Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ortodoxní Židia v USA môžu pre Trumpove clá prísť o obľúbené klobúky

Španielsky výrobca plstených klobúkov varoval, že po 40 rokoch dodávok ortodoxným Židom v USA sa môže stať obeťou v obchodnej vojne amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Komunita, ktorá sídli prevažne v New Yorku a New Jersey, ročne nakúpi približne 30-tisíc klobúkov zo 140-ročnej továrne Fernández y Roche Industrias Sombrereras Españolas v Seville. V máji začali na tieto produkty uplatňovať plošné clo vo výške 10 percent na dovoz do USA, povedal agentúre Reuters generálny riaditeľ továrne Abraham Mazuecos.

Trump odporučil minulý týždeň zaviesť ďalšie clo, až vo výške 50 percent, na tovar z európskeho bloku. Nakoniec však v nedeľu súhlasil s jeho odkladom do 9. júla, aby umožnil rokovania medzi Bruselom a Washingtonom.

Navrhované zvýšenie ciel by bolo pre továreň na ručne vyrábané klobúky „dramatické“, pretože si nemôže dovoliť znášať všetky náklady spojené s novými poplatkami a nepreniesť ich na svojich dlhodobých klientov v USA.

Španielske klobúky tvoria pätinu všetkých čiernych plstených klobúkov, ktoré kupuje ortodoxná židovská komunita v USA. Ďalšie sa dovážajú aj z Talianska a Číny, povedal Mazuecos. Dodal, že čierny plstený klobúk, ktorý ortodoxní židovskí muži nosia denne od 13 rokov, sa zvyčajne vymieňa každé tri roky.

(tasr, reuters, lud)

Minúta  |  

Ukrajinské úrady nariadili pre ruskú ofenzívu evakuáciu jedenástich dedín

Úrady v ukrajinskom regióne Sumy na hraniciach s Ruskom v sobotu nariadili povinnú evakuáciu jedenástich dedín pre zosilnené ostreľovanie a obavy z ruskej ofenzívy. "Toto rozhodnutie berie do úvahy neustále ohrozenie životov civilistov v dôsledku bombardovania pohraničných komunít," uviedla administratíva v Sumskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany na tlačovej konferencii informovalo, že jeho vojaci dobyli dedinu Vodolagy v Sumskej oblasti, ktorá je blízko ruských hraníc.

Potvrdilo, že jeho sily obsadili dedinu Novopil vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. Rusko v posledných týždňoch tvrdilo, že obsadilo niekoľko dedín na severovýchode Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň povedal, že Moskva zhromažďuje v blízkosti hraníc viac ako 50-tisíc vojakov, čo naznačuje možnú ofenzívu.
 
Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko vo štvrtok vyhlásil, že Rusko je pripravené "pokúsiť sa o útok" na Sumy. Dodal, že presun ruských jednotiek sa začal, keď moskovské sily bojovali s ukrajinskými vojakmi v ruskej Kurskej oblasti. Moskva nedávno znovu ovládla prakticky celú Kurskú oblasť.

(tasr, afp, lud)

Minúta  |  

Čína odmieta paralelu medzi Ukrajinou a Taiwanom, reaguje na Macrona

Čína ostro reagovala na poznámky Emmanuela Macrona, ktorý počas bezpečnostného fóra v Singapure varoval, že ak by Rusko mohlo bez následkov zabrať časť Ukrajiny, mohlo by to podnietiť podobné kroky voči Taiwanu.

Peking označil porovnávanie situácií za „neprijateľné“ a zdôraznil, že Taiwan je výlučne jeho vnútornou záležitosťou. Hoci čínske veľvyslanectvo prezidenta priamo nespomenulo, pripojilo k príspevku jeho fotografiu z fóra.

USA medzitým označili Čínu za „bezprostrednú hrozbu“ a varovali pred dôsledkami jej možného útoku na Taiwan. Diskusia o paralele medzi Ukrajinou a Taiwanom rezonovala aj medzi diplomatmi.

