Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet osobných bankrotov na Slovensku stúpol medziročne aj medzimesačne

Na Slovensku vyhlásili v apríli 2024 dovedna 879 osobných bankrotov. To predstavuje najvyšší počet v tomto roku a nárast o 17 percent oproti marcu.

Medziročné porovnanie ukázalo podľa spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau zvýšenie o tri percentá.

Unikátnym prípadom sa stal bankrot päťčlennej rodiny z okresu Brezno. Okrem nej zbankrotovala aj trojčlenná rodina, spolu 16 manželských párov a 22 ľudí s blízkymi príbuzenskými väzbami.

Výraznú skupinu tvorilo aj 112 ľudí bez domova. Až 873 dlžníkov zvolilo formu konkurzu, len šesť si vybralo splátkový kalendár.

Najviac bankrotov evidujú v Prešovskom (154) a Banskobystrickom kraji (152). V apríli súdy zrušili 522 konkurzov z predchádzajúcich období.

Podľa analytičky CRIF Jany Markovej vyhlásili 90 percent bankrotov na majetok občanov a desať percent na podnikateľov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Proces s obžalovaným z atentátu na Fica by sa mal začať v júli

Súdny proces v prípade atentátu na predsedu vlády Roberta Fica (Smer) sa bude konať na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu.

Hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková spresnila, že termín začiatku pojednávania je vytýčený na 8. júla.

Obžalobe pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku čelí Juraj Cintula, ktorému hrozí doživotie.

V apríli Najvyšší súd rozhodol o ponechaní Cintulu vo väzbe. Z uznesenia súdu plynie, že dôchodca nemal úmysel usmrtiť Fica, iba mu natrvalo znemožniť výkon funkcie predsedu vlády.

Pri rozhodnutí zohral dôležitú úlohu znalecký posudok psychologičky. Citujúc z jeho znenia Aktuality píšu, že odborníčka identifikovala u dôchodcu výrazné sklony reagovať na konfliktné a stresové situácie agresivitou, čo podľa súdu predstavuje zvýšené riziko opakovania násilnej trestnej činnosti.

Manželka obvineného mala rovnako vo výpovedi uviesť, že keď mu povedala niečo, čo sa mu nepáčilo, „tak sa jeho reakcia prejavovala tak, že zvyšoval hlas a vyhrážal sa jej, že ju zabije“.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko pokračuje v útokoch, výzvu európskych lídrov a Kyjeva na prímerie ignoruje

Ruské útoky na Ukrajinu pokračovali aj v pondelok, napriek výzve na 30-dňové prímerie zo strany Ukrajiny a európskych lídrov, ktorú Kremeľ odmietol.

Podľa ukrajinského letectva vypustilo Rusko v noci 108 dronov typu Šáhed, z ktorých 55 zničili a ďalších 30 nespôsobilo škody. Zasiahli viaceré regióny vrátane Odesy, kde utrpela zranenie žena, a tiež východnú železničnú infraštruktúru, kde zranili rušňovodiča.

Prezident Zelenskyj vyhlásil, že ponuka na prímerie zostáva v platnosti, no Ukrajina bude reagovať, ak ju Rusko poruší. Putin namiesto toho navrhol priame rokovania v Istanbule, ktoré by mohli viesť k prímeriu.

Zatiaľ nie je jasné, či sa na nich osobne zúčastní. Západní lídri vrátane Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska pohrozili Rusku novými sankciami. Stretnutie európskych ministrov zahraničia je naplánované na pondelok v Londýne.

Diplomatické manévrovanie pokračuje aj na pozadí snahy oboch strán získať priazeň amerického prezidenta Trumpa, ktorý vyzýva na rýchly mier.

(tasr, red)

Minúta  |  

Leyenová čelí súdu pre utajené SMS s Pfizerom o miliardovej zmluve na vakcíny

Európsky súd tento týždeň rozhodne, či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová porušila pravidlá transparentnosti, keď odmietla zverejniť SMS správy s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom. Informáciu priniesol portál Politico.

