Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká ekonomika zápasí s najhorším kolapsom firiem od roku 2008

Nemecko čelí najvyššiemu počtu bankrotov od finančnej krízy v roku 2008, pričom situácia sa podľa odborníkov ešte zhoršuje. Informáciu priniesol portál Remix News.

Analýza poisťovne Allianz Trade predpovedá, že počet firemných insolvencií v krajine sa v roku 2025 zvýši o 11 percent na približne 24 400 prípadov a v roku 2026 stúpne o ďalšie 3 percentá na 25 050.

Tieto bankroty ohrozujú približne 210 000 pracovných miest.

V prvom štvrťroku 2025 podalo insolvenčné návrhy 16 veľkých firiem s obratom nad 50 miliónov eur, čo je síce o tri menej než vlani, no dvojnásobok oproti prvému štvrťroku 2023.

Medzi najviac postihnuté sektory patria textilný priemysel, dodávatelia automobilového priemyslu a zdravotníctvo.

V roku 2024 zaznamenalo Nemecko rekordných 87 veľkých insolvencií, čo predstavuje 36-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Jürgen Philippi, aukčný majster s 30-ročnou praxou, situáciu prirovnal k finančnej kríze z roku 2008, no upozornil, že teraz je to ešte horšie.

Mnohí manažéri sa už nechcú pokúšať o záchranu svojich firiem pre vysoké dane a byrokraciu.

Podľa nemeckého priemyselného zväzu (BDI) je kríza „predovšetkým domácou záležitosťou“ a vyzýva vládu k rýchlemu zníženiu daňovej záťaže a modernizácii štátu.

Dopady tejto krízy môžu zasiahnuť aj Slovensko.

(red)

Minúta  |  

Do regiónov smerujú ďalšie peniaze, Fico avizuje aj odškodnenie po povodniach

Vláda uvoľnila viac ako 2,5 milióna eur na zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie v okresoch Prešov a Sabinov. Väčšina prostriedkov pôjde na konkrétne projekty samospráv.

Na vybavenie novej cirkevnej školy v Prešove poputuje 100-tisíc, na výstavbu rozhľadne v Pečovskej Novej Vsi vyčlenili 65-tisíc eur.

Obec Podhorany dostane 50-tisíc eur na projekt kanalizácie, Lúčka 40-tisíc na opravu mosta, ako aj Uzovce 35-tisíc na výstavbu fotovoltickej elektrárne. Ďalšie menšie sumy vyčlenili na podporu kultúry či športu v regióne.

Minister dopravy tiež dostal za úlohu zabezpečiť opravy ciest. Envirominister s rezortom investícií majú riešiť financovanie a možnosti rozvoja kanalizačnej a vodárenskej infraštruktúry v regióne.

Premiér Robert Fico (Smer) zároveň informoval o treťom stupni povodňovej aktivity v deviatich obciach Prešovského kraja. Najhoršia situácia je v Brežanoch a Malom Šariši, kde platí mimoriadna situácia.

"Sú to síce lokálne povodne, ale spôsobujú často veľké škody," skonštatoval s dôvetkom, že vláda škody po vyčíslení odškodní.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kosová bráni Súdnu radu pred Klimentom: Nešlo o zásah do vašich práv

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment tvrdí, že bol predčasne "odsúdený" v disciplinárnom konaní. To inicioval minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

V stanovisku na webe iniciatívy Za otvorenú justíciu Kliment kritizuje Súdnu radu, že podporila návrh na jeho disciplinárne stíhanie, čím prejudikovala jeho vinu.

Označil to za "diskvalifikáciu ústavného orgánu sudcovskej legitimity".

Na jeho slová zareagovala predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová. Upozornila na rozhodnutie Ústavného súdu z februára tohto roka.

Uznesenie odmietlo Klimentovu sťažnosť a potvrdilo, že Súdna rada postupovala v súlade so zákonom, keď na žiadosť disciplinárneho senátu poskytla výklad sudcovskej etiky.

Ústavný súd zdôraznil, že takéto stanovisko nezasahuje do práv disciplinárne obvineného, keďže nejde o konečné rozhodnutie.

Kosová dodala, že ak má Súdna rada plniť svoju zákonnú úlohu a vykladať etické zásady, nemôže odmietnuť spoluprácu s disciplinárnym senátom.

Rezignovať na právny poriadok by podľa nej znamenalo zlyhať v základnej povinnosti – slúžiť verejnosti a zachovávať vládu práva.

