Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gazprom ruší projekt s Tureckom, borí sa s hlbokými stratami

Ambiciózny projekt Vladimira Putina na vybudovanie ruského plynového uzla v Turecku skončil fiaskom. Gazprom po rokoch neúspešných rokovaní oznámil, že projekt ruší ako neefektívny.

S návrhom prišiel podľa Moscow Times Putin v roku 2022, krátko po sabotáži plynovodu Nord Stream vedúceho z Ruska do Nemecka. Chcel tak obnoviť export plynu do Európy cez Turecko.

Turecko však odmietlo uznať Gazpromu kontrolu nad predajom plynu a požadovalo zľavy. Navyše, Ankara nemá dostatočnú infraštruktúru na prepravu plynu ďalej do Európy.

Bez dodávok na starý kontinent prišla ruská ropná spoločnosť o dve tretiny svojho exportu a hľadá nových odberateľov. Narazila aj pri rokovaniach s Pekingom o výstavbe druhej rúry. Ten požaduje zníženie ceny na vnútroruskú úroveň, čo je štvornásobne menej ako aktuálna cena v Číne.

Výsledkom týchto neúspechov je prepad spoločnosti do rekordnej straty. V roku 2023 firma vykázala čistú stratu 6,9 miliárd eur, pričom samotné plynárenské operácie skončili v mínuse vyše 11,1 miliardy eur.

(max)

Minúta  |  

V Amerike sa lieči, je z Mexika. Štvorročná migrantka odoláva Trumpovi

Štvorročná migrantka z Mexika – známa pod pseudonymom Sofia, ktorá v USA podstupuje liečbu zriedkavého tráviaceho ochorenia, získala povolenie zostať v krajine o ďalší rok.

Predchádzajúce humanitárne vízum jej úrady zrušili a hrozila jej deportácia do krajiny jej pôvodu. Vyvolalo to však obavy, keďže v Mexiku nie je dostupná potrebná zdravotná starostlivosť.

Sofia potrebuje denne 14 hodín intravenóznej výživy, ktorú dostáva doma v Kalifornii – v prostredí, ktoré jej umožňuje žiť relatívne normálny život.

Rozhodnutie o predĺžení pobytu prišlo po verejnom tlaku a zásahoch politikov. Právnici upozorňujú na nedostatky v komunikácii s úradmi a žiadajú systémové zmeny.

Prípad zároveň ukazuje napätie medzi republikánskou imigračnou politikou Donalda Trumpa a ochranou zraniteľných migrantov.

Program humanitárneho pobytu bol počas Bidenovej administratívy bežne využívaný, teraz sa jeho pravidlá sprísňujú.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

NATO tlačí na Európu, aby investovala miliardy do protivzdušných síl

NATO vyzýva európske členské štáty, aby päťnásobne rozšírili svoje pozemné protivzdušné obranné kapacity ako reakciu na narastajúcu hrozbu ruskej agresie.

O tejto téme sa bude podľa zdrojov agentúry Bloomberg diskutovať na zasadnutí ministrov obrany Aliancie v Bruseli.

Systémy protivzdušnej obrany patria podľa predstaviteľov NATO k najnákladnejším, no sú kľúčovým prvkom obrany proti moderným hrozbám, ako sú drony a balistické rakety.

Päťnásobný cieľ by bol spoločný pre európske členské štáty, individuálne úrovne by sa nakoniec líšili. Časový rámec pre takéto zvýšenie kapacít zatiaľ nie je jasný.

Ministri už tento týždeň schválili jeden z najambicióznejších záväzkov na zvýšenie zásob zbraní od studenej vojny. Ten je súčasťou európskych a kanadských snáh o znovuvyzbrojenie a zníženie závislosti od obranných systémov Spojených štátov.

Americký prezident Donald Trump, ktorý zároveň potvrdil účasť na blížiacom sa samite, podporuje cieľ, aby členské štáty vynakladali až päť percent HDP na obranu.

(max)

Minúta  |  

V Gaze opäť zomierajú civilisti, distribúciu pomoci nateraz prerušili

Všetky centrá na distribúciu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy zostanú v stredu zatvorené. Podľa izraelskej armády ide o dočasné opatrenie z dôvodu reorganizácie a zvýšenia efektivity.

Hovorca armády zároveň varoval, že okolité cesty sú bojovou zónou a vstup do nich je zakázaný. Znovuotvorenie centier sa očakáva vo štvrtok.

K rozhodnutiu prišlo krátko po tom, ako palestínske ministerstvo zdravotníctva, ovládané Hamasom, obvinilo izraelských vojakov zo zabitia 27 civilistov a zranení ďalších 90 osôb pri distribučnom stredisku.

Izrael tvrdí, že jeho jednotky reagovali na potenciálnu hrozbu – skupinu ľudí blížiacu sa mimo vyznačených trás. Armáda najprv vystrelila varovne, no neskôr aj priamo.

Len dva dni predtým na rovnakom mieste zahynulo ďalších 31 ľudí. Nadácia pre humanitárnu pomoc v Gaze, ktorá distribúciu koordinuje, spustila svoju činnosť len nedávno, keď Izrael – pod tlakom medzinárodného spoločenstva – povolil obmedzený prísun pomoci do Gazy.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Šojgu opäť v KĽDR: S Kimom rokuje o partnerstve aj Ukrajine

Sergej Šojgu, tajomník ruskej Bezpečnostnej rady, pricestoval do Pchjongjangu na druhú návštevu za posledné dva mesiace. To potvrdzuje prehlbovanie rusko-severokórejských vzťahov.

S Kim Čong-unom má rokovať o implementácii strategického partnerstva medzi Ruskom a KĽDR, ako aj o globálnych otázkach vrátane vojny na Ukrajine.

Šojgu pricestoval do KĽDR s mandátom od Vladimira Putina a v programe má aj symbolické podujatia ako uctenie kórejských bojovníkov, ktorí pomohli pri oslobodení Kurskej oblasti.

Tento rok sa pritom očakáva séria bilaterálnych návštev, vrátane príchodu predsedu ruskej Štátnej dumy Volodina a podpredsedu Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva pri príležitosti výročných osláv. Rokovania naznačujú pokračujúce strategické zbližovanie oboch režimov.

(tasr, jonhap, tass, max)

Minúta  |  

Úradu sa chopil okamžite: Novým prezidentom Kôrey je liberál I Če-mjong

Juhokórejský politik I Če-mjong z opozičnej Demokratickej strany sa oficiálne stal novým prezidentom Kórejskej republiky.

Funkcie sa ujal okamžite - bez prechodného obdobia -, po potvrdení víťazstva v predčasných prezidentských voľbách. V tých porazil kandidáta vládnej strany Sila ľudu Kim Mun-sua.

Vo svojom inauguračnom prejave podotkol, že jeho vláda bude čeliť možným agresiám Severnej Kórey silným odstrašením, ktoré bude založené na pevnom juhokórejsko-americkom vojenskom spojenectve.

Dodal však, že Kórejská republika nezatvára dvere dialógu so Severnou Kóreou a chce pracovať na upevnení mieru na Kórejskom polostrove.

Voľby sa konali po tom, ako bývalý prezident Jun Sok-jol vyhlásil stanné právo, čo vyvolalo politickú krízu a jeho následné odvolanie Ústavným súdom.

I Če-mjong tak preberá úrad v čase politického napätia, no s priamym mandátom voličov. Ako prezident bude viesť vládu aj ozbrojené sily, pričom môže vydávať nariadenia. Funkčné obdobie je päťročné a nezlučiteľné s opätovným zvolením.

(tasr, jonhap, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.