Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump: Dohoda s Iránom neumožní Teheránu obohacovať žiadny urán

Americký exprezident Donald Trump na platforme Truth Social vyhlásil, že v rámci potenciálnej dohody medzi USA a Iránom nebude Teheránu povolené žiadne obohacovanie uránu.

Reagoval tak na správu portálu Axios, podľa ktorej by Washington mohol Iránu povoliť obmedzené obohacovanie uránu na nízkej úrovni a na neurčený čas. Takúto ponuku údajne predložil Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff. Axios citoval dva zdroje blízke rokovaniam.

Trump obvinil exprezidenta Joea Bidena, že Iránu „už dávno“ mal zabrániť v obohacovaní uránu. Od polovice apríla sa konalo päť kôl rokovaní sprostredkovaných Ománom, no bez dohody. Obe strany však deklarovali ochotu pokračovať.

Obohacovanie uránu zostáva hlavným sporným bodom. Teherán ho považuje za súčasť mierového jadrového programu, USA ho označujú za červenú čiaru.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ruské oblasti pri fronte čelia výpadkom, Záporožie a Cherson bez prúdu

Masívne výpadky elektriny zasiahli Ruskom okupované časti Záporožskej a Chersonskej oblasti v dôsledku útokov ukrajinských síl.

Podľa Moskvou dosadeného gubernátora v Záporožskej oblasti Jevgenija Balického poškodilo ostreľovanie vysokonapäťové vedenie na severozápade Záporožskej oblasti, pričom celý región kontrolovaný Ruskom zostal bez prúdu.

Bez elektriny je aj viac než 100-tisíc obyvateľov v 150 mestách a obciach Chersonskej oblasti.

Rozvodne v Geničesku a Melitopole poškodili úlomky dronov. Napriek tomu zostáva Záporožská jadrová elektráreň v prevádzke. Tamojšie úrady aktivovali záložné zdroje energie.

Útoky potvrdzujú rastúcu intenzitu ukrajinských úderov na infraštruktúru v okupovaných zónach, čo môže znížiť schopnosť Ruska udržať kontrolu nad oblasťami blízko frontovej línie.

Odohrávajú sa pritom v pozadí druhého priameho mierového rokovania, ktoré sa konalo v pondelok v Istanbule.

(tasr, bbc, tass, ria novosti, max)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada Trumpa o tvrdšie sankcie na Rusko, cieľom je úplné prímerie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Donalda Trumpa na sprísnenie sankcií voči Rusku, aby Moskva súhlasila s úplným prímerím. Reagoval tak na opätovné odmietnutie návrhu na 30-dňové zastavenie bojov zo strany Ruska.

Zelenskyj zdôraznil, že čiastočné prímerie navrhnuté Kremľom považuje len za taktickú pauzu, nie skutočné riešenie. Sankčný tlak podľa neho i šéfa kancelárie Andrija Jermaka ostáva kľúčový.

V Istanbule zároveň prebehli rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, kde si strany vymenili návrhy na mierové ukončenie vojny a dohodli sa na výmene vojnových zajatcov – najmenej tisíc z každej strany.

Turecký prezident Erdogan rokovania ocenil a ponúkol sprostredkovanie summitu za účasti USA, Ruska a Ukrajiny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Technologický gigant mení organizačnú štruktúru po žalobe od akcionárov

Google sa dohodol na urovnaní sporu s akcionármi, ktorí ho obvinili z porušovania antitrustových pravidiel. V priebehu 10 rokov investuje 500 miliónov dolárov do posilnenia interných štruktúr dodržiavania predpisov.

Zmeny zahŕňajú zriadenie nových výborov na úrovni predstavenstva aj manažmentu, ktoré budú dohliadať na regulačné riziká. Spoločnosť zároveň odmietla akékoľvek pochybenie, no tvrdí, že zmluvu prijala, aby sa vyhla zdĺhavému procesu.

Akcionári vedení dvoma michiganskými fondmi tvrdia, že vedenie firmy konalo v rozpore s fiduciárnymi povinnosťami. Urovnanie musí ešte schváliť federálna sudkyňa.

V ten istý deň iný sudca vo Washingtone ukončil vypočutie o možnom rozpade Googlu pre monopol vo vyhľadávaní. Právnici akcionárov plánujú požadovať ďalších 80 miliónov dolárov na súdne výdavky.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Nemecko chce aj naďalej odmietať migrantov, napriek rozhodnutiu súdu

Nemecká vláda avizovala, že napriek rozhodnutiu berlínskeho súdu bude pokračovať v odmietaní žiadateľov o azyl na svojich hraniciach. Súd označil túto prax za nezákonnú a rozhodol v prospech troch Somálčanov, ktorých úrady 9. mája poslali späť do Poľska.

Berlín konštatoval, že podľa dublinskej dohody musia štáty najprv určiť, ktorá krajina je za žiadosť zodpovedná, a až potom konať.

Minister vnútra Alexander Dobrindt však trvá na tom, že rozhodnutie sa týka len konkrétneho prípadu a tvrdí, že ich politika má právny základ. Výnimku z odmietania tvorili len zraniteľné osoby, ako tehotné ženy či vážne chorí.

Súd navyše spochybnil odôvodnenie vlády, že ide o národnú núdzovú situáciu – podľa neho na to chýbajú dôkazy.

Spor tak otvára ďalšie otázky o tom, ako bude Nemecko riešiť azylovú politiku v praxi.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Z múzea pred ruskú ambasádu. Sochu Macrona „vystavili“ ako varovanie

Aktivisti Greenpeace v Paríži šokovali verejnosť, keď z múzea Musée Grévin odcudzili voskovú figurínu Emmanuela Macrona a vystavili ju pred ruským veľvyslanectvom.

Tento netradičný protest mal upozorniť na podľa nich pokrytecký postoj Francúzska – oficiálne podporuje Ukrajinu, no zároveň pokračuje v obchodovaní s Ruskom, najmä v oblasti plynu a hnojív.

Podľa Greenpeace nesie prezident Macron osobitnú zodpovednosť a mal by ísť príkladom v ukončení týchto obchodných vzťahov. Vedúci francúzskej pobočky Greenpeace Jean-Francois Julliard tvrdí, že Macron stelesňuje „dvojaký diskurz“.

Incident poukazuje na rastúce napätie medzi proukrajinskými iniciatívami a skutočnými politickými rozhodnutiami.

Francúzsko pritom patrí medzi najhlasnejších podporovateľov Kyjeva od začiatku ruskej invázie a Macron sa snaží udávať tón európskej pomoci Ukrajine – najnovšie aj ako protiváhu plánovaným rokovaniam USA s Moskvou.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.