Tí varujú, že ak Západ neprejaví odhodlanie pri obrane Ukrajiny, môže tým povzbudiť čínske ambície.

Macronovo varovanie tak podľa mnohých zapadá do širšieho kontextu obáv zo zmeny globálnej rovnováhy.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Bulharsko v najbližších dňoch očakáva schválenie žiadosti o zavedenie eura

Bulharsko očakáva, že Európska komisia a Európska centrálna banka schvália jeho vstup do eurozóny už budúci týždeň. Ak sa tak stane, krajina sa od 1. januára 2026 stane 21. členom menovej únie.

Bulharský lev je už roky naviazaný na euro, no krajina doteraz nemala žiadny vplyv na rozhodovanie o menovej politike. Po vstupe získa miesto v Rade guvernérov ECB. Podľa ekonóma a bývalého podpredsedu vlády Atanasa Pekanova euro posilní suverenitu krajiny.

Vstup podporuje parlamentná väčšina, no prezident Rumen Radev navrhol referendum o jeho odložení. Ústavný súd to pravdepodobne neumožní, pretože podobné hlasovanie už v minulosti označil za protiústavné.

Kritici varujú, že prijatie eura môže viesť k jednorazovému nárastu cien, čo zasiahne najmä chudobnejšie regióny. Podobný vývoj zaznamenali aj Slovensko, Litva či Chorvátsko.

Bulharsko aktuálne spĺňa inflačné kritérium – medziročná miera inflácie klesla na 2,6 percenta, čo bol jeden z posledných krokov potrebných na vstup do eurozóny.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Od júna platia nové povinnosti pre neziskovky, hrozia aj vysoké pokuty

Od 1. júna vstupuje do platnosti novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá prináša nové povinnosti. Neziskovky, nadácie a občianske združenia s príjmom nad 35-tisíc eur ročne budú musieť každoročne do konca júna zverejniť výkaz o transparentnosti.

V ňom musia uviesť napríklad darcov, ktorí im prispeli viac než päťtisíc eur, či údaje členov vedenia. Výkazy sa budú ukladať do verejného registra a ich formu stanoví ministerstvo financií.

V prípade nedodržania pravidiel hrozia postupne rastúce pokuty, ktoré môžu dosiahnuť až desaťtisíc eur.

Povinnosť sprístupňovať informácie o využití verejných zdrojov sa rozširuje aj na organizácie, ktoré prijali štátnu pomoc nad určitý limit.

Kritici novely z radov opozície ju považujú za ohrozenie demokracie a ľudských práv. Ústavný súd SR sa návrhom zaoberá, no účinnosť zákona nezastavil.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lode a lietadlá záhadne miznú z radarov v Baltskom mori. Na vine je vraj Rusko

Baltské more čelí vážnemu bezpečnostnému problému, uvádza web Onet. V oblasti Fínskeho zálivu dochádza k častému rušeniu GPS a radarov, čo vedie k zmiznutiu lodí i lietadiel z monitorovacích systémov.

Plavidlá sa zrazu ocitajú mimo svojich kurzov, akoby sa stratili v „Bermudskom trojuholníku“. Podľa dánskeho Danwatchu a webu Onet za tieto incidenty nesie zodpovednosť Rusko, ktoré má stáť aj za manipuláciou dát pomocou hekerských útokov.

Tieto hybridné zásahy údajne pochádzajú nielen z ruskej pevniny, ale aj z Kaliningradu. Okrem lodí sú postihnuté aj lietadlá – v apríli sa dve fínske stroje museli vrátiť v dôsledku straty spojenia.

Experti tvrdia, že takéto rušenie možno vykonávať aj s lacným vybavením. Neoficiálne sa špekuluje, že cieľom týchto akcií je ochrana Kaliningradu pred ukrajinskými dronmi.

Kremeľ sa k situácii nevyjadril.

(onet, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.