(max)

Minúta  |  

Rutte: NATO potrebuje viac zbraní a vojakov, nové ciele prídu už čoskoro

Generálny tajomník NATO Mark Rutte avizoval zásadné zmeny v plánovaní obrany Aliancie – členské štáty sa podľa neho dohodnú na ambicióznych a presne definovaných cieľoch v oblasti vojenských spôsobilostí.

Ciele majú stanoviť konkrétne jednotky a kapacity, ktoré má každá krajina zabezpečiť, aby posilnila kolektívnu obranu.

Medzi hlavné priority patria protivzdušná a raketová obrana, zbrane dlhého dosahu, logistická podpora a manévrové pozemné jednotky.

„Potrebujeme viac zdrojov, síl a kapacít, aby sme boli pripravení čeliť akejkoľvek hrozbe,“ vyhlásil Rutte.

Ciele sú súčasťou príprav na júlový summit NATO vo Washingtone, kde sa očakáva tlak na všetky členské štáty, aby zvýšili obranné výdavky a zosúladili svoje ozbrojené sily s požiadavkami Aliancie.

Reakcie členských štátov sú zmiešané – krajiny ako Poľsko, Estónsko či Veľká Británia návrhy podporujú a poukazujú na ruskú hrozbu.

Viaceré štáty na juhu a západe NATO však upozorňujú na limity svojich rozpočtov a volajú po väčšej flexibilite.

Zverejnenie nových cieľov sa očakáva v priebehu najbližších týždňov.

Pôjde o najvýraznejší posun v obrannom plánovaní NATO od roku 2014, kedy Aliancia začala s modernizáciou v reakcii na anexiu Krymu.

(red)

Minúta  |  

Šefčovič: napredujeme, ale USA sprísňujú colnú hru – EÚ zvažuje odvetu

Európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič informoval, že rokovania medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v otázke hroziacich ciel napredujú „správnym smerom a primeraným tempom“.

Po stretnutí s americkým obchodným zástupcom Jamiesonom Greerom na okraji konferencie ministrov OECD v Paríži označil diskusiu za „produktívnu a konštruktívnu“.

Obe strany podľa neho zostávajú v intenzívnom kontakte. Diplomatická snaha však naráža na čoraz ostrejšiu politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Ten v stredu zdvojnásobil clá na dovoz ocele a hliníka pre všetkých partnerov – s výnimkou Británie.

Európska únia varovala, že Trumpove jednostranné opatrenia podkopávajú rokovania a dodala, že je pripravená na odvetné kroky.

OECD už v reakcii na americké clá znížila prognózu globálneho rastu. Podľa jej hlavného ekonóma Álvara Pereiru budú najviac zasiahnuté samotné USA.

Zvýšené napätie sa premieta aj do očakávaní pred 9. júlom, kedy sa skončí 90-dňová výnimka na ďalšie plánované clá.

Európa sa usiluje získať priestor na dohodu – no čas sa kráti a Washington žiada konkrétne ponuky.

(tasr, red)

Minúta  |  

Namiesto špeciálnej prokuratúry odbor: Žilinka upratal závažnú kriminalitu

Necelých 15 mesiacov po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) mení generálny prokurátor Maroš Žilinka znova štruktúru.

Oddelenie závažnej kriminality, ktoré malo nahradiť špeciálnu prokuratúru, sa od júna transformovalo na odbor – vyššiu organizačnú jednotku priamo podriadenú vedeniu generálnej prokuratúry. Ako prvý o tom informoval denník Sme.

Odbor s desiatimi prokurátormi má podľa hovorkyne Zuzany Drobovej posilniť zameranie na ochranu finančných záujmov Európskej únie, a to aj v súvislosti s novelou Trestného zákona.

Drobová tiež avizuje efektívnejšie riadenie, usmerňovanie či kontrolu činnosti podriadených prokuratúr.

Ešte ako oddelenie však čelila zložka pochybnostiam verejnosti, keďže dozorovala vybrané prípady - vrátane atentátu na premiéra či vyšetrovanie čurillovcov.

Žilinka pritom skôr zdôraznil, že hlavnou úlohou nie je vyšetrovanie, ale už skôr spomínané metodické a kontrolné vedenie podriadených prokuratúr v oblastiach ako korupcia, extrémizmus, terorizmus či eurofondy.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) pred stredajším rokovaním vlády vylúčil, že nový odbor je obdobou niekdajšej ÚŠP.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.