Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Episkopálna cirkev odmieta Trumpovo presídlenie belochov z JAR, ruší partnerstvo s vládou

Episkopálna cirkev v USA oznámila, že odmieta spoluprácu s vládou Donalda Trumpa na presídlení 59 bielych utečencov z Južnej Afriky.

Ide o tzv. Afrikáncov, ktorých federálna vláda uznala za utečencov z dôvodu údajného prenasledovania a diskriminácie. O prípade informuje Fox News.

Cirkev vedená biskupom Seanom Rowem odmieta podľa Fox News poskytovať podporu skupine, ktorá bola vybraná na úkor iných, dlhodobo čakajúcich žiadateľov v život ohrozujúcich podmienkach.

Rowe vyjadril ľútosť, že mnoho utečencov, ktorí pomáhali americkej armáde v Iraku a Afganistane, stále čelí nebezpečenstvu. Episkopálna cirkev preto ukončí federálne dohody o utečeneckom programe.

Trumpova administratíva cirkev kritizovala a obvinila ju z pokrytectva. Tvrdí, že bieli Juhoafričania čelia „neslýchanému teroru“ a zaslúžia si rovnakú pomoc ako iní.

(red)

Minúta  |  

Zachar: Štát urýchľuje výstavbu nemocnice, no hrozí znížená funkčnosť projektu

Nová národná univerzitná nemocnica vo Vajnoroch môže vzniknúť rýchlejšie vďaka spolupráci ministerstiev zdravotníctva a obrany, no odborníci upozorňujú na riziká kvality, transparentnosti a efektívnosti.

Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar varuje, že proces rozhodovania o tejto štátnej megainvestícii bol netransparentný a bez verejnej diskusie.

Kritizuje, že nemocnica sa plánuje narýchlo, bez riadneho projektovania, čo môže viesť k chybám, vyšším nákladom a suboptimálnej funkčnosti. Upozorňuje aj na riziká spojené s obchádzaním verejného obstarávania a utajenými procesmi.

Lokalita vo Vajnoroch má síce výhodu lepšej dostupnosti, no vyžaduje si investície do dopravnej infraštruktúry.

Nemocnica má byť financovaná z plánu obnovy, výdavkov na obranu a verejných zdrojov. Výstavba by mala začať ešte tento rok a byť dokončená do roku 2030, no nie je isté, či dosiahne požadovanú úroveň funkčnosti.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Nemecko zadržalo Ukrajincov podozrivých zo sabotáže v prospech Ruska

Nemecké úrady zadržali troch ukrajinských občanov pre podozrenie zo špionáže a sabotáže v prospech Ruska. Podľa federálnej prokuratúry mali podozriví kontakt s osobami napojenými na ruské štátne inštitúcie a mali sa podieľať na rozposielaní balíkov s výbušnými zariadeniami po Európe.

Dvaja z mužov, identifikovaní ako Vladyslav T. a Daniil B., boli zatknutí cez víkend v Nemecku, tretí – Jevhen B. – bol zadržaný v utorok vo Švajčiarsku. Vyšetrovatelia ich podozrievajú z plánovania závažného podpaľačstva a z obstarávania výbušnín.

Nemecké úrady už v auguste minulého roka varovali firmy pred balíkmi s výbušnými zariadeniami, ktoré sa samovoľne vznietili počas prepravy v rámci Európy. Logistická spoločnosť DHL po niekoľkých požiaroch v sklade v Lipsku zaviedla bezpečnostné opatrenia na ochranu svojej infraštruktúry.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Erdogan, Trump a lídri Blízkeho východu rokovali online, Turecko víta zrušenie sankcií voči Sýrii

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v stredu zúčastnil online rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom a sýrskym prezidentom Ahmadom Šarom, oznámila štátna agentúra Anadolu.

Erdogan označil Trumpovo rozhodnutie zrušiť všetky americké sankcie voči Sýrii za historicky dôležitý krok. USA oznámili ukončenie sankcií voči vláde vedenou bývalým islamistickým veliteľom Šarom v utorok, čo je podľa Ankary významný posun, keďže Turecko dlhodobo presadzovalo túto agendu.

