Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Budapešti protestovali proti zákonu, ktorý zasahuje do slobody médií

V Budapešti sa v piatok uskutočnila demonštrácia organizovaná opozičným hnutím Momentum proti vládnemu návrhu zákona, ktorý by umožnil zásahy do činnosti médií a občianskych organizácií so zahraničným financovaním.

Demonštranti kritizovali návrh ako útok na slobodu tlače a zhromažďovania, pričom ho prirovnali k príprave na manipuláciu volieb.

Podujatie prebehlo pri Úrade na ochranu suverenity, ktorý bol krátko predtým terčom protestnej akcie – aktivisti vyvesili transparent a poškodzovali budovu. Polícia začala v tejto súvislosti trestné stíhanie.

Predseda hnutia Momentum Márton Tompos vyzval verejnosť k ďalšiemu protestu. Očakáva sa, že zákon bude parlamentom prerokovaný už budúci týždeň.

Návrh predložil poslanec Fideszu János Halász a podporil ho aj premiér Viktor Orbán, ktorý opakovane kritizoval mimovládne organizácie, nezávislé médiá a súdy ako „zahranične financované hrozby“.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

V zahraničí hlasovali tisíce Rumunov, voľby sprevádzajú obavy z manipulácií

Rumunskí voliči žijúci v zahraničí prejavili veľký záujem o hlasovanie v druhom kole volieb rumunského prezidenta. Už viac ako 108-tisíc Rumunov využilo svoje právo voliť od začiatku hlasovania vo štvrtok večer, uviedla agentúra Agerpres.

Hlasovanie prebieha počas troch dní, pričom možnosť hlasovania poštou využilo vyše 3-tisíc osôb. Využiť svoje právo môžu aj v 965 volebných miestnostiach. Najviac hlasujúcich zahraničných voličov je v Moldavsku, Taliansku, Británii, Nemecku a Španielsku.

V druhom kole sa stretáva proeurópsky kandidát Nicușor Dan so šéfom krajne pravicovej strany AUR Georgeom Simionom. Voľby sa opakujú po anulovaní výsledkov z roku 2024 pre podozrenia z manipulácií a ruského zasahovania.

Rumunské úrady opäť upozorňujú na riziko ovplyvňovania volieb, najmä prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré podľa expertov zvýhodňujú krajne pravicové naratívy.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Brinková: Mier za každú cenu je ústupok, Trump vytvára tlak na Ukrajinu

Bývalá veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget Brinková v apríli odstúpila zo svojej funkcie na protest proti politike prezidenta Donalda Trumpa, ktorú vníma ako ústupky Rusku vo vojne proti Ukrajine. Brinková pôsobila ako veľvyslankyňa v Kyjeve od mája 2022, kam ju vyslal bývalý prezident Joe Biden.

V komentári pre Detroit Free Press napísala, že nemôže pasívne sledovať bombardovanie demokracie a vraždenie detí. Podľa nej mier za každú cenu nie je skutočný mier, ale ústupok agresorovi.

Po takmer tridsiatich rokoch diplomatickej služby uviedla, že Trumpova administratíva vyvíja tlak na Ukrajinu namiesto na Rusko, čo považuje za neakceptovateľné.

Odvolanie Brinkovej oznámilo americké ministerstvo zahraničia v apríli. Vo svojom texte zdôraznila, že vždy rešpektovala prezidentove právomoci, ale v tomto prípade už nedokázala vykonávať zahraničnú politiku novej administratívy.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Hadi Matar dostal 25 rokov za útok na Rushdieho, čaká ho aj federálny súd

Americký súd v štáte New York odsúdil Hadiho Matara na 25 rokov väzenia za pokus o vraždu spisovateľa Salmana Rushdieho, ku ktorému došlo v auguste 2022. Ďalších sedem rokov dostal za napadnutie iného účastníka podujatia; tresty si odpyká súbežne.

Matar, americký občan libanonského pôvodu, zaútočil na Rushdieho nožom počas verejného vystúpenia. Spisovateľ pri útoku utrpel vážne zranenia – oslepol na pravé oko a ochrnula mu ruka. Matar sa vyhlásil za nevinného, no útok zachytili svedkovia aj kamery.

Rushdie o útoku vypovedal na súde a svoju skúsenosť opísal aj v knihe „Knife“. Federálne úrady pripravujú ďalší proces pre podozrenie z terorizmu. Rushdie je dlhodobo terčom hrozieb od vydania románu Satanské verše v roku 1988, ktorý viedol k fatve ajatolláha Chomejního. Irán odmieta spojenie s útokom.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Ukrajina získala telá 909 padlých vojakov, s Ruskom dohodla aj výmenu zajatcov

Ukrajina si v piatok prevzala telá 909 padlých vojakov – ide o jeden z najväčších presunov pozostatkov od začiatku ruskej invázie v roku 2022. Telesné pozostatky pochádzajú z frontových oblastí ako Kurachove, Pokrovsk, Bachmut či Vuhledar, ako aj z regiónov Luhansk, Záporožie, Sumy a Charkov.

Časť tiel bola vydaná aj z ruských márnic. Výmena bola výsledkom zdĺhavých rokovaní, sprostredkovaných humanitárnymi organizáciami ako Červený kríž.

Ukrajinské úrady označili návrat tiel za akt úcty a dôležitý krok pre morálnu obnovu spoločnosti.

Súčasne sa v Istanbule uskutočnili prvé priame rusko-ukrajinské rokovania po viac než troch rokoch, ktoré viedli k dohode o výmene tisíc vojnových zajatcov na každej strane. Ide o najväčšiu výmenu svojho druhu počas konfliktu, ktorá naznačuje pokračujúci dialóg v humanitárnych otázkach. Presný termín výmeny zatiaľ nebol zverejnený.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rumunský kandidát Dan čelí pred voľbami vlne dezinformácií a útokov

Proeurópsky kandidát na prezidenta Rumunska Nicușor Dan čelí pred druhým kolom volieb masívnej dezinformačnej kampani.

Podľa analytikov ide o koordinovaný útok využívajúci sociálne siete, deepfake videá a falošné dokumenty. Dan je terčom manipulovaných videí a upravených výrokov, najmä v súvislosti s LGBTQ témami.

Kritiku šíria aj krajne pravicové osobnosti ako poslankyňa Gianina Šerbanová. Jeho súper George Simion sa dopustil osobného útoku tvrdením, že Dan je „autista“.

TikTok priznal odstránenie viac ako 27-tisíc falošných účtov, ktoré podporovali krajne pravicové naratívy. Štúdie Global Witness a Refute ukazujú, že algoritmy TikToku uprednostňujú extrémistický obsah a že tisíce videí boli generované umelou inteligenciou s cieľom ovplyvniť voličov.

Voľby sa opakujú po anulovaní výsledkov z roku 2024 kvôli údajnému ruskému zasahovaniu. Druhé kolo hlasovania sa uskutoční 26. mája.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.