mája v Moskve, a nevycestuje ani do Kyjeva, kde v ten istý deň ukrajinská vláda pozvala európskych lídrov.

Oznámil to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Levente Magyar v odpovedi na otázku poslankyne opozície Ágnes Vadaiovej z Demokratickej koalície. Tá sa v apríli premiéra pýtala, či sa plánuje zúčastniť niektorého z podujatí, alebo či budú vyslaní aspoň členovia maďarskej vlády.

Magyar zdôraznil, že Maďarsko sa nezúčastní žiadnej z osláv ani na úrovni predsedu vlády, ani ministrov. Tento postoj je v súlade s Orbánovým dlhodobým dôrazom na neutralitu a vyhýbanie sa priamej angažovanosti vo vojenskom konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou.

Zároveň poukazuje na pokračujúce napätie medzi Maďarskom a Ukrajinou, ako aj na osobitnú pozíciu Maďarska v rámci EÚ.

(tasr, lipa)

  |  

PS: Poradca Roberta Fica získal zmluvu s agrorezortom za vyše 200-tisíc

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uzavrelo rámcovú dohodu na právne služby za viac ako 200-tisíc eur s advokátskou kanceláriou Mareka Paru, ktorý zároveň pôsobí ako poradca premiéra Roberta Fica (Smer).

Na zmluvu upozornil opozičný poslanec Ján Hargaš (Progresívne Slovensko) s tým, že ju podpísali len šesť dní po prepuknutí kauzy týkajúcej sa údajného prideľovania lukratívnych pozemkov ľuďom blízkym Smeru.

Hargaš uviedol, že spolu s opozičnými kolegami iniciovali poslanecký prieskum v Poľnohospodárskej platobnej agentúre a europoslanci PS kontaktovali aj európske inštitúcie.

Podľa poslankyne Zuzany Mesterovej (PS) ide o jasný príklad konfliktu záujmov.

Advokátska kancelária má zastupovať ministerstvo v budúcich právnych sporoch, no opozícia upozorňuje na prepojenie na predsedu vlády a načasovanie podpisu zmluvy.

(tasr, red)

  |  

Ayesha Khanová chcela „zlikvidovať“ Nemcov, dnes je nemeckou občiankou

Ayesha Khanová, ľavicová aktivistka pakistanského pôvodu známa ostrou kritikou Nemecka a belochov, získala nemecké občianstvo. Khan je autorkou sledovaného podcastu a vystupuje na sociálnej sieti X pod menom @migrantifa.

V minulosti publikovala kontroverzné výroky ako „Ak budem mať nemecký pas, všetkých vás zničím“ alebo „Belošstvo je chyba“, čo vyvolalo rozsiahlu diskusiu. Napriek tomu získala občianstvo počas oficiálnej ceremónie vo Frankfurte.

Verejné vyhlásenia Khan boli v Nemecku medializované. Otvára zároveň otázku, ako by Nemecko malo pristupovať k udeľovaniu občianstva osobám, ktoré verejne spochybňujú štátnu identitu.

Khanová sa dlhodobo angažuje v ľavicových hnutiach a stranách ako ÖkoLinX. Podobnú rétoriku použil aj nemecko-iránsky spisovateľ Behzad Karim Khani, ktorý tvrdí, že migranti „zdedia Nemecko“, zatiaľ čo etnickí Nemci „vymierajú“.

(red)

  |  

Zabíjajú policajtov, ťažia zlato: masívny zásah voči obávanému gangu v Kolumbii

Kolumbijské bezpečnostné zložky zadržali od polovice apríla 217 členov zločineckej organizácie Clan del Golfo. Tú prezident Gustavo Petro obviňuje zo systematického vraždenia príslušníkov bezpečnostných síl.

Podľa armádneho veliteľa Francisa Cubidesa sa počas zásahov podarilo zhabať 6,8 tony drog, viac než 120 zbraní a 15-tisíc nábojov. Dovedna 15 podozrivých zastrelili.

Gang, ktorý pôvodne vznikol z pravicových polovojenských skupín, je dnes jednou z najnebezpečnejších a najväčších zločineckých organizácií v Kolumbii, s odhadovanými 7 500 členmi. Okrem drog sa venuje aj nelegálnej ťažbe zlata, vydieraniu a pašovaniu migrantov.

Mierové rokovania medzi vládou a gangom prerušili v roku 2023. Kolumbia aktuálne čelí najväčšiemu nárastu násilia od roku 2016, kedy vláda uzavrela mierovú dohodu s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie.

Prezident Petro sa snaží o „úplný mier“ cez rokovania so zločineckými skupinami, no podľa pozorovateľov táto stratégia zatiaľ zlyháva.

(tasr, afp, max)

  |  

Prokuratúra zrušila obvinenie Šeligu, vyšetrovanie označila za predčasné

Obvinenie podpredsedu mimoparlamentnej strany Demokrati Juraja Šeligu z podnecovania podľa jeho slov zrušila prokuratúra pre nezákonnosť.

Na tlačovej konferencii uviedol, že o zrušení sa dozvedel pri preberaní uznesenia o obvinení na polícii v Galante.

Podľa Šeligu išlo o politicky motivovaný pokus o zastrašenie opozície a zneužitie trestného práva.

Prokuratúra podľa neho v odôvodnení konštatovala, že nevyjadril žiadny úmysel podnecovať k nelegálnemu alebo násilnému konaniu a poukázala aj na procesné pochybenia.

Trestné stíhanie označila za predčasné a nedostatočne odôvodnené. Šeliga zároveň kritizoval, že vyšetrovateľ nevypočul ani jeho, ani poradcu premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý podal trestné oznámenie.

Polícia sa prípadom zaoberala v súvislosti s prejavom Šeligu pred domom vo Veľkej Mači, kde zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú.

(tasr, red)