Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj a Trump rokovali o prímerí, stretnutie prezidentov USA a Ruska nebude

Americký prezident Donald Trump mal podľa Bieleho domu „veľmi dobrý a produktívny“ telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Diskutovali o možnosti 30-dňového prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom.

Trump vyjadril nádej, že dohoda by mohla byť dosiahnutá už budúci týždeň. Biely dom zároveň potvrdil, že stretnutie amerického prezidenta s tým ruským sa neuskutoční v najbližšom čase.

Z Kyjeva šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak podotkol, že o prímerí a mierovej perspektíve rokoval prezident telefonicky aj s americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom a ďalšími predstaviteľmi - vrátane vyslancov Steva Witkoffa a Keitha Kellogga. Prítomný bol aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Spojené štáty pripravujú návrh mesačného prímeria na Ukrajine so spojencami v Európe. Neprijatie návrhu zo strany Ruska by viedlo k okamžitému zavedeniu nových sankcií.

Podľa francúzskeho diplomatického zdroja finálna verzia návrhu sa bude vyjednávať počas víkendového samitu priamo na Ukrajine.

(reuters, max)

  |  

Deportácia migrantov sa zvrtla: Čakali na asfalte a neodleteli, tvrdí právnik

Plán deportácie migrantov z USA do Líbye spôsobil právny a ľudskoprávny rozruch. Skupina migrantov vrátane vietnamského robotníka bola bez vysvetlenia prevezená na vojenské letisko v Texase a niekoľko hodín tam na asfalte čakala na let, ktorý sa napokon neuskutočnil.

Podľa právnika Vietnama jeho klient, ktorý žije v USA od 90. rokov, dostal príkaz na deportáciu, hoci nevedel po anglicky, dokument nepodpísal a nebol informovaný o právach.

Sudca v Bostone rozhodol, že akákoľvek deportácia nelíbyjských osôb do Líbye bez posúdenia rizika prenasledovania by porušila existujúci súdny zákaz.

Spojené štáty čelia ťažkostiam s deportáciami do Vietnamu, ktorý odmieta prijať niektorých svojich občanov späť.

Prípad zároveň zvýrazňuje kontroverziu okolo prísnych migračných opatrení administratívy Donalda Trumpa, ktoré čelili opakovanej kritike zo strany právnikov a aktivistov za ľudské práva.

(reuters, max)

  |  

Zomrela Margot Friedländerová, jedna z posledných preživších holokaustu

V piatok zomrela v Nemecku vo veku 103 rokov Margot Friedländerová, jedna z posledných žijúcich preživších holokaustu.

Narodila sa v roku 1921 v Berlíne a počas nacistickej éry sa istý čas skrývala, no napokon bola deportovaná do koncentračného tábora v Terezíne.

Jej matka, otec a brat zahynuli v Auschwitzi. V Terezíne stretla svojho budúceho manžela, s ktorým po skončení vojny emigrovala do Spojených štátov.

Po smrti manžela sa Friedländerová začala pravidelne vracať do Berlína, kde sa v roku 2010 natrvalo usadila. Venovala sa vzdelávaniu mladých ľudí a prednáškam o holokauste, snažila sa tak šíriť vedomie o nacistických zverstvách a dôležitosti pamäti.

Jej život a dielo si pripomína nadácia, ktorá nesie jej meno a pokračuje v jej odkaze v oblasti historickej osvety.

(tasr, dpa, max)

  |  

V Ománe sa bude konať nové kolo jadrových rozhovorov medzi USA a Iránom

Štvrté kolo nepriamych rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi o jadrovej dohode sa uskutoční v Ománe v nedeľu. Rokovania majú opätovne otvoriť diplomatickú cestu k obmedzeniu jadrového programu Teheránu.

Rozhovory vedie na americkej strane vyslanec prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff, pričom diskusie sa zatiaľ nesú v priateľskej atmosfére, no základné sporné body zostávajú otvorené.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí konkretizoval, že dialóg napreduje a delegácie sa postupne posúvajú k detailom. Spojené štáty požadujú ukončenie obohacovania uránu aj na civilné účely, čo Irán odmieta.

Rokovania prichádzajú krátko pred plánovanou cestou prezidenta Trumpa do regiónu. Pôvodne plánované májové stretnutie odložili z logistických dôvodov.

Irán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne civilný charakter a nie je zameraný na vývoj jadrových zbraní.

(tasr, afp, max)

  |  

Rutte navrhuje na obranu päť percent HDP, NATO bude rokovať v Haagu

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol členským krajinám zvýšiť obranné výdavky na úroveň päť percent HDP do roku 2032. Informoval o tom holandský premiér Dick Schoof.

Návrh, ktorý zaslal v liste všetkým 32 členom Aliancie, počíta s tým, že 3,5 percenta by mali tvoriť priame vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta investície do kyberbezpečnosti, infraštruktúry a súvisiacich oblastí.

Návrh je reakciou na rastúce hrozby zo strany Ruska aj na tlak zo strany USA, osobitne prezidenta Donalda Trumpa.

Hoci niektoré krajiny, vrátane USA, Poľska a Estónska, už dnes prekračujú hranicu dvoch percent, viaceré – ako Taliansko či Belgicko – ju ešte len plánujú dosiahnuť v roku 2025.

V NATO zatiaľ nie je konsenzus na novom cieľovom čísle, rokovania majú pokračovať na stretnutí ministrov v Antalyi a na júnovom samite v Haagu.

Rutte tvrdí, že zvýšenie výdavkov je nevyhnutné na odradenie Ruska a zabezpečenie obranyschopnosti Európy v čase rastúceho geopolitického napätia.

(tasr, afp, max)

  |  

Francúzsko a Poľsko uzavreli dohodu: Pri hrozbe útoku si prídu vzájomne na pomoc

Poľsko a Francúzsko uzavreli novú dohodu o strategickom partnerstve, ktorá zahŕňa aj vzájomné bezpečnostné záruky. Po podpise hlavného dokumentu nasledovala dohoda o spolupráci v oblasti jadrovej energie.

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že krajina chce byť aktívnym a silným spojencom v Európe, nie pasívnym príjemcom ochrany. Prezident Francúzska Emmanuel Macron deklaroval, že Francúzsko je pripravené vyslať vojenskú pomoc Poľsku do 30 dní v prípade ohrozenia.

Lídri označili dohodu za konkrétny krok k posilneniu stability v Európe a dôkaz skutočného partnerstva.

Spolupráca sa má rozšíriť aj do oblastí ako poľnohospodárstvo, vesmírny výskum a pokročilé obranné technológie.

Tusk zároveň informoval, že podobná dohoda bude podpísaná aj s Veľkou Britániou. Partnerstvo s Francúzskom má byť podľa oboch lídrov nielen symbolické, ale aj funkčné, a reflektuje ponaučenia z európskej histórie.

(tasr, max)