Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko omilostil 42 ľudí, opozícia hovorí o politickej hre

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko omilostil 42 osôb odsúdených za tzv. extrémistické trestné činy, informovala v stredu štátna agentúra BELTA bez uvedenia konkrétnych mien.

Kritici Lukašenka, ktorý je pri moci od roku 1994, tvrdia, že obvinenia z extrémizmu sa často využívajú na umlčanie opozície.

Exilová opozícia považuje tieto amnestie za súčasť snahy získať úľavy zo západných sankcií, ktoré boli uvalené kvôli podpore Ruska a potláčaniu občianskych práv.

Líderka opozície v exile Sviatlana Cichanovská uviedla, že v bieloruských väzniciach sa stále nachádza viac než 1 200 politických väzňov.

Po sporných prezidentských voľbách v roku 2020 nasledovalo masové zatýkanie odporcov režimu, vrátane významných osobností ako bankár Viktar Babaryka či líderka protestov Maryja Kalesnikavová.

Lukašenko, spojenec Vladimira Putina, odmieta obvinenia z politickej represie a trvá na tom, že voľby boli legitímne.

(reuters, red)

Minúta  |  

Nemecko sprísňuje azylovú politiku a ruší smernicu Merkelovej

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt vydal nové nariadenia, ktorými nariaďuje odmietanie nezdokumentovaných migrantov na hraniciach a plánuje nasadiť až 3-tisíc dodatočných policajtov.

Ide o prvé kroky novej vlády pod vedením kancelára Friedricha Merza, známeho svojím tvrdým postojom voči migrácii.

Dobrindt zároveň zrušil smernicu z roku 2015 prijatú počas vlády Angely Merkelovej, ktorá umožňovala vstup nezdokumentovaným žiadateľom o azyl z tretích krajín. Celkový počet hraničných policajtov by sa tak mohol zvýšiť až na 14-tisíc.

Koalícia Merza a sociálnych demokratov už pred voľbami vo februári sľúbila zásadné obmedzenie migrácie, reagujúc na nárast trestných činov migrantov a rastúcu podporu krajnej pravice.

Vláda sa zároveň dohodla na odmietaní žiadateľov o azyl priamo na hraniciach, obnovení deportácií do Sýrie a pozastavení zlúčenia rodín migrantov.

(reuters, red)

Minúta  |  

Pápežské konkláve sa začne po výzve “všetci von” a zatvorení dverí

Konkláve sa oficiálne začne o 16:30, keď kardináli slávnostne vstúpia do Sixtínskej kaplnky a zaspievajú "Litániu všetkých svätých" a latinský hymnus „Veni Creator“.

Podľa AP po tomto úvode zložia kardináli svoje sľuby a jeden zo seniorných kardinálov prednesie meditáciu.

Samotné zasadnutie však formálne nezačne, kým ceremoniár pápežských liturgií nezvolá "Extra omnes", teda "všetci von", čo znamená, že všetky nepovolané osoby musia opustiť miestnosť a dvere sa zatvoria.

Až týmto aktom sa začína proces výberu nového pápeža. Tento tradičný a symbolický obrad predstavuje začiatok jedného z najdôležitejších momentov v katolíckej cirkvi – voľbu hlavy cirkvi, ktorá prebieha v úplnej izolácii od vonkajšieho sveta.

(red)

Minúta  |  

Pellegrini: Útok na sudkyňu je útokom na nezávislosť justície

Prezident Peter Pellegrini v stredu vymenoval päť nových sudcov všeobecných súdov a v príhovore zdôraznil, že funkcia sudcu nie je len profesiou, ale celoživotným poslaním vyžadujúcim odbornosť, morálnu integritu a odolnosť voči tlakom.

Pripomenul, že súdnictvo je základným pilierom demokracie a dôvera občanov v právny štát závisí od každodenného výkonu sudcov.

Pellegrini sa vyjadril aj k ozbrojenému prepadnutiu sudkyne v Martine, ktoré odsúdil ako útok nielen na jednotlivca, ale aj na spravodlivosť a nezávislosť justície.

Hoci nie je známe, či čin súvisel s jej prácou, Pellegrini vyjadril nádej, že sa skutok čoskoro objasní. Polícia v regióne vykonáva rozsiahle pátranie.

Vymenovanými sudcami sú Matej Čintala, Stanislav Húroš, Lenka Jursová, Erika Klimeková a Patrik Kukuľa.

(tasr, red)

Minúta  |  

Prezident podpísal novelu zákona o neziskových organizáciách

Slovenský prezident Peter Pellegrini v stredu podpísal novelu zákona o neziskových organizáciách.

Prezident Je presvedčený, že verejnosť má právo vedieť, ako sú tieto organizácie financované, najmä ak samy žiadajú transparentnosť od politikov a inštitúcií.

Uviedol, že po výrazných zmenách v parlamente už zákon neohrozuje súlad s európskym právom.

Odmietol tvrdenia, že by zákon označoval mimovládky za zahraničných agentov či umožňoval ich rušenie pre administratívne pochybenia.

Novela zavádza povinnosť vypracovať výkaz o transparentnosti pre subjekty s ročným príjmom nad 35-tisíc eur, vrátane informácií o darcoch prispievajúcich viac ako 5 000 eur.

Tieto výkazy budú zverejňované v registri účtovných závierok. Organizácie, ktoré získali z verejných zdrojov najmenej 3 330 eur jednorazovo alebo 10-tisíc ročne, budú musieť zverejniť, ako s týmito prostriedkami hospodária.

Prezident považuje nové povinnosti za primerané a prispievajúce k dôveryhodnosti sektora.

Novela nadobudne účinnosť v júni.

(tasr, red)

Minúta  |  

Macron označil konanie Izraela v Gaze za neakceptovateľné

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že humanitárna situácia v Pásme Gazy dosiahla bezprecedentne kritickú úroveň a je naliehavé umožniť distribúciu humanitárnej pomoci.

Vyzval na okamžité kroky, ktoré by zabezpečili pomoc civilnému obyvateľstvu.

Zároveň Macron zdôraznil, že hoci má Izrael právo brániť sa proti teroristickým organizáciám, jeho konanie musí rešpektovať medzinárodné pravidlá – podľa neho je neakceptovateľné, ak Izrael postupuje bez ich dodržiavania.

V pondelok Izrael oznámil plán prevziať kontrolu nad distribúciou humanitárnej pomoci v Gaze ako súčasť rozšírenej operácie.

Tá by podľa izraelských predstaviteľov mohla zahŕňať aj úplné prevzatie kontroly nad celým Pásmom Gazy.

Macronove slová sú ďalším výrazom narastajúcej medzinárodnej kritiky izraelského postupu a výzvou na väčšiu ochranu civilistov v konflikte.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.