Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Chlapci v sukniach, dievčatá v sakách. Školská aktivita vyvolala vášne

Plánovaná akcia školákov z Vsetína, počas ktorej mali dievčatá prísť v sakách a chlapci v sukniach, vzbudila nespokojnosť. A to napriek tomu, že sa napokon ani neuskutočnila. Píše ČT24.

Kým jeden týždeň prišli žiaci do školy v pyžamách, ďalší zasa v teplákoch, teraz mali v rámci "podujatia", ktoré vymyslel školský parlament, prísť v oblečení ako opačné pohlavie.

O tomto type školskej aktivity však nevedeli rodičia a viacerých to pobúrilo.

Starosta Vsetína Jiří Čunka vysvetlil, že rodičia sa domnievali, že to súvisí s "nejakou genderovou alebo transgenderovou výchovou". Odporučil preto odložiť akciu, kým sa s rodičmi nedohodnú.

Škola však vo svojom vyjadrení argumentovala, že cieľom bola len podpora kreativity a spolupráce.

Rozhodnutie o zrušení vyústilo do protestov. Pred radnicu prišla demonštrovať bývalá žiačka s tým, že oblečenie neurčuje pohlavie. Predsedníčka školského parlamentu zdôraznila, že nešlo o politický zámer.

(max)

Minúta  |  

Trump: Dohoda s Iránom neumožní Teheránu obohacovať žiadny urán

Americký exprezident Donald Trump na platforme Truth Social vyhlásil, že v rámci potenciálnej dohody medzi USA a Iránom nebude Teheránu povolené žiadne obohacovanie uránu.

Reagoval tak na správu portálu Axios, podľa ktorej by Washington mohol Iránu povoliť obmedzené obohacovanie uránu na nízkej úrovni a na neurčený čas. Takúto ponuku údajne predložil Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff. Axios citoval dva zdroje blízke rokovaniam.

Trump obvinil exprezidenta Joea Bidena, že Iránu „už dávno“ mal zabrániť v obohacovaní uránu. Od polovice apríla sa konalo päť kôl rokovaní sprostredkovaných Ománom, no bez dohody. Obe strany však deklarovali ochotu pokračovať.

Obohacovanie uránu zostáva hlavným sporným bodom. Teherán ho považuje za súčasť mierového jadrového programu, USA ho označujú za červenú čiaru.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ruské oblasti pri fronte čelia výpadkom, Záporožie a Cherson bez prúdu

Masívne výpadky elektriny zasiahli Ruskom okupované časti Záporožskej a Chersonskej oblasti v dôsledku útokov ukrajinských síl.

Podľa Moskvou dosadeného gubernátora v Záporožskej oblasti Jevgenija Balického poškodilo ostreľovanie vysokonapäťové vedenie na severozápade Záporožskej oblasti, pričom celý región kontrolovaný Ruskom zostal bez prúdu.

Bez elektriny je aj viac než 100-tisíc obyvateľov v 150 mestách a obciach Chersonskej oblasti.

Rozvodne v Geničesku a Melitopole poškodili úlomky dronov. Napriek tomu zostáva Záporožská jadrová elektráreň v prevádzke. Tamojšie úrady aktivovali záložné zdroje energie.

Útoky potvrdzujú rastúcu intenzitu ukrajinských úderov na infraštruktúru v okupovaných zónach, čo môže znížiť schopnosť Ruska udržať kontrolu nad oblasťami blízko frontovej línie.

Odohrávajú sa pritom v pozadí druhého priameho mierového rokovania, ktoré sa konalo v pondelok v Istanbule.

(tasr, bbc, tass, ria novosti, max)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada Trumpa o tvrdšie sankcie na Rusko, cieľom je úplné prímerie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Donalda Trumpa na sprísnenie sankcií voči Rusku, aby Moskva súhlasila s úplným prímerím. Reagoval tak na opätovné odmietnutie návrhu na 30-dňové zastavenie bojov zo strany Ruska.

Zelenskyj zdôraznil, že čiastočné prímerie navrhnuté Kremľom považuje len za taktickú pauzu, nie skutočné riešenie. Sankčný tlak podľa neho i šéfa kancelárie Andrija Jermaka ostáva kľúčový.

V Istanbule zároveň prebehli rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, kde si strany vymenili návrhy na mierové ukončenie vojny a dohodli sa na výmene vojnových zajatcov – najmenej tisíc z každej strany.

Turecký prezident Erdogan rokovania ocenil a ponúkol sprostredkovanie summitu za účasti USA, Ruska a Ukrajiny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Technologický gigant mení organizačnú štruktúru po žalobe od akcionárov

Google sa dohodol na urovnaní sporu s akcionármi, ktorí ho obvinili z porušovania antitrustových pravidiel. V priebehu 10 rokov investuje 500 miliónov dolárov do posilnenia interných štruktúr dodržiavania predpisov.

Zmeny zahŕňajú zriadenie nových výborov na úrovni predstavenstva aj manažmentu, ktoré budú dohliadať na regulačné riziká. Spoločnosť zároveň odmietla akékoľvek pochybenie, no tvrdí, že zmluvu prijala, aby sa vyhla zdĺhavému procesu.

Akcionári vedení dvoma michiganskými fondmi tvrdia, že vedenie firmy konalo v rozpore s fiduciárnymi povinnosťami. Urovnanie musí ešte schváliť federálna sudkyňa.

V ten istý deň iný sudca vo Washingtone ukončil vypočutie o možnom rozpade Googlu pre monopol vo vyhľadávaní. Právnici akcionárov plánujú požadovať ďalších 80 miliónov dolárov na súdne výdavky.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Nemecko chce aj naďalej odmietať migrantov, napriek rozhodnutiu súdu

Nemecká vláda avizovala, že napriek rozhodnutiu berlínskeho súdu bude pokračovať v odmietaní žiadateľov o azyl na svojich hraniciach. Súd označil túto prax za nezákonnú a rozhodol v prospech troch Somálčanov, ktorých úrady 9. mája poslali späť do Poľska.

Berlín konštatoval, že podľa dublinskej dohody musia štáty najprv určiť, ktorá krajina je za žiadosť zodpovedná, a až potom konať.

Minister vnútra Alexander Dobrindt však trvá na tom, že rozhodnutie sa týka len konkrétneho prípadu a tvrdí, že ich politika má právny základ. Výnimku z odmietania tvorili len zraniteľné osoby, ako tehotné ženy či vážne chorí.

Súd navyše spochybnil odôvodnenie vlády, že ide o národnú núdzovú situáciu – podľa neho na to chýbajú dôkazy.

Spor tak otvára ďalšie otázky o tom, ako bude Nemecko riešiť azylovú politiku v praxi.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.