Preskočiť na obsah
  |  

EÚ a šesť štátov ratifikovali dohodu OSN o ochrane otvoreného mora

Európska únia a šesť jej členských štátov v stredu ratifikovali Dohovor OSN o ochrane otvoreného mora, čím sa medzinárodná dohoda o ochrane oceánov priblížila k svojmu vstupu do platnosti. Naďalej však chýba potrebný počet ratifikácií – 60 štátov. Aktuálne ich je len 29.

Eurokomisár pre oceány Kostas Kadis označil tento krok za „historický moment pre ochranu svetových oceánov a zachovanie krehkej rovnováhy ekosystémov planéty“. K Únii sa pripojili Cyprus, Fínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Portugalsko a Slovinsko. Francúzsko a Španielsko už dokument ratifikovali skôr v tomto roku.

Dohoda, schválená v júni 2023 po rokoch rokovaní, má zaviesť nové pravidlá pre ochranu medzinárodných vôd. Tie začínajú za hranicou výlučných ekonomických zón krajín a sú spoločným majetkom ľudstva. Dokument počíta aj so zriadením morských chránených oblastí s obmedzením ťažby a rybolovu.

Koalícia mimovládok High Seas Alliance vyzvala krajiny, aby zrýchlili proces ratifikácie a zabezpečili, že dohoda vstúpi do platnosti čo najskôr.

(afp, bbc, tasr, sab)

  |  

V Južnej Kórei havarovalo námorné lietadlo, na palube boli štyria ľudia

V juhokórejskom meste Pohang na východnom pobreží krajiny vo štvrtok havarovalo vojenské námorné lietadlo. Podľa miestnych úradov sa nehoda odohrala približne o 13.50 h miestneho času (6.50 h SELČ).

Na palube hliadkovacieho lietadla boli štyria členovia posádky. Lietadlo sa zrútilo v hornatom teréne pri pobreží. Svedkovia agentúry Jonhap videli z miesta nehody stúpať hustý dym.

Záchranné zložky boli okamžite vyslané na miesto havárie, no bližšie informácie o stave posádky zatiaľ neboli zverejnené. Príčina nehody nie je zatiaľ známa a vyšetrovanie pokračuje.

(reuters, sab)

  |  

Horšie ako Watergate. Tapper kritizuje utajovanie Bidenovho mentálneho stavu

Moderátor CNN Jake Tapper v rozhovore s nezávislým novinárom Piersom Morganom v pondelok vyhlásil, že zakrývanie mentálneho úpadku prezidenta Joea Bidena môže byť „v určitých ohľadoch horšie“ ako známa aféra Watergate z éry Richarda Nixona.

Nixon mal podľa neho "aspoň pod kontrolou svoje kognitívne schopnosti, keď nepil".

Diskusia sa konala pri príležitosti vydania knihy Prvotný hriech, ktorú Tapper napísal spolu s reportérom portálu Axios Alexom Thompsonom.

Kniha popisuje snahy o utajenie Bidenovho zdravotného stavu a jeho rozhodnutie opätovne kandidovať. Tapper zdôraznil, že hoci nejde o identickú aféru ako Watergate, ide o samostatný škandál, ktorý podľa neho poukazuje na to, ako silná môže byť prezidentská moc a záujmy okolia prezidenta, ktoré bránia pravdu odhaliť.

Morgan súhlasil, že zatajovanie Bidenovho stavu je vážne, a následne Tappera konfrontoval s jeho vlastnou reportážou z roku 2020, v ktorej moderátor odmietol vyhlásenia Lary Trumpovej. Tapper priznal chybu v hodnotení vtedajšej situácie. „Lara Trumpová mala pravdu a ja som sa mýlil,“ povedal a dodal, že ľutuje, že príbeh vtedy nepokryl lepšie.

