Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prímerie medzi Indiou a Pakistanom zatiaľ trvá, Trump ponúkol pomoc

Prímerie medzi Indiou a Pakistanom po štyroch dňoch bojov zatiaľ platí. Začalo platiť v sobotu po diplomatickom tlaku USA. Napriek obvineniam z porušovania prímeria sa v nedeľu situácia upokojila.

Indický generál udelil armáde „plné právomoci“ reagovať na porušenia dohody.

Prezident USA Donald Trump vyzval na mierové riešenie otázky Kašmíru a sľúbil zvýšenie obchodu s oboma krajinami.

Boje si vyžiadali takmer 70 obetí. Miestne úrady varujú, že niektoré oblasti pri hranici zostávajú nebezpečné.

India a Pakistan viedli kvôli Kašmíru dve vojny – v rokoch 1947 a 1965. V roku 1999 došlo k ozbrojenému konfliktu v oblasti Kargil. Napätie pretrváva aj pre prítomnosť separatistických skupín a militarizovanú hranicu.

V roku 2019 po útoku v Pulwame pomohli USA a ďalšie západné krajiny zmierniť eskaláciu medzi Indiou a Pakistanom. Donald Trump sa už vtedy vyjadril, že je pripravený sprostredkovať riešenie konfliktu o Kašmír.

(red)

Minúta  |  

Fico na oslavy konca vojny nebol len v Moskve, pripomenul Gašpar

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) na adresu cesty premiéra Roberta Fica (Smer) do Moskvy pripomenul, že na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny sa zúčastnil aj v Normandii či v Spojených štátoch. „Je hanbou, že to kritizujú opozičné strany, ktoré sa nezúčastnili v Piešťanoch na celoslovenských oslavách, hoci dostali pozvánku,“ povedal.

To, čo reprezentuje Rusko, predtým reprezentovalo Nemecko, oponovala mu jeho diskusná kolegyňa v relácii Na telo televízie Markíza Mária Kolíková (SaS). Toto vyhlásenie Gašpar odmietol ako nehistorické.

Exministerka spravodlivosti doplnila, že súhlasí s vyjadreniami šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej, ktorá pred Ficovou cestou do Moskvy vyhlásila, že Brusel to „nebude brať na ľahkú váhu“. „Ak by sme my boli napadnutí, tak práve na nich sa obrátime,“ povedala s tým, že to je dôvod pre zlepšovanie vzťahov s Úniou.

„Neboli sme ochotní zúčastňovať sa na oslavách, ktoré organizovala vláda, ktorá je jednou nohou v Kremli,“ vysvetlila opozičný postoj Kolíková.

To, čo občianske združenia pôvodne ohlásili ako pietnu spomienku, boli nakoniec obyčajné protivládne protesty, kontroval zasa Gašpar na adresu zhromaždenia iniciatívy Mier Ukrajine. Kritizoval aj vyjadrenia opozície, ktorá je podľa neho zbytočne útočná.

„Vy totiž prechádzate na rétoriku pána Matoviča, ktorá je osobná, útočná a dehumanizujúca,“ reagoval podpredseda parlamentu na svoju diskusnú kolegyňu. Kolíková reagovala tým, že vláda zneužíva prvé výročie atentátu na „nenávisť, rozdeľovanie a polarizáciu“.

(markíza, sab)

Minúta  |  

Kolíková: Je zrejmé, že niektoré haciendy financované z eurofondov sú súkromné

Poslankyňa SaS Mária Kolíková označila penzióny postavené pri obci Limbach a inde, ktoré postavili z eurofondov cez Poľnohospodársku platobnú agentúru (PPA), slúžia protizákonne ako súkromné haciendy. V relácii Na telo televízie Markíza vyzvala, aby sa tieto pohyby prešetrili.

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) reagoval tým, že ide o účelovo vybranú vec z roku 2015, z ktorej nevyplývajú žiadne dôkazy ukazujúce na stranu Smer. Rovnako vyzval, aby sa všetko prešetrilo, hoci spochybnil motív, pre ktorý si prípad prevzala európska prokuratúra.

