Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irak rokuje o výmene unesenej rusko-izraelskej vedkyne za iránskeho väzňa

Iracké bezpečnostné zdroje v sobotu uviedli, že Bagdad pracuje na dohode o prepustení rusko-izraelskej vedkyne Jelizavety Curkovovej výmenou za iránskeho občana, väzneného v Iraku za vraždu amerického civilistu. Možná výmena závisí od súhlasu USA, ktorý zatiaľ nebol udelený.

Curkovová, doktorandka Princetonskej univerzity a odborníčka na Blízky východ, bola unesená v marci 2023 v Bagdade. Izrael z únosu obvinil šíitské milície Katáib Hizballáh, podporované Iránom, hoci tie popierajú zapojenie. Existuje podozrenie, že Curkovovú mohli previezť do Iránu.

Vedkyňa prišla do Iraku na výskum, pričom použila ruský pas, keďže izraelským občanom je vstup zakázaný. Od jej únosu rodina nemá kontakt, no v júli 2023 izraelské úrady potvrdili, že žije.

V novembri sa objavilo video, kde Curkovová kritizovala Izrael a tvrdila, že pracovala pre spravodajské služby. Jeho pravosť nebola nezávisle overená, ale izraelské orgány ho považujú za dôveryhodné.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Daniel Noboa zložil prísahu ako prezident Ekvádoru, sľubuje boj proti gangom

Ekvádorský prezident Daniel Noboa bol v sobotu slávnostne inaugurovaný do plného funkčného obdobia. V prejave pred Národným zhromaždením prisľúbil pokračovať v boji proti drogovým gangom a oživiť stagnujúcu ekonomiku krajiny.

Noboa, ktorý bol pôvodne zvolený v roku 2023 na dokončenie mandátu svojho predchodcu, vyhral aprílové voľby s nečakane vysokým náskokom. V úrade už vyhlásil vojnu organizovanému zločinu, nasadil armádu do ulíc a sprísnil tresty za drogové zločiny a terorizmus.

V inauguračnom prejave vyhlásil, že zníženie počtu vrážd bude „nevyjednateľným cieľom“. Jeho vláda podpísala dohodu s MMF na štyri miliardy dolárov a rokuje o pôžičkách s čínskymi bankami.

Noboa tiež spolupracuje s USA, Izraelom a Salvádorom, pričom si najal kontroverzného bezpečnostného poradcu Erika Princea. Hoci v roku 2024 zaznamenal pokles násilných úmrtí, v prvých štyroch mesiacoch 2025 došlo k 58-percentnému nárastu. Ekvádorský dlh aktuálne predstavuje 51,8 percenta HDP.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trumpova administratíva má radikálne okresať Radu pre národnú bezpečnosť

Biely dom pod vedením prezidenta Donalda Trumpa pripravuje výrazné zmeny v štruktúre Národnej bezpečnostnej rady (NSC), ktorá je kľúčovým orgánom pre koordináciu americkej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Počet zamestnancov sa má znížiť zo súčasných približne 350 na menej ako 150, uviedlo viacero anonymných zdrojov pre týždenník Politico.

Zmeny už prebiehajú – niektorí zamestnanci boli prehodnotení a dostali výpovede či administratívne voľno. Iní, ktorí pôsobili v NSC len dočasne, sa musia vrátiť do materských agentúr. Zruší sa aj časť výborov NSC a tie zostávajúce sa budú stretávať menej často.

K reorganizácii dochádza po vlnách prepúšťania a vnútornom konflikte medzi Trumpovými MAGA stúpencami a tradičnými republikánskymi frakciami. Do popredia sa má dostať Andy Baker, bezpečnostný poradca viceprezidenta JD Vanca.

Zmeny sú súčasťou širšej reformy zahraničnej politiky, ktorú Trump s ministrom zahraničia Marcom Rubiom presadzujú – vrátane prepúšťania v ľudskoprávnej agentúre USAID a oslabenia vplyvu NSC v prospech ministerstva zahraničia.

