Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael schválil 22 nových osád na Západnom brehu, časť z nich legalizuje

Izraelský vládny kabinet vo štvrtok schválil zriadenie 22 nových osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa ministerstva obrany časť týchto osád už existuje a rozhodnutie ich dodatočne legalizuje.

Rezort označil krok za „historický“, pričom uviedol, že nové osady „posilnia strategickú kontrolu“ nad celým územím „Judey a Samárie“ a „zabránia vzniku palestínskeho štátu“. Termínom „Judea a Samária“ označujú niektorí izraelskí politici práve Predjordánsko.

Rozhodnutie podporil aj krajne pravicový minister financií Bezalel Smotrič, ktorý ho označil za „veľký deň pre osadnícke hnutie“ a vyhlásil, že osídľovanie „je ochranným štítom izraelského štátu“.

Izrael okupuje Západný breh od šesťdňovej vojny v roku 1967. Na území žijú približne tri milióny Palestínčanov a zároveň takmer pol milióna izraelských osadníkov. Viac ako 100 osád sa pohybuje od malých komunít po rozvinuté mestá.

Medzinárodné spoločenstvo vrátane OSN považuje izraelské osady na okupovaných územiach za nezákonné. Palestínčania ich vnímajú ako hlavnú prekážku mierového riešenia konfliktu. Izraelská vláda však považuje osady za legálne podľa svojich vlastných zákonov, pričom niektoré – nazývané „outposty“ – sú nelegálne, ale často tolerované a niekedy neskôr legalizované.

Zoznam európskych krajín, ktoré požadujú od Izraela ukončenie vojny v Gaze, sa rozrastá, zatiaľ čo Británia, Francúzsko a Kanada tento mesiac varovali Izrael, že by mohli uvaliť cielené sankcie, ak by Izrael pokračoval v rozširovaní osád na Západnom brehu.

Nabíl Abú Rudaina, hovorca palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása, označil rozhodnutie Izraela za „nebezpečnú eskaláciu“ a obvinil vládu, že naďalej vťahuje región do „cyklu násilia a nestability“.

„Táto extrémistická izraelská vláda sa snaží všetkými prostriedkami zabrániť vzniku nezávislého palestínskeho štátu,“ povedal pre agentúru Reuters a vyzval administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zasiahla.

Predstaviteľ Hamasu Sami abú Zuhrí odsúdil toto vyhlásenie a vyzval Spojené štáty a Európsku úniu, aby prijali opatrenia. „Oznámenie o výstavbe 22 nových osád na Západnom brehu je súčasťou vojny, ktorú vedie Netanjahu proti palestínskemu ľudu,“ povedal pre Reuters.

(ap, toi, tasr, sab)

Minúta  |  

EÚ a šesť štátov ratifikovali dohodu OSN o ochrane otvoreného mora

Európska únia a šesť jej členských štátov v stredu ratifikovali Dohovor OSN o ochrane otvoreného mora, čím sa medzinárodná dohoda o ochrane oceánov priblížila k svojmu vstupu do platnosti. Naďalej však chýba potrebný počet ratifikácií – 60 štátov. Aktuálne ich je len 29.

Eurokomisár pre oceány Kostas Kadis označil tento krok za „historický moment pre ochranu svetových oceánov a zachovanie krehkej rovnováhy ekosystémov planéty“. K Únii sa pripojili Cyprus, Fínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Portugalsko a Slovinsko. Francúzsko a Španielsko už dokument ratifikovali skôr v tomto roku.

Dohoda, schválená v júni 2023 po rokoch rokovaní, má zaviesť nové pravidlá pre ochranu medzinárodných vôd. Tie začínajú za hranicou výlučných ekonomických zón krajín a sú spoločným majetkom ľudstva. Dokument počíta aj so zriadením morských chránených oblastí s obmedzením ťažby a rybolovu.

Koalícia mimovládok High Seas Alliance vyzvala krajiny, aby zrýchlili proces ratifikácie a zabezpečili, že dohoda vstúpi do platnosti čo najskôr.

(afp, bbc, tasr, sab)

Minúta  |  

V Južnej Kórei havarovalo námorné lietadlo, na palube boli štyria ľudia

V juhokórejskom meste Pohang na východnom pobreží krajiny vo štvrtok havarovalo vojenské námorné lietadlo. Podľa miestnych úradov sa nehoda odohrala približne o 13.50 h miestneho času (6.50 h SELČ).

