Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj žiada Trumpa o tvrdšie sankcie na Rusko, cieľom je úplné prímerie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Donalda Trumpa na sprísnenie sankcií voči Rusku, aby Moskva súhlasila s úplným prímerím. Reagoval tak na opätovné odmietnutie návrhu na 30-dňové zastavenie bojov zo strany Ruska.

Zelenskyj zdôraznil, že čiastočné prímerie navrhnuté Kremľom považuje len za taktickú pauzu, nie skutočné riešenie. Sankčný tlak podľa neho i šéfa kancelárie Andrija Jermaka ostáva kľúčový.

V Istanbule zároveň prebehli rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, kde si strany vymenili návrhy na mierové ukončenie vojny a dohodli sa na výmene vojnových zajatcov – najmenej tisíc z každej strany.

Turecký prezident Erdogan rokovania ocenil a ponúkol sprostredkovanie summitu za účasti USA, Ruska a Ukrajiny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Technologický gigant mení organizačnú štruktúru po žalobe od akcionárov

Google sa dohodol na urovnaní sporu s akcionármi, ktorí ho obvinili z porušovania antitrustových pravidiel. V priebehu 10 rokov investuje 500 miliónov dolárov do posilnenia interných štruktúr dodržiavania predpisov.

Zmeny zahŕňajú zriadenie nových výborov na úrovni predstavenstva aj manažmentu, ktoré budú dohliadať na regulačné riziká. Spoločnosť zároveň odmietla akékoľvek pochybenie, no tvrdí, že zmluvu prijala, aby sa vyhla zdĺhavému procesu.

Akcionári vedení dvoma michiganskými fondmi tvrdia, že vedenie firmy konalo v rozpore s fiduciárnymi povinnosťami. Urovnanie musí ešte schváliť federálna sudkyňa.

V ten istý deň iný sudca vo Washingtone ukončil vypočutie o možnom rozpade Googlu pre monopol vo vyhľadávaní. Právnici akcionárov plánujú požadovať ďalších 80 miliónov dolárov na súdne výdavky.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Nemecko chce aj naďalej odmietať migrantov, napriek rozhodnutiu súdu

Nemecká vláda avizovala, že napriek rozhodnutiu berlínskeho súdu bude pokračovať v odmietaní žiadateľov o azyl na svojich hraniciach. Súd označil túto prax za nezákonnú a rozhodol v prospech troch Somálčanov, ktorých úrady 9. mája poslali späť do Poľska.

Berlín konštatoval, že podľa dublinskej dohody musia štáty najprv určiť, ktorá krajina je za žiadosť zodpovedná, a až potom konať.

Minister vnútra Alexander Dobrindt však trvá na tom, že rozhodnutie sa týka len konkrétneho prípadu a tvrdí, že ich politika má právny základ. Výnimku z odmietania tvorili len zraniteľné osoby, ako tehotné ženy či vážne chorí.

Súd navyše spochybnil odôvodnenie vlády, že ide o národnú núdzovú situáciu – podľa neho na to chýbajú dôkazy.

Spor tak otvára ďalšie otázky o tom, ako bude Nemecko riešiť azylovú politiku v praxi.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Z múzea pred ruskú ambasádu. Sochu Macrona „vystavili“ ako varovanie

Aktivisti Greenpeace v Paríži šokovali verejnosť, keď z múzea Musée Grévin odcudzili voskovú figurínu Emmanuela Macrona a vystavili ju pred ruským veľvyslanectvom.

Tento netradičný protest mal upozorniť na podľa nich pokrytecký postoj Francúzska – oficiálne podporuje Ukrajinu, no zároveň pokračuje v obchodovaní s Ruskom, najmä v oblasti plynu a hnojív.

Podľa Greenpeace nesie prezident Macron osobitnú zodpovednosť a mal by ísť príkladom v ukončení týchto obchodných vzťahov. Vedúci francúzskej pobočky Greenpeace Jean-Francois Julliard tvrdí, že Macron stelesňuje „dvojaký diskurz“.

Incident poukazuje na rastúce napätie medzi proukrajinskými iniciatívami a skutočnými politickými rozhodnutiami.

Francúzsko pritom patrí medzi najhlasnejších podporovateľov Kyjeva od začiatku ruskej invázie a Macron sa snaží udávať tón európskej pomoci Ukrajine – najnovšie aj ako protiváhu plánovaným rokovaniam USA s Moskvou.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Erdogan chce rokovanie Putina, Zelenského a Trumpa na pôde Turecka

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ocenil druhé kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule a označil ich za významný úspech, najmä po víkendovom ukrajinskom útoku na ruské základne.

Podľa neho išlo o „vynikajúce“ rokovania, ktoré naznačujú ochotu oboch strán hľadať riešenie konfliktu. Erdogan zároveň predstavil ambiciózny návrh – samit lídrov Ukrajiny, Ruska a USA v Turecku.

Navrhol, aby sa prezidenti Volodymyr Zelenskyj, Vladimir Putin a Donald Trump stretli v Istanbule alebo Ankare s cieľom ukončiť vojnu. Zdôraznil, že Turecko je pripravené uľahčiť takéto stretnutie.

Výsledkom rozhovorov bolo aj dohodnuté prepustenie niektorých vojnových zajatcov a návrh krátkodobého prímeria. Obe delegácie si zároveň vymenili návrhy mierových riešení.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Irán chystá odmietnutie ponuky USA, jadrové rokovania opäť viaznu

Irán zrejme odmietne nový návrh USA na ukončenie jadrového sporu, ktorý sprostredkoval ománsky minister zahraničných vecí.

Teherán považuje americký návrh za jednostranný a tvrdí, že nezohľadňuje jeho kľúčové požiadavky, a to najmä právo na obohacovanie uránu a zrušenie sankcií. Podľa iránskych predstaviteľov návrh nezaručuje, že Washington v budúcnosti z dohody znovu neodstúpi.

Spojené štáty medzitým trvajú na postupnom rušení sankcií a požadujú, aby Irán ukončil obohacovanie uránu a vyviezol zásoby.

Napätie zvyšujú aj varovania Izraela, ktorý pohrozil útokom na iránske jadrové zariadenia, a znížený regionálny vplyv Teheránu po sérii vojenských neúspechov jeho spojencov.

Arakčí vyhlásil, že Irán pripravuje oficiálnu odpoveď. Trumpova administratíva pritom stupňuje tlak cez nové sankcie a hrozby.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.