Rubio tiež dočasne nastúpil do čela rady po odvolaní dovtedajšieho poradcu Mikea Waltza, ktoré po škandále s pridaním novinára do utajenej skupiny v aplikácii Signal Trump nominoval na post veľvyslanca pri OSN.

(politico, sab)

Minúta  |  

Útočníčku z hamburskej stanice umiestnili na psychiatriu, obvinili ju z pokusu o vraždu

Nemecký súd nariadil umiestnenie 39-ročnej ženy, podozrivej z útoku na železničnej stanici v Hamburgu, do psychiatrickej liečebne. Polícia v sobotu informovala, že žena čelí obvineniu v 15 prípadoch pokusu o vraždu a ťažkého ublíženia na zdraví.

Útok sa odohral v piatok okolo 18.00 na nástupišti medzi koľajami 13 a 14. Vyšetrovatelia vylúčili politický motív a naznačili, že žena trpí vážnou psychickou poruchou.

Pri incidente utrpelo zranenia 18 ľudí vo veku od 19 do 85 rokov, z toho štyria – tri ženy a jeden muž – boli hospitalizovaní so život ohrozujúcimi zraneniami. Ďalších sedem osôb je vážne zranených a sedem utrpelo ľahké poranenia.

Polícia ocenila zásah dvoch okoloidúcich, ktorí útok pomohli zastaviť. Predseda nemeckého policajného odborového zväzu Andreas Rosskop po incidente vyzval na využívanie technológií umelej inteligencie na zlepšenie prevencie podobných útokov.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Turecko víta zrušenie sankcií EÚ a USA voči Sýrii, americký vyslanec ocenil vývoj

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v sobotu v Istanbule stretol so sýrskym vodcom Ahmedom Šarom. Počas rozhovorov Erdogan uviedol, že Turecko víta rozhodnutia USA a EÚ o zrušení sankcií voči Sýrii, informovala jeho kancelária.

Erdogan zároveň označil „okupáciu a agresiu Izraela na sýrskom území za neakceptovateľnú“ a zdôraznil, že Turecko bude proti týmto aktivitám vystupovať na každej medzinárodnej platforme.

V ten istý deň sa s bývalým vodcom sýrskych sunnitských militantov stretol aj osobitný vyslanec USA pre Sýriu a zároveň veľvyslanec v Turecku Thomas Barrack. V spoločnom vyhlásení ocenil Šarove „zmysluplné kroky“ v oblasti nakladania s cudzími bojovníkmi a vo vzťahoch s Izraelom.

Stretnutie v Istanbule poukazuje na postupné otepľovanie diplomatických vzťahov medzi Damaskom a západnými aj regionálnymi partnermi.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. obnovil konklávny bonus, vatikánski zamestnanci dostanú 500 eur

Pápež Lev XIV. rozhodol o vyplatení jednorazového bonusu vo výške 500 eur všetkým zamestnancom Vatikánu ako poďakovanie za ich prácu počas obdobia medzi úmrtím pápeža Františka 21. apríla a zvolením jeho nástupcu 8. mája.

Tradícia takzvaného konklávneho bonusu bola zrušená v roku 2013 za pontifikátu pápeža Františka v rámci úsporných opatrení. Jej obnovenie, údajne schválené v piatok, symbolizuje podľa agentúry ANSA uznanie práce vatikánskych zamestnancov počas významných okamihov pre Cirkev.

Vatikán zamestnáva viac než 4-tisíc ľudí, laikov i duchovných. Počas Františkovho pontifikátu čelil štát rozpočtovému deficitu, ktorý viedol k znižovaniu platov a prísnym úsporám.

Zamestnanci Vatikánu neplatia daň z príjmu, no zároveň nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti a štrajky sú zakázané. Práca v tomto štáte je naďalej považovaná za prestížnu.

(ansa, dpa, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.