„Domnievam sa, že ide o opätovný pokus o diskreditáciu Smeru,“ vyhlásil policajný exprezident. Kolíkovú obvinil, že vytvára neexistujúce prepojenia medzi ľuďmi, ktorých zatiaľ ani neobvinili, a koaličnou stranou.

(markíza, sab)

Minúta  |  

Nemecké školy čelia extrémistickej kampani identitárov proti migrantom

Pravicové hnutie identitárov rozšírilo svoju protiimigračnú kampaň do nemeckých škôl, kde distribuuje letáky s extrémistickým obsahom. Podľa médií takéto incidenty zaznamenali na severe Nemecka, ako aj v Bavorsku a Bádensku-Württembersku.

V Bavorsku sa letáky objavili na viacerých školách v Mníchove a Augsburgu. Miestne ministerstvo kultúry potvrdilo, že situáciu monitoruje. Letáky sú cielené na študentov a nesú titulok „Učitelia tieto otázky nenávidia“. Obsahujú zavádzajúce tvrdenia o menšinovom postavení Nemcov, náraste sexuálnych útokov či zhoršujúcich sa životných podmienkach mladých ľudí.

Letáky propagujú koncept „reemigrácie“, ktorý v rétorike pravice znamená návrat migrantov - vrátane tých s nemeckým občianstvom, ktorí majú len cudzí pôvod – do krajín ich pôvodu.

Nemecká kontrarozviedka považuje identitárne hnutie za pravicovo-extrémistickú organizáciu so silne rasistickými a islamofóbnymi postojmi.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Sa’ar podporil Trumpov plán pomoci Gaze, Wadephul varuje pred vojenským riešením

Izraelský minister zahraničia Gideon Sa’ar v nedeľu vyhlásil, že Izrael plne podporuje plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na dodanie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Vyjadril záujem spolupracovať s čo najväčším počtom partnerov na zabezpečení distribúcie pomoci.

Trumpov plán zahŕňa vytvorenie mechanizmu na doručenie potravinovej pomoci Palestínčanom v Gaze, ktorý má začať fungovať v najbližších dňoch. Washington oznámil, že sa tak stane bez zapojenia izraelskej vlády do samotnej distribúcie, pričom bezpečnosť budú zabezpečovať súkromné bezpečnostné služby.

Nový šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul, ktorý je na svojej prvej zahraničnej návšteve, vyjadril podporu tomuto plánu, no zároveň upozornil, že konflikt v Gaze nemožno vyriešiť vojenskými prostriedkami. Zdôraznil potrebu politického riešenia a dodal, že návrhy na jednostranné uznanie palestínskeho štátu sú kontraproduktívne.

Wadephul tiež vyhlásil, že návrat rukojemníkov zostáva prioritou nemeckej vlády a že Gaza je jednoznačne súčasťou palestínskeho územia.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Turecko ponúklo sprostredkovanie rokovaní o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľnom telefonáte s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vyhlásil, že Ankara je pripravená hostiť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou s cieľom dosiahnuť prímerie a trvalý mier. Informoval o tom úrad tureckého prezidenta.

Erdogan opätovne ponúkol Turecko ako neutrálnu platformu pre diplomatické riešenie konfliktu, ktorý trvá od februára 2022. Turecko sa už v minulosti pokúšalo sprostredkovať rozhovory medzi oboma stranami vrátane mierových rokovaní v Istanbule v roku 2022.

Macron podľa predbežných informácií vyjadril podporu všetkým úprimným snahám o ukončenie vojny a zdôraznil potrebu koordinácie medzi západnými spojencami v otázke ďalších krokov voči Rusku.

Turecko sa dlhodobo snaží zohrávať úlohu sprostredkovateľa medzi Moskvou a Kyjevom a zároveň si udržiava diplomatické vzťahy s oboma stranami konfliktu.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.