Preskočiť na obsah
  |  

Snemovňa USA schválila zmenu názvu Mexického zálivu na Americký

Americká Snemovňa reprezentantov vo štvrtok schválila kontroverzný návrh zákona, ktorým by sa Mexický záliv oficiálne premenoval na „Americký záliv“.

Ide o krok vychádzajúci z januárového výnosu prezidenta Donalda Trumpa, ktorý by sa po prípadnom schválení v Senáte stal záväzný pre všetky federálne inštitúcie.

Autorka návrhu, republikánka Marjorie Taylorová Greenová, podotkla, že ide o „prioritu amerického ľudu“.

Kritici, vrátane republikána Dona Bacona, označili návrh za detinský a zbytočný. Demokratka Katherine Clarková ho odmietla ako neseriózny, ktorý neprináša žiadne zlepšenie života občanov.

Podľa Rozpočtového úradu Kongresu by zmena názvu stála federálnu vládu takmer 500-tisíc dolárov, pričom ďalšie náklady by znášali školy a knižnice.

Trump dokonca zakázal prístup do Oválnej pracovne a na palubu Air Force One novinárom z AP, ktorí používali pôvodný názov. Prípadná zmena názvu však nebude záväzná pre ostatné krajiny.

(tasr, afp, max)

  |  

Ozbrojené sily hlásia strelné zranenie vojaka, okolnosti sú zatiaľ nejasné

Vo štvrtok podvečer utrpel profesionálny vojak Ozbrojených síl SR strelné zranenie. Informáciu zverejnili samotné Ozbrojené sily na sociálnej sieti.

Mimoriadna udalosť sa stala v jednom z vojenských útvarov, no presné miesto ani podrobnosti incidentu zatiaľ nie sú známe.

Ozbrojené sily podotkli, že okolnosti prípadu sú v súčasnosti predmetom vyšetrovania príslušných orgánov. Nie je zatiaľ jasné, či išlo o nehodu, úmyselné konanie alebo technickú chybu.

Armáda v tejto fáze neposkytla ani bližšie informácie o zdravotnom stave vojaka či o možnom ohrození ďalších osôb.

(tasr, max)

  |  

Zelenskyj opäť komunikoval s americkým prezidentom Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa jeho hovorcu Serhija Nykyforova vo štvrtok večer telefonicky hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podrobnosti však neuviedol.

Kontakt medzi lídrami prichádza v čase intenzívnych diplomatických aktivít a pretrvávajúcej ruskej invázie na Ukrajine. Ukrajinský parlament pritom vo štvrtok jednomyseľne ratifikoval dohodu o nerastných surovinách, ktorú uzavrela Ukrajina so Spojenými štátmi.

Ukrajinský prezident vo štvrtok telefonoval aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, pričom to označil za "dobrý a podrobný rozhovor". V príspevku na platforme X Zelenskyj dodal, že Merz mu prisľúbil pokračovanie podpory pre Kyjev.

Údajne sa dohodli aj na práci na implementácii "mnohých dôležitých záležitostí," pričom hlava Ukrajiny zdôraznila, že medzi Nemeckom a Ukrajinou existuje "veľký potenciál" pre partnerstvo.

(reuters, tasr, dpa, max)

  |  

Demokrat žiada pre deportáciu migrantov bez dohľadu o vyšetrovanie Pentagón

Demokratický senátor Jack Reed vyzval generálneho inšpektora Pentagónu, aby preveril kontroverznú deportáciu migrantov americkou armádou bez prítomnosti civilného dohľadu. Dovedna išlo o 17 migrantov zo Salvádoru, ktorých transportovali vojenským lietadlom.

Deportáciu z Guantánama 30. marca vykonali bez civilného dohľadu, čo podľa Reeda môže byť v rozpore s americkými imigračnými zákonmi.

Pentagón obhajoval let ako súčasť protiteroristickej operácie, no senátor oponuje, že neexistuje žiadny právny rámec, ktorý by to umožňoval. Podľa ministerstva pre vnútornú bezpečnosť na palube nebol žiadny ich zástupca a zodpovednosť prešla na ministerstvo obrany.

Prípad vyvolal obavy z obchádzania civilného dohľadu nad deportáciami. V súvislosti s ďalšími plánmi Trumpovej administratívy sa objavila aj správa o možnej deportácii migrantov do Líbye, čo sudca označil za porušenie súdneho príkazu zakazujúceho vyhostenie bez preverenia rizika prenasledovania alebo mučenia.

(reuters, max)

  |  

USA a Británia posilňujú obchod: nákup lietadiel za miliardy dolárov

Spojené kráľovstvo plánuje nákup lietadiel od americkej spoločnosti Boeing v hodnote 10 miliárd dolárov. Oznámil to americký minister obchodu Howard Lutnick počas prezentácie bilaterálnej obchodnej dohody medzi USA a Spojeným kráľovstvom v Bielom dome.

Lutnick naznačil, že ide o nákup v súkromnom sektore a povedal, že podrobnosti nechá na leteckej spoločnosti, ktorá dohodu uzatvára.

Tento krok je považovaný za posilnenie obchodných väzieb medzi Londýnom a Washingtonom v čase, keď obe krajiny hľadajú nové príležitosti v leteckom a obrannom priemysle.

Dohoda prichádza v období globálneho napätia v obchode a zároveň signalizuje pokračujúce transatlantické partnerstvo v oblasti technológií a priemyslu.

(reuters, max)

  |  

Trump verzus Biden: Imigračný program je opäť predmetom sporu

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd, aby zrušil dočasný imigračný štatút pre státisíce migrantov z Venezuely, Kuby, Haiti a Nikaraguy. Ten zaviedol predošlý prezident Joe Biden.

Cieľom je pozastaviť rozhodnutie okresnej sudkyne Indiry Talwaniovej, ktorá zablokovala Trumpovo nariadenie na ukončenie programu „podmienečného prepustenia“ – dočasného povolenia na pobyt z humanitárnych dôvodov.

V snahe obmedziť nelegálne prekračovanie hraníc USA s Mexikom Biden od roku 2022 umožnil Venezuelčanom, ktorí vstúpili do Spojených štátov letecky, požiadať o podmienečné prepustenie, ak prešli bezpečnostnými kontrolami a mali amerického finančného sponzora. Proces neskôr rozšíril aj na Kubáncov, Haiťanov a Nikaragujčanov.

Pred Trumpovým návratom do prezidentského úradu bolo prostredníctvom tejto politiky podmienečne prepustených približne 530-tisíc ľudí.

Administratíva aktuálne argumentuje, že ukončenie programu by uľahčilo deportácie a znížilo nelegálnu migráciu. Sudkyňa však rozhodla, že federálny zákon vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu. Odvolací súd jej verdikt potvrdil, čo prinútilo Biely dom obrátiť sa na najvyššiu súdnu inštanciu.

(reuters, max)