Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý maďarský minister Jeszenszky prežil pokus o vraždu, útočníka zadržali

Géza Jeszenszky, bývalý maďarský minister zahraničia a exveľvyslanec v USA, sa stal terčom šokujúceho útoku. Informáciu priniesol portál nepszava.hu.

Pri návrate domov ho pri vchode prepadol maskovaný muž vyzbrojený kladivom. Údermi mu spôsobil vážne poranenia hlavy, vrátane zlomeniny lebky.

Pokúsil sa napadnúť aj Jeszenszkého manželku, no zasiahli okoloidúci. Utrpela len ľahšie zranenie na hlave. Polícia páchateľa krátko nato zadržala.

Jeszenszky podľa vlastných slov verí, že ide o rovnakého muža, ktorý na neho zaútočil už pred dvoma rokmi. Momentálne je po operácii mimo ohrozenia života, no zostáva hospitalizovaný.

Útok vyvolal v Maďarsku značný rozruch – nielen pre brutalitu samotného činu, ale aj pre jeho možné súvislosti s predchádzajúcim incidentom.

Polícia prípad vyšetruje ako pokus o vraždu.

(tasr)

  |  

Obranné výdavky rozdeľujú politiku: Pellegrini za, SNS a KDH sú proti

Prezident Peter Pellegrini oznámil, že Slovensko podporí zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO na 3,5 percenta HDP, čím reaguje na rastúce bezpečnostné hrozby a návrh generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Doplnil, že tempo navýšenia by malo byť postupné – ideálne počas desiatich rokov s ohľadom na možnosti štátneho rozpočtu. Zároveň apeloval na posilnenie európskeho piliera v Aliancii, keďže vojna na Ukrajine ukázala závislosť Európy od USA.

Tento postoj vyvolal ostrú kritiku opozičného KDH, ktoré pripomína, že prezident prisľúbil odbornú a politickú diskusiu, ktorá sa zatiaľ neuskutočnila. Hnutie spochybňuje aj finančné krytie a konzultáciu s vládou.

Prekvapivo nesúhlas prichádza aj z koaličnej SNS. Predseda Andrej Danko varoval, že výdavky v tejto výške predstavujú vyše 3,5 miliardy eur ročne, čo považuje za ekonomicky nezodpovedné. Podľa neho EÚ nemá jednotný obranný koncept a prioritu by mali mať investície do infraštruktúry, zdravotníctva a školstva.

Diskusia o tejto stratégii bude pokračovať na nadchádzajúcom samite NATO v Haagu. Medzitým sa v slovenskej politike otvára širšia debata o rovnováhe medzi bezpečnostnými záväzkami a domácimi prioritami.

(tasr,red)

  |  

Transakčnú daň zúžia. Za obeť padne už v tomto roku jeden štátny sviatok

Vládne strany oznámili plán zrušiť transakčnú daň pre živnostníkov, no zároveň obmedziť pracovné voľno počas 17. novembra, uvádza Denník N.

Tento štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu – síce zostane v kalendári, no od roku 2025 už nebude spojený s dňom pracovného pokoja.

Rozhodnutie je súčasťou snahy vlády kompenzovať výpadok príjmov v štátnom rozpočte a zvládnuť očakávanú konsolidáciu verejných financií.

Návrh podporili všetci lídri vládnych strán, Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok aj Andrej Danko.

Parlament bude o legislatíve rokovať 3. júna. Zároveň sa už teraz zvažuje podobný krok aj pri ďalšom sviatku od roku 2026.

(denník n, lup)

  |  

Projekt Model 2 je mŕtvy, tvrdia zdroje. Elon Musk to verejne poprel

Elon Musk v apríli 2024 verejne poprel, že Tesla ukončila vývoj lacného elektromobilu za 25-tisíc dolárov, čo spôsobilo zmätok medzi vedúcimi pracovníkmi.

Tí však podľa interných informácií vedeli, že projekt s pracovným názvom Model 2 bol už niekoľko týždňov "mŕtvy" a Tesla sa zamerala na vývoj Robotaxi.

Manažéri sa obávali, že Muskov výrok môže zavádzať investorov a poškodiť dôveru v spoločnosť. Niektorí varovali pred dôsledkami zo strany regulačných orgánov ako SEC.

Tesla zatiaľ neuviedla žiadny nový model, hoci predtým sľubovala prevratné výrobné inovácie. Namiesto toho pripravuje lacnejšie verzie súčasných modelov.

V roku 2024 firma zaznamenala prvý ročný pokles predaja a čínsky BYD ju predbehol v predaji elektromobilov v Európe.

Investori sú čoraz skeptickejší, obzvlášť po tom, čo Musk nečakane ohlásil nový projekt Robotaxi, ktorý následne odložil. Jasnejšia stratégia zatiaľ chýba – ako aj sľubované dostupné vozidlo.

(reuters, lup)

  |  

EÚ a USA zvažujú nové sankcie cielené aj na ruský energetický sektor

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa v Berlíne stretla s americkým senátorom Lindsey Grahamom, aby spolu zosúladili ďalší postup v oblasti sankcií voči Rusku. Cieľom stretnutia bolo posilniť spoločný tlak na Kremeľ a podporiť cestu k prímeriu a mierovým rokovaniam.

Leyenová uviedla, že „Kremeľ ničomu inému nerozumie“ a ocenila Grahamov záujem presadiť nové sankcie v americkom Senáte.

EÚ podľa nej pripravuje už 18. balík sankcií, ktorý sa má zamerať najmä na energetické príjmy Ruska, bankový sektor a prepravu ropy.

Zároveň zdôraznila potrebu koordinácie s americkými opatreniami vrátane zásahov proti ruskej „tieňovej flotile“. Spolupráca by mohla významne oslabiť finančné možnosti Moskvy pokračovať vo vojne.

Obaja predstavitelia sa tiež dotkli sporu o clá medzi EÚ a USA a zhodli sa, že kompromis pred uplynutím 90-dňovej lehoty je najlepšou možnosťou.

(tasr, lup)

  |  

Európska únia hrozí protiopatreniami, ak USA zvýšia clá na oceľ a hliník

Európska komisia sa tento týždeň pokúsi presadiť zníženie či zrušenie amerických ciel, ktoré Donald Trump plánuje zdvojnásobiť na 50 percent pre oceľ a hliník.

Obchodný komisár Maroš Šefčovič sa má v stredu stretnúť so zástupcom USA na pôde OECD v Paríži, kým technické tímy Komisie budú rokovať priamo vo Washingtone.

EÚ odmieta cestu zvyšovania ciel a zdôrazňuje potrebu ich znižovania, čo zostáva jej hlavnou prioritou. Únia kritizuje Trumpove clá ako jednostranný krok a varuje, že v prípade neúspechu rokovaní spustí odvetné opatrenia už 14. júla. Tie by mohli zasiahnuť americký dovoz až za 95 miliárd eur.

Aktuálne clá USA na európske tovary sú vo výške 25 percent, no zatiaľ sú zmiernené na desať percent vďaka prechodnému obdobiu. EÚ zatiaľ pozastavila vlastné clá na americké produkty v hodnote 21 miliárd eur.

(tasr, lup)