Preskočiť na obsah
  |  

Lavrov odmieta rokovania vo Vatikáne, považuje ich za nevhodné

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok vyjadril pochybnosti o možnosti usporiadania mierových rozhovorov s Ukrajinou vo Vatikáne.

Uviedol, že pre pravoslávne štáty je katolícke prostredie nevhodné. Zároveň obvinil Kyjev z ničenia ukrajinskej pravoslávnej cirkvi spadajúcej pod moskovský patriarchát.

Lavrov tiež uviedol, že pre Vatikán by za súčasných okolností nebolo „pohodlné“ hostiť pravoslávne delegácie. AFP dopĺňa, že vzťahy medzi Moskvou a Vatikánom sú historicky napäté a žiaden pápež zatiaľ Rusko nenavštívil.

Hoci pápež aj americký prezident Trump vyjadrili ochotu hostiť mierové rozhovory vo Vatikáne, Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova poprel, že by existovala dohoda o mieste ďalšieho kola. Napriek medializovaným špekuláciám z Fínska a The Wall Street Journal o rokovaniach v polovici júna, Moskva trvá na tom, že zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie.

(tasr, lipa)

  |  

Netanjahu menoval nového šéfa Šin Bet bez súhlasu armády

Izrael vo štvrtok povolil vstup do Pásma Gazy 107 kamiónom s humanitárnou pomocou, oznámil izraelský Úrad pre koordináciu vládnych aktivít na palestínskych územiach (COGAT).

Vozidlá s potravinami, múkou a liekmi vstúpili cez priechod Kerem Šalom po takmer troch mesiacoch blokády. Na hraničnom priechode prešli všetky vozidlá kontrolou.

Pomoc schválili vojenské a politické orgány, s cieľom zabrániť tomu, aby sa „táto pomoc nedostala do rúk Hamasu“.

OSN upozorňuje na vážne zdržania dodávok a varuje pred akútnou potravinovou krízou, ktorá ohrozuje 2,1 milióna Arabov v Palestíne.

Zároveň došlo k sporu pri vymenovaní Davida Ziniho na post šéfa kontrarozviedky Šin Bet, pretože premiér Benjamin Netanjahu povýšenie oznámil bez konzultácie s armádou.

Zini má nahradiť Ronena Bara, ktorý z funkcie odstupuje. Armáda však pripomenula, že takéto nominácie zvyčajne vyžadujú súhlas náčelníka generálneho štábu.

Netanjahu trvá na urýchlenom menovaní Ziniho a tvrdí, že nový šéf Šin Bet sa nebude podieľať na vyšetrovaní jeho nominantov v kauze Qatargate, ktorá sa týka možného financovania jeho poradcov katarskou vládou.

(tasr, lipa)

  |  

Slovenské literárne centrum povedie po Murínovi doterajší manažér propagácie

Dočasné poverenie viesť Slovenské literárne centrum (SLC) dostal od piatka Branislav Balogh, ktorý doteraz v ustanovizni pôsobil na oddelení zahraničných projektov ako manažér propagácie a šírenia slovenskej literatúry.

Do funkcie zasadol po tom, ako ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) odvolala dočasne povereného riaditeľa SLC Gustáva Murína.

Odvolaniu čelil po vystúpení na knižnom veľtrhu Svět knihy v Prahe. Tam počas diskusie označil feminizmus za totalitnú ideológiu a exprezidenta Václava Havla za bábku cudzích mocností, čo vyvolalo odpor v českej aj slovenskej kultúrnej obci.

Do konfliktu sa dostal aj s redaktorkou českého týždenníka Respekt a časť publika jeho výroky ostro kritizovala. V inštitúcii však Murín zostáva naďalej zamestnaný.

(tasr, max)

  |  

Rusko a Ukrajina spustili výmenu zajatcov, prímerie je však nedohľadne

Rusko a Ukrajina v piatok začali rozsiahlu výmenu vojnových zajatcov, ktorá bola dohodnutá počas ich prvých priamych rokovaní po viac než troch rokoch. Zatiaľ čo americký prezident Donald Trump tvrdí, že výmena už prebehla, Kyjev ani Moskva to zatiaľ nepotvrdili.

Počas dvojhodinových rokovaní v Istanbule minulý týždeň sa obe strany dohodli na výmene zajatcov, no nedokázali sa zhodnúť na navrhovanom prímerí, ktoré inicioval Trump. Výmena bola teda jediným konkrétnym výsledkom rokovaní.

Ukrajina vyjadrila ochotu k 30-dňovému prímeriu, Rusko však trvá na podmienkach, ktoré Kyjev považuje za neprijateľné. Trump, ktorý v súčasnosti zmiernil podporu Ukrajine, hrozil Rusku sankciami, no po telefonáte s Putinom sa rozhodol nezasiahnuť.

Moskva tvrdí, že je pripravená na ďalšie rokovania, ktoré však musí súvisieť so snahou dosiahnuť územné a bezpečnostné ústupky. Mierové úsilie tak ostáva limitované na výmenu zajatcov, zatiaľ čo vojna pokračuje.

(reuters, lipa)

  |  

Česko zasiahlo prvé tohtoročné tornádo, napáchalo škody

V nedeľu 18. mája okolo 12.45 hod. zasiahlo obec Vyšné na juhu Čiech, len pár kilometrov od Českého Krumlova, prvé zaznamenané tornádo tohto roka.

Vzniklo počas neurčitej prehánky sprevádzanej bleskami, pričom miestni obyvatelia opisovali rotujúci vír a hlasný hluk – čo sú typické znaky tornáda. Aj keď ho nezachytili žiadne kamery, radarové údaje podľa meteorológov potvrdili výraznú konvergenciu prúdenia.

Podľa predbežného odhadu sa vír pohyboval po približne kilometrovej trase so šírkou do 100 metrov a zanechal po sebe hlavne poškodenú vegetáciu - a teda vyvrátené a zlomené stromy.

Išlo pravdepodobne o slabšie tornádo, ktoré sa v našich končinách objavuje niekoľkokrát ročne. K jeho vzniku prispeli aj vhodné poveternostné podmienky – slabý strih vetra a nízke základne oblačnosti.

Detailnejší terénny prieskum zatiaľ chýba.

(max)

  |  

Nemecko deportovalo vyše 6-tisíc ľudí, zavádza prísnejší režim vstupu

Nemecko počas prvých troch mesiacov roku 2025 vyhostilo 6151 osôb, pričom celkový počet vyhostených za rok 2024 bol 20.100. Najviac osôb bolo deportovaných do Turecka, Gruzínska, Francúzska, Španielska či Srbska. Väčšina vyhostení sa uskutočnila letecky.

Nový minister vnútra Alexander Dobrindt oznámil prísnejšie pravidlá vstupu do krajiny, s výnimkou pre deti, tehotné a choré osoby. Opatrenie vyvolalo kritiku v zahraničí aj doma, najmä zo strany strany Die Linke.

Zároveň kancelár Friedrich Merz počas piatkového telefonátu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vyzval Čínu, aby podporila spoločné úsilie Európy a USA o skoré prímerie vo vojne na Ukrajine.

Podľa vyhlásenia jeho hovorcu Merz informoval o diplomatických snahách západných krajín a apeloval na Peking, aby sa k nim pridal. Hoci vyhlásenie nešpecifikuje reakciu čínskej strany, Merzovo gesto poukazuje na snahu Nemecka zapojiť kľúčových globálnych hráčov do ukončenia konfliktu.

(tasr, reuters, lipa)