Preskočiť na obsah
  |  

Masové razie v Turecku: Zadržali 70 ľudí z okolia starostu Imamogla

Turecká polícia zadržala takmer 70 osôb počas rozsiahlych razií súvisiacich s údajným korupčným škandálom na Istanbulskej radnici.

Medzi zadržanými sú aj blízki spolupracovníci väzneného starostu Ekrema Imamogla – jeho osobná sekretárka a ochrankár. Imamoglu, člen opozičnej Republikánskej ľudovej strany, je považovaný za najvýraznejšieho politického rivala prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pred voľbami v roku 2028.

Podľa istanbulskej prokuratúry bolo vydaných 49 zatykačov pre „nezrovnalosti“, ktoré však nešpecifikovala.

Okrem toho boli ďalší ľudia zadržaní už od 20. mája pre podozrenia z manipulácie tendrov a prijímania úplatkov. Medzi nimi aj vedúci oddelenia pre styk s verejnosťou Istanbulskej radnice.

Imamoglu zadržali 19. marca a súd mu po štyroch dňoch uvalil väzbu. Všetky obvinenia popiera a jeho zadržanie vyvolalo v Turecku vlnu masových protestov. Kritici tvrdia, že ide o pokus vlády eliminovať kľúčového oponenta pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami.

(tasr, afp, max)

  |  

Nór našiel ráno v predzáhradke 135-metrovú kontajnerovú loď

Nór Johan Helberg sa zobudil na zvonenie suseda, keď následne zistil, že do jeho predzáhradky narazila obrovská 135-metrová kontajnerová loď NCL Salten.

Plavidlo vplávalo do fjordu Trondheim a vo štvrtok nadránom narazilo na plytčinu pri meste Orkanger. Loď sa podľa Guardianu pohybovala rýchlosťou približne 30 kilometrov za hodinu a iba tesne minula Helbergov dom, v ktorom žije už 25 rokov.

Na palube lode registrovanej na Cypre sa nachádzalo 16 členov posádky rôznych národností vrátane Nórov, Ukrajincov a Rusov. Pri incidente sa nikto nezranil a do pôdy neunikli ani ropné látky.

Polícia vyšetruje okolnosti nehody a identifikovala jedného člena posádky ako podozrivého. Pracujú s viacerými verziami, vrátane technickej poruchy a ľudskej chyby.

Prepravná spoločnosť North Sea Container Line vylúčila úmyselný čin. Loď sa podarilo uvoľniť až neskôr, po neúspešnom prvom pokuse o jej vytiahnutie.

(max)

  |  

Vietnam zakročil proti Telegramu, viní ho z nelegálnych aktivít užívateľov

Vietnamské ministerstvo technológií nariadilo poskytovateľom telekomunikačných služieb zablokovať prístup k aplikácii Telegram. Opatrenie má nadobudnúť účinnosť do 2. júna.

Dôvodom je údajná nespolupráca platformy v súvislosti s trestnou činnosťou, ktorú vraj umožňuje svojim používateľom. Vyplýva to z vládneho dokumentu z 21. mája.

Podľa dokumentu aplikáciu využívali tisíce kanálov a skupín vo Vietname, pričom polícia uviedla, že až 68 percent z nich porušovalo zákon. Nelegálne aktivity zahŕňajú podvody, obchodovanie s drogami a dokonca aj prípady podozrenia z prepojenia na teroristické činy.

Rozhodnutie prichádza v čase, keď Vietnam zvyšuje tlak na digitálne platformy v snahe kontrolovať obsah a obmedziť aktivity považované za nelegálne alebo ohrozujúce vnútornú bezpečnosť. Telegram sa k situácii zatiaľ nevyjadril.

Krajina už v minulosti blokovala alebo regulovala prístup k iným zahraničným digitálnym službám, ktoré podľa vietnamskej vlády nespolupracovali s úradmi alebo ohrozovali kybernetickú bezpečnosť.

