Preskočiť na obsah
  |  

Belgicko chce pre väzby na Huawei vyšetrovať europoslancov

Belgické úrady požiadali Európsky parlament (EP) o zrušenie imunity piatim europoslancom pre podozrenia z účasti na korupčnej kauze spojenej s čínskou firmou Huawei. Dotknutí poslanci pochádzajú z Talianska, Malty a Bulharska a patria k rôznym politickým frakciám.

Podľa belgických vyšetrovateľov ide o súčasť vyšetrovania z roku 2021, týkajúceho sa podozrení z nezákonných darov a platieb výmenou za podporu europoslancov pri zavádzaní 5G technológií. Prípad súvisí s raziami v Belgicku, Portugalsku a Francúzsku.

Rozhodnutie o zbavení imunity prijme Výbor EP pre právne veci. Poslanci aj Huawei obvinenia odmietajú, pričom niektorí spochybňujú dôvody vyšetrovania.

Napríklad Princiová tvrdí, že v čase podozrivej udalosti bola mimo Bruselu. Iní uvádzajú, že sa zúčastnili len bežných spoločenských akcií, alebo boli nepriamo pozvaní cez svojich asistentov.

(tasr, lipa)

  |  

Martin Kahanec sa stal prvým Slovákom v skupine hlavných poradcov EK

Ekonóm Martin Kahanec sa stal historicky prvým Slovákom v Skupine hlavných vedeckých poradcov (GCSA) Európskej komisie (EK). V tomto sedemčlennom orgáne bude poskytovať nezávislé vedecké poradenstvo eurokomisárom v rôznych oblastiach, čím prispeje k zlepšeniu legislatívnych procesov EÚ.

Do funkcie ho nominovala Slovenská ekonomická spoločnosť a jeho mandát potrvá tri roky s možnosťou predĺženia o ďalšie dva. Kahanec vyjadril hrdosť na uznanie, ktoré reflektuje kvalitu akademických inštitúcií, v ktorých pôsobí – CELSI, Ekonomická univerzita v Bratislave a CEU vo Viedni.

Patrí medzi najproduktívnejších slovenských ekonómov a v rámci Európy do top 9 percent podľa RePEc. Dlhodobo sa venuje otázkam ekonomickej politiky, migrácie, práce a nerovností. Je tiež členom Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie.

(tasr, lipa)

  |  

V Ríme sa chystá piate kolo jadrových rozhovorov medzi USA a Iránom

V piatok 23. mája sa v Ríme uskutoční piate kolo rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom o iránskom jadrovom programe, oznámil ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Busajdí. Omán plní úlohu sprostredkovateľa medzi oboma krajinami.

Hoci Spojené štáty a Irán oficiálne túto správu zatiaľ nepotvrdili, nadväzuje na predchádzajúce štyri kolá rozhovorov, ktoré sa konali od apríla tohto roka. Posledné rokovanie prebehlo 11. mája v Maskate. Po ňom nasledovalo vyjadrenie spokojnosti z oboch strán, no USA zároveň uvalili na Irán ďalšie sankcie.

Donald Trump nedávno tvrdil, že USA Iránu predložili nový návrh jadrovej dohody, čo však Teherán poprel.

Od roku 2018, keď USA jednostranne odstúpili od pôvodnej dohody, Irán prestal dodržiavať jej podmienky.

Západ Irán podozrieva zo snáh o vývoj jadrových zbraní, čo Teherán odmieta s tým, že jeho program má civilný charakter.

(tasr, lipa)

  |  

USA po Medvedevových vyhrážkach overovali jadrovú silu

Spojené štáty 21. mája úspešne otestovali neozbrojenú medzikontinentálnu balistickú strelu Minuteman III z kalifornskej základne Vandenberg. Cieľom testu bolo overenie bojovej pripravenosti a spoľahlivosti amerických jadrových síl, píše Moscow Times.

Raketa dosiahla testovací cieľ na atole Kwajalein v Tichom oceáne. Test prebehol krátko po tom, čo bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev varoval pred rizikom tretej svetovej vojny a označil Západ za zodpovedného za zhoršovanie globálnej bezpečnosti.

USA zároveň predstavili novú obrannú iniciatívu „Zlatá kupola“ a oznámili dokončenie novej jadrovej bomby B61-13 s výkonom do 360 kiloton. Arzenál USA obsahuje 400 rakiet Minuteman III, ktoré budú do polovice 30. rokov nahradené systémom Sentinel.

(tasr, lipa)

  |  

Izraelský súd: Odvolanie šéfa Šin Betu Bara bolo protizákonné

Najvyšší súd v Izraeli rozhodol, že marcové odvolanie šéfa kontrarozviedky Šin Bet Ronena Bara vládou bolo nelegálne.

Podľa súdu bol postup vlády nezákonný a nerešpektoval bezpečnostné normy. Bar bol odvolaný v marci, no súd jeho odvolanie pozastavil. Vláda neskôr oznámila, že od rozhodnutia ustúpila, keď Bar ohlásil, že 15. júna odstúpi sám.

Premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že dôvodom bola strata dôvery, nie zlyhanie služby počas útoku Hamasu v októbri 2023.

Pozorovatelia však spájajú Barovo odvolanie s kauzou Qatargate – podozreniami z vplyvu Kataru na izraelskú politiku, ktorú Šin Bet začala vyšetrovať. Kauza prepukla vo februári 2025 a Bar krátko nato potvrdil vyšetrovanie, čo mohlo vyvolať snahu o jeho odstránenie.

(tasr, lipa)

  |  

Fínsko postavilo prvých 35 kilometrov hraničného plota na hranici s Ruskom

Fínsko dokončilo prvých 35 kilometrov bezpečnostného plota na hraniciach s Ruskom. Celkovo má mať 200 kilometrov a jeho výstavba je reakciou na nárast nelegálnej migrácie, ktorú Helsinki pripisujú zámerným krokom Moskvy.

Plot tvorí 3,5 metra vysoké kovové pletivo s ostnatým drôtom, doplnené o monitorovaciu techniku. Pohraničná stráž uviedla, že cieľom je zlepšiť kontrolu nad prípadnými narušeniami hraníc.

Fínsko, ktoré vstúpilo do NATO v roku 2023, v tom istom roku zaznamenalo príchod 1300 migrantov z Ruska, následkom čoho uzavrelo všetky hraničné priechody. Odvtedy podľa úradov neboli hlásené žiadne nové prípady.

Moskva stavbu ostro kritizuje, Európsky súd pre ľudské práva žiada odôvodnenie dlhodobého uzavretia hranice. Fínska stráž obhajuje plot ako nevyhnutný nástroj bezpečnosti.

(tasr, lipa)