Správy, ako pripomína Politico, sa týkajú rokovaní o zmluve na dodávku 1,8 miliardy dávok vakcíny proti Covid-19. Prípad, známy ako „Pfizergate“, môže vážne ovplyvniť jej povesť a ohroziť druhý mandát.

Kľúčová otázka je, či majú takéto správy považovať za oficiálne dokumenty. Kritici tvrdia, že utajovanie znižuje dôveru verejnosti.

Európska ombudsmanka to nazvala príkladom nesprávneho konania zo strany Komisie, pretože sa ani nepokúsila správy nájsť. Obvinila von der Leyenovú z toho, že v inštitúcii podporuje kultúru utajovania.

Právne konanie proti Komisii začal denník The New York Times, ktorý požiadal o prístup k správam. Komisia ich najprv popierala, neskôr priznala ich existenciu, no tvrdí, že nesúvisia s rokovaniami.

Vec vyšetruje aj Európska prokuratúra pre podozrenia zo závažných chýb pri nákupe vakcín.

Rozhodnutie súdu môže ovplyvniť pravidlá otvorenosti v Európskej únii a podľa portálu Politico aj budúcnosť samotnej predsedníčky.

(red)

Minúta  |  

Štyridsať rokov slúžil v zbore, pred dôchodkom bral úplatky za miernenie sankcií

Podozrenie mali už dlhšie, peniaze si napokon priamo na pracovisku vypýtal za vydanie zadržaného vodičského preukazu.

Dopravný policajt, ktorého vlani v novembri zadržali pri preberaní úplatku päťtisíc eur v budove polície, čelí už ôsmim obvineniam. Všetky sú pre prijímanie úplatku a zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Podľa hovorkyne Úradu inšpekčnej služby Andrey Dobiášovej si mal za zmiernenie sankcií za dopravné priestupky vypýtať celkovo približne 23-tisíc eur.

Policajti u neho pri domovej prehliadke minulý rok našli aj hotovosť 54-tisíc eur a zaistili jeho súkromné auto. Pôvodné obvinenie zahŕňalo štyri skutky, no počas ďalšieho vyšetrovania zdokumentovali ďalšie štyri prípady.

Obvinený, ktorý v Policajnom zbore pracoval 41 rokov, je stíhaný na slobode pod probačným dohľadom. Za spáchané trestné činy mu hrozí trest odňatia slobody na štyri až desať rokov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Juhoafrickí belosi mieria do USA, Trump ich považuje za diskriminovaných

Z Juhoafrickej republiky odletela prvá skupina 49 belošských občanov, ktorým udelili štatút utečenca v USA v rámci programu iniciovaného Donaldom Trumpom.

Všetkých preverili a nemajú záznam v trestnom registri. Leteli na Dullesovo letisko pri Washingtone a následne do Texasu.

Trump vo februári podpísal výkonné nariadenie, ktoré umožňuje najmä Afrikáncom žiadať o azyl, keďže ich administratíva považuje za obete nespravodlivej rasovej diskriminácie.

Hoci táto skupina vlastní podľa údajov väčšinu pôdy a má nízku nezamestnanosť, Trump sa odvoláva na nový zákon v Juhoafrickej republike, ktorý umožňuje vyvlastniť nevyužívanú pôdu bez náhrady.

Elon Musk, narodený v Juhoafrickej republike, označil tento zákon za rasistický. Tamojšia vláda kritizovala americký zásah do ich vnútorných záležitostí ako nepochopenie zložitého problému.

Ministerstvo zahraničných vecí v pondelok vyhlásilo, že belošskí občania, ktorých presídlili do Spojených štátov, nečelili žiadnej forme perzekúcie. Minister Ronald Lamola povedal, že „neexistujú dôkazy“ o systematickom prenasledovaní belochov či Afrikáncov.

(tasr, afp, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.