(reuters, max)

  |  

Zalužnyj: Návrat hraníc z roku 1991 je ilúzia, Rusko má stále zdroje

Bývalý hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny a súčasný veľvyslanec v Londýne Valerij Zalužnyj varoval, že Ukrajina by nemala žiť v ilúzii návratu k hraniciam z roku 1991.

Počas fóra o vývoze vojenského materiálu zdôraznil, že Rusko má stále dostatok zdrojov na pokračovanie vojny, a Ukrajina musí čeliť realite vyčerpávajúceho konfliktu.

Zalužnyj podotkol, že víťazstvo nad Ruskom je možné len v prípade, ak dôjde k úplnému zničeniu jeho schopnosti viesť vojnu, najmä vojensko-ekonomického potenciálu.

Upozornil, že Ukrajina čelí vážnym demografickým a ekonomickým problémom, ktoré znemožňujú dlhodobé vedenie vojny tradičnými prostriedkami.

Z tohto dôvodu podľa neho môže Ukrajina prežiť iba prostredníctvom vysokotechnologickej vojny, ktorá si vyžaduje minimum ľudských a ekonomických zdrojov.

Čakanie na „zázrak“ alebo nádej na rýchly mier sú podľa diplomata nerealistické a nebezpečné ilúzie.

(max)

  |  

USA varujú pred novými clami, ak Únia neustúpi v obchodných rokovaniach

Obchodní vyjednávači amerického prezidenta Donalda Trumpa zvyšujú tlak na Európsku úniu, aby jednostranne znížila clá na americký tovar.

Podľa portálu Financial Times Spojené štáty varujú, že bez ústupkov z Bruselu nebude pokrok v rokovaniach o vyhnutí sa dodatočným 20-percentným "recipročným" clám.

Americký obchodný zástupca Jamieson Greer má v piatok podľa FT oznámiť európskemu komisárovi pre obchod Marošovi Šefčovičovi, že nedávna "vysvetľujúca poznámka" Európskej komisie k rokovaniam nenapĺňa očakávania USA.

Spojené štáty v marci zaviedli 25-percentné clá na automobily, oceľ a hliník z Únie a v apríli aj 20-percentné clá na ďalší tovar. Tieto clá následne zahájili 90 dní trvajúcu prestávku, aby mohli strany rokovať.

Európska únia v reakcii taktiež pozastavila plánované odvetné clá a navrhla obojstranné nulové clo na priemyselné tovary.

(reuters, max)

  |  

Kauza Huawei: Belgická prokuratúra ustúpila, Princiová už nie je podozrivá

Belgické orgány stiahli žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity europoslankyne Giusi Princiovej, ktorá bola spájaná s kauzou Huawei.

Princiová bola jednou z piatich europoslancov, ktorých sa vyšetrovanie týka. Belgická prokuratúra ju však po krátkom čase vyradila z prípadu pre jej neúčasť na zasadnutí, ktoré malo byť predmetom podozrení.

Podľa jej slov vlani v júni v Bruseli nebola, pretože bola v Taliansku na školskom predstavení svojej dcéry.

Kauza, označovaná ako „Huaweigate“, sa týka údajného poskytovania nezákonných platieb a darov čínskou spoločnosťou Huawei europoslancom výmenou za ich podporu pri zavádzaní 5G sietí v Európe.

Vyšetrovanie prebieha od roku 2021 a viedlo k raziám v Belgicku, Portugalsku a Francúzsku. Doposiaľ bolo obvinených najmenej osem osôb.

Okrem Princiovej požiadali belgické úrady o zbavenie imunity aj štyroch ďalších poslancov – Fulvia Martusciella, Salvatorea de Mea, Daniela Attarda a Nikolu Minčeva. Všetci dotknutí - vrátane Huawei -, akékoľvek pochybenia popierajú.

(tasr, afp, max)