(fox news, sab)

  |  

Rusko požaduje právne záväzné záruky pre trvalý mier na Ukrajine

Ruské ministerstvo zahraničia vo štvrtok oznámilo, že v rámci svojich mierových návrhov žiada právne záväzné mechanizmy, ktoré by zaručili, že „kríza“ na Ukrajine sa v budúcnosti neobnoví. Vyhlásenie rezortu diplomacie citovala štátna agentúra TASS.

„Rusko potrebuje právne záväzný mechanizmus, ktorý zaručí, že sa kríza na Ukrajine neobnoví,“ vyhlásilo ministerstvo.

Podľa Moskvy je ukrajinská strana oboznámená s jej postojom, že trvalé riešenie konfliktu je možné len v prípade úplného odstránenia „hlavných príčin“ vojny. Konkrétne požiadavky Ruska však neboli zverejnené.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa množia výzvy na diplomatické ukončenie vojny, ktorá trvá od februára 2022. Mierové návrhy zo strany Kremľa dlhodobo podmieňujú ústupkami zo strany Kyjeva, čo Ukrajina opakovane odmieta.

(tass, reuters, sab)

  |  

Zakladateľ WEF Klaus Schwab podal trestné oznámenie na whistleblowerov

Zakladateľ Svetového ekonomického fóra (WEF) Klaus Schwab podal trestné oznámenie na whistleblowerov, ktorí anonymne obvinili 87-ročného lídra z pochybení. Informoval o tom vo štvrtok britský denník Financial Times na základe rozhovoru so Schwabom.

Svetové ekonomické fórum začalo interné vyšetrovanie v apríli po prijatí listu od whistleblowerov, v ktorom sa uvádzali obvinenia voči Schwabovi. Vyšetrovanie, ktorého témou mala byť najmä sprenevera prostriedkov WEF a ich použitie na súkromné účely, spustili len deň po Schwabovom oznámení o rezignácii.

WEF sa zatiaľ k trestnému oznámeniu ani k obsahu vyšetrovania oficiálne nevyjadrilo. Schwaba sa agentúre Reuters nepodarilo okamžite kontaktovať.

Schwab, ktorý v roku 1971 založil WEF a viedol ho vyše päť desaťročí, bol kľúčovou postavou každoročných stretnutí svetových lídrov v Davose. Jeho odchod a následné vyšetrovanie sa deje v období zvýšenej pozornosti voči vedeniu a transparentnosti tejto globálnej inštitúcie.

(reuters, sab)

  |  

Rekordná účasť v predčasnom hlasovaní pred predčasnými voľbami v Južnej Kórei

Juhokórejčania vo štvrtok začali v rekordných počtoch hlasovať v predčasných prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnia budúci týždeň. Hlasovanie nasleduje po mesiacoch politickej krízy a mocenskom vákuu po neúspešnom pokuse bývalého prezidenta Jun Sok-jola zaviesť stanné právo.

Líder liberálnych demokratov I Če-mjong, ktorý viedol v prieskumoch pred stredajším začiatkom moratória na zverejňovanie preferencií, odovzdal hlas v Soule. „Aby sme prekonali súčasnú krízu a naštartovali obnovu a rast, prosím, choďte voliť,“ vyzval po hlasovaní.

Volebná komisia oznámila, že do 11. hodiny miestneho času hlasovalo viac ako 3,1 milióna ľudí, čo predstavuje sedem percent voličov – najvyššiu účasť v tomto štádiu prezidentských volieb v krajine.

I sľubuje zriadiť nové ministerstvo pre klímu a energetiku a reorganizovať rezort pre rodovú rovnosť. Hospodárske napätie podčiarkla aj štvrtková revízia rastu ekonomiky – centrálna banka znížila prognózu na 0,8 percenta.

Hlasovali už aj konzervatívni kandidáti Kim Mun-su (35 percent podpory) a Li Jun-sok (11 percent), ktorí však stále rozdeľujú pravicových voličov, čím zvyšujú šance liberálneho lídra. Voľby sa konajú 3. júna.

(reuters, sab)