Na palube hliadkovacieho lietadla boli štyria členovia posádky. Lietadlo sa zrútilo v hornatom teréne pri pobreží. Svedkovia agentúry Jonhap videli z miesta nehody stúpať hustý dym.

Záchranné zložky boli okamžite vyslané na miesto havárie, no bližšie informácie o stave posádky zatiaľ neboli zverejnené. Príčina nehody nie je zatiaľ známa a vyšetrovanie pokračuje.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Horšie ako Watergate. Tapper kritizuje utajovanie Bidenovho mentálneho stavu

Moderátor CNN Jake Tapper v rozhovore s nezávislým novinárom Piersom Morganom v pondelok vyhlásil, že zakrývanie mentálneho úpadku prezidenta Joea Bidena môže byť „v určitých ohľadoch horšie“ ako známa aféra Watergate z éry Richarda Nixona.

Nixon mal podľa neho "aspoň pod kontrolou svoje kognitívne schopnosti, keď nepil".

Diskusia sa konala pri príležitosti vydania knihy Prvotný hriech, ktorú Tapper napísal spolu s reportérom portálu Axios Alexom Thompsonom.

Kniha popisuje snahy o utajenie Bidenovho zdravotného stavu a jeho rozhodnutie opätovne kandidovať. Tapper zdôraznil, že hoci nejde o identickú aféru ako Watergate, ide o samostatný škandál, ktorý podľa neho poukazuje na to, ako silná môže byť prezidentská moc a záujmy okolia prezidenta, ktoré bránia pravdu odhaliť.

Morgan súhlasil, že zatajovanie Bidenovho stavu je vážne, a následne Tappera konfrontoval s jeho vlastnou reportážou z roku 2020, v ktorej moderátor odmietol vyhlásenia Lary Trumpovej. Tapper priznal chybu v hodnotení vtedajšej situácie. „Lara Trumpová mala pravdu a ja som sa mýlil,“ povedal a dodal, že ľutuje, že príbeh vtedy nepokryl lepšie.

(fox news, sab)

Minúta  |  

Rusko požaduje právne záväzné záruky pre trvalý mier na Ukrajine

Ruské ministerstvo zahraničia vo štvrtok oznámilo, že v rámci svojich mierových návrhov žiada právne záväzné mechanizmy, ktoré by zaručili, že „kríza“ na Ukrajine sa v budúcnosti neobnoví. Vyhlásenie rezortu diplomacie citovala štátna agentúra TASS.

„Rusko potrebuje právne záväzný mechanizmus, ktorý zaručí, že sa kríza na Ukrajine neobnoví,“ vyhlásilo ministerstvo.

Podľa Moskvy je ukrajinská strana oboznámená s jej postojom, že trvalé riešenie konfliktu je možné len v prípade úplného odstránenia „hlavných príčin“ vojny. Konkrétne požiadavky Ruska však neboli zverejnené.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa množia výzvy na diplomatické ukončenie vojny, ktorá trvá od februára 2022. Mierové návrhy zo strany Kremľa dlhodobo podmieňujú ústupkami zo strany Kyjeva, čo Ukrajina opakovane odmieta.

(tass, reuters, sab)

Minúta  |  

Zakladateľ WEF Klaus Schwab podal trestné oznámenie na whistleblowerov

Zakladateľ Svetového ekonomického fóra (WEF) Klaus Schwab podal trestné oznámenie na whistleblowerov, ktorí anonymne obvinili 87-ročného lídra z pochybení. Informoval o tom vo štvrtok britský denník Financial Times na základe rozhovoru so Schwabom.

Svetové ekonomické fórum začalo interné vyšetrovanie v apríli po prijatí listu od whistleblowerov, v ktorom sa uvádzali obvinenia voči Schwabovi. Vyšetrovanie, ktorého témou mala byť najmä sprenevera prostriedkov WEF a ich použitie na súkromné účely, spustili len deň po Schwabovom oznámení o rezignácii.

WEF sa zatiaľ k trestnému oznámeniu ani k obsahu vyšetrovania oficiálne nevyjadrilo. Schwaba sa agentúre Reuters nepodarilo okamžite kontaktovať.

Schwab, ktorý v roku 1971 založil WEF a viedol ho vyše päť desaťročí, bol kľúčovou postavou každoročných stretnutí svetových lídrov v Davose. Jeho odchod a následné vyšetrovanie sa deje v období zvýšenej pozornosti voči vedeniu a transparentnosti tejto globálnej inštitúcie.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.