Preskočiť na obsah
  |  

Bloomberg: Putin odmieta mier, chce celý Donbas, Záporožie a Cherson do konca roka

Ruský prezident Vladimir Putin je podľa zdrojov spoločnosti Bloomberg presvedčený, že jeho armáda do konca roka dobyje štyri ukrajinské regióny.

Putin chce dobyť územie celých štyroch oblastí Ukrajiny - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej. Tie už predtým vyhlásil za súčasť Ruska, no Moskva stále nemá nad nimi plnú vojenskú kontrolu.

Táto viera v úspech na fronte ho vedie k odmietaniu rýchleho mierového riešenia.

V predvečer telefonátu s Donaldom Trumpom Putin podľa zdrojov neplánuje ponúknuť žiadne významné ústupky.

Európski lídri sa obávajú, že Trump bude presadzovať dohodu za každú cenu, pričom jeho prioritou je čo najskoršie ukončenie vojny.

Putin však podľa Bloomberg neprejavuje žiadny záujem o ukončenie bojov, a podľa partnerov blízkych Kremľu je pripravený na zdĺhavý konflikt.

Zároveň je optimistický aj voči riziku nových sankcií zo strany USA.

Napriek jeho sebadôvere viacerí západní analytici pochybujú o tom, že Rusko má dostatočný potenciál na naplnenie Putinových cieľov.

Kritiku vyvoláva aj neefektívnosť ruských útokov, najmä v dôsledku ukrajinských dronov, ktoré výrazne znižujú účinnosť masových ofenzív.

(bloomberg, lup)

  |  

Nemecká polícia varuje pred kolapsom pre hraničné kontroly migrantov

Nemecká polícia nezvláda dlhodobo udržať prísne kontroly na hraniciach a návraty migrantov priamo z hraníc, varoval predseda Odborového zväzu polície Andreas Rosskopf.

Tvrdí, že intenzívne opatrenia sú momentálne možné len vďaka pozastaveniu školení a úpravám služobných rozpisov.

Do pohraničných oblastí bolo nasadených vyše 1 000 príslušníkov poriadkovej polície, no ich nasadenie sa podľa Rosskopfa dá udržať len niekoľko týždňov.

Napriek tomu zväz podporuje vládne úsilie o zníženie nelegálnej migrácie. Minister vnútra Alexander Dobrindt, ktorý nedávno nastúpil do funkcie, sprísnil kontroly a umožnil odmietať migrantov už na hraniciach, aj keď požiadajú o azyl.

Následne sa počet takto „otočených“ migrantov zvýšil takmer o polovicu.

(tasr, red)

  |  

Bývalý podpredseda parlamentu Glváč opäť majiteľom luxusného hotela v Rakúsku

Martin Glváč, bývalý podpredseda parlamentu a expolitik Smeru, sa opäť objavil ako konečný užívateľ výhod rakúskeho hotela Zur Burg v Kaprune. Informáciu priniesol portál Aktuality.sk.

Hodnota nehnuteľnosti sa odhaduje na päť miliónov eur. Hotel roky vlastnil jeho otec Ján Glváč, ale od 16. apríla figuruje v registri právnických osôb ako užívateľ výhod exposlanec.

Už v roku 2020 Martin Glváč figuroval ako vlastník hotela, no vlastníctvo neskôr opäť prešlo na jeho otca. Hotel bol vlani zatvorený kvôli rekonštrukcii.

Martin Glváč po škandále s komunikáciou s Alenou Zsuzsovou odišiel z aktívnej politiky, no zostáva členom predsedníctva strany Smer a vedie bratislavskú krajskú pobočku.

(red)

  |  

Minister vnútra Bruno Retailleau je novým lídrom francúzských Republikánov

Francúzsku stranu Republikáni (LR) povedie Bruno Retailleau, ktorý získal podporu vyše 74 percent členov. Retailleau ostáva ministrom vnútra, ale jeho víťazstvo sa vníma aj ako krok k prezidentskej kandidatúre v roku 2027.

Retailleau reprezentuje tvrdú líniu voči migrácii a chce stranu nasmerovať k silnejšiemu pravicovému postoju.

LR sa pokúša znovu získať politický vplyv po kontroverznom vedení Érica Ciottiho, ktorý navrhoval spojenectvo s krajne pravicovým Národným združením (RN).

Počet členov LR v posledných mesiacoch prudko narástol. Politológ Cayrol upozorňuje, že strana sa musí vyprofilovať voči rastúcej popularite Édouarda Philippa medzi stredopravicovými voličmi.

(tasr, lipa)

  |  

Londýn obvinil Iráncov z napomáhania tajnej službe, Teherán protestuje

Irán si predvolal britského chargé d'affaires (diplomat poverený dočasným vedením úradu počas neprítomnosti veľvyslanca, pozn. red.) v Teheráne v reakcii na zadržanie siedmich iránskych občanov v Británii, pričom troch z nich britské úrady obvinili z konania napomáhajúceho iránskej tajnej službe.

Zvyšní štyria boli prepustení, no vyšetrovanie pokračuje. Iránske ministerstvo zahraničných vecí žiada od Británie právne vysvetlenie zásahu a obvinilo Londýn z politicky motivovaného konania s cieľom vyvíjať tlak na Teherán.

Británia reagovala zavedením registra zahraničného vplyvu (FIRS), ktorého cieľom je zabrániť tajnému zasahovaniu do britskej spoločnosti. Irán sa stal prvou krajinou uvedenou v systéme, a to pre podozrenia, že jeho tajné služby plánovali útoky na iránskych disidentov žijúcich v Británii.

(tasr, lipa)

  |  

Microsoft chce prepojiť AI agentov rôznych firiem a zlepšiť ich pamäť

Microsoft chce, aby v budúcnosti mohli agenti umelej inteligencie (AI) od rôznych spoločností spolupracovať a lepšie si pamätali predchádzajúce interakcie s používateľmi. Pred vývojárskou konferenciou Build to uviedol technologický riaditeľ firmy Kevin Scott.

Microsoft podporuje Model Context Protocol (MCP), otvorený štandard od spoločnosti Anthropic, ktorý by mohol umožniť vznik „agentickej siete“ podobne ako protokoly umožnili rozmach internetu v 90. rokoch.

Scott tiež upozornil na snahu zlepšiť pamäť AI agentov prostredníctvom takzvanej štruktúrovanej augmentácie vyhľadávania. Táto metóda umožňuje agentom extrahovať kľúčové časti konverzácie, čím vzniká akási mapa rozhovoru.

Vylepšenie pamäti je však nákladné kvôli výpočtovým nárokom. Cieľom je, aby riešenie problémov nebolo len transakčné, ale malo hlbšiu kontinuitu.

(reuters, lipa)