Saudský korunný princ Muhammad ocenil Trumpovo rozhodnutie a zdôraznil, že Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive chce s USA spolupracovať na znižovaní regionálneho napätia. Dodal, že Saudská Arábia je pripravená pomôcť pri riešení konfliktu na Ukrajine.

Trump uviedol, že USA preskúmavajú možnosti normalizácie vzťahov so Sýriou a stretnutie s lídrom Sýrie je prvým krokom. Hovoril tiež o šanci na nový začiatok v Libanone, kde podľa neho existuje potenciál „oslobodiť krajinu spod vplyvu Hizballáhu“, a o rozšírení Abrahámskych dohôd, ktorých cieľom je uznanie Izraela zo strany moslimských štátov.

Šéf Bieleho domu tiež faktockého vodcu Sýrie vyzval, aby pristúpil k Abrahámskym dohodám, aby upokojil vzťahy s Tel Avivom. Izraelská vláda totiž od 8. decembra 2024, keď Šará a jeho hnutie Hajat Tahrír aš-Šám zvrhli prezidenta Bašára Asada, sústavne útočí na sýrske vojenské kapacity bez dohľadu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

EÚ pripravuje 17. balík sankcií proti Rusku, zameria sa na ropnú „tieňovú flotilu“

Diplomati EÚ sa v stredu v Bruseli dohodli na 17. balíku sankcií proti Rusku, ktorý cieli najmä na takzvanú ruskú tieňovú flotilu ropných tankerov používaných na obchádzanie sankcií. Oficiálne schválenie zo strany ministrov zahraničia sa očakáva v utorok 20. mája, oznámilo poľské predsedníctvo Rady EÚ.

Sankcie sa dotknú približne 200 tankerov a niekoľkých zahraničných firiem, ktoré podľa EÚ dodávajú tovar ruskej armáde. Na zoznam pribudnú aj desiatky ruských predstaviteľov so zákazom vstupu a zmrazením aktív v Únii. Nové opatrenia zasiahnu aj osoby zapojené do kybernetických útokov, porušovania ľudských práv a sabotáží v Európe.

Podľa AFP ide o menej rozsiahly balík než predchádzajúce, keďže členské štáty sa ťažšie dohodujú na ďalších opatreniach. Príprava prebiehala ešte pred tým, ako Západ vyzval Moskvu na 30-dňové prímerie s Ukrajinou.

V prípade neochoty Moskvy konať pohrozili európski lídri masívnymi sankciami. Rusko navrhlo bezpodmienečné rokovania 15. mája v Istanbule. Zelenskyj účasť potvrdil, USA bude zastupovať minister Marco Rubio.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Turecká polícia zadržala takmer 100 študentov počas protestu na univerzite v Istanbule

Turecká polícia zadržala v utorok 97 študentov na Bosporskej univerzite v Istanbule počas protestu proti konferencii, na ktorej vystúpil kontroverzný islamský kazateľ Nurettin Jildiz.

Podujatie, organizované študentským klubom, vyvolalo odpor pre Jildizove známe výroky podporujúce skoré manželstvá. Pri zásahu utrpelo ľahké zranenia 13 policajtov, uviedli turecké úrady.

Podľa polície sa študenti pokúsili preraziť policajné zátarasy v areáli univerzity. Zadržaní zostávajú vo väzbe, pričom prebieha vyšetrovanie. Vedenie univerzity avizovalo disciplinárne konania voči zodpovedným študentom a plánuje podať aj trestné oznámenia.

Bosporská univerzita sa v posledných rokoch stala centrom protestov proti údajnej erózii akademickej slobody a zasahovaniu štátu do školských záležitostí. V posledných mesiacoch sa tamojší študenti aktívne zapájali aj do protestov proti zadržaniu istanbulského starostu Ekrema Imamogla, významného oponenta prezidenta Recepa Erdogana.

(türkiye today, reuters, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.