Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini privítal španielskeho kráľa. Ide o prvú návštevu po 20 rokoch

Prezident Peter Pellegrini v utorok v Bratislave privítal španielskeho kráľa Filipa VI., ktorý zavítal na Slovensko po viac než dvoch desaťročiach.

Podľa prezidentskej kancelárie ide o historicky významnú návštevu, ktorá predstavuje dôležitý krok v posilňovaní vzťahov medzi oboma krajinami. Program zahŕňa bilaterálne rokovania a slávnostnú štátnu večeru na počesť kráľovskej delegácie.

V stredu Pellegrini s kráľom navštívia výcvikové centrum Lešť, kde sa koná prezentácia činnosti mnohonárodnej jednotky NATO. Práve španielsky kontingent v nej nedávno prevzal velenie. Súčasťou návštevy budú aj dynamické ukážky výcviku a slávnostný nástup.

Prezidentský palác uviedol, že Pellegrini daroval Filipovi VI. pri príležitosti jeho oficiálnej návštevy jedinečné ručne vyrobené lyže zo Slovenska. „Lyže sú vyrobené z dreva z obnoviteľných lesov, doplnené ekologickým živicovým lepidlom a kombináciou špeciálnych vlákien. Autorom technológie je slovenský vývojár Viktor Devečka a takáto výroba je v rámci Európy ojedinelá,“ vysvetlil palác. Tvrdí, že každý detail lyží je na mieru prispôsobený kráľovi.

(tasr, lipa)

  |  

Trump bránil vojenský zásah v Los Angeles: Boli to platení vzbúrenci

Prezident USA Donald Trump a minister obrany Pete Hegseth obhajujú nasadenie Národnej gardy a námornej pechoty v Los Angeles, kde prebiehajú protesty proti raziám imigračných úradov.

Trump tvrdí, že mesto bolo „v obkľúčení“ demonštrantov, ktorých označil za „platených vzbúrencov“.

Protesty sa začali po zatknutí desiatok ľudí imigračnou políciou. Biely dom označuje zásahy za rutinné, miestni lídri však považujú Trumpove kroky za neprimerané.

Okrem 2-tisíc členov gardy prezident nariadil aj vyslanie ďalších dvoch tisícok a 700 mariňákov, pričom samotná námorná pechota do akcie zatiaľ nezasiahla. Ministerstvo obrany odhaduje náklady na operáciu na 134 miliónov dolárov.

Nasadenie armády v civilnom prostredí je v USA výnimočné a právne sporné. Napriek Trumpovmu tvrdeniu o násilnostiach zostávajú protesty väčšinou pokojné, hoci zaznamenané boli aj incidenty s vandalizmom.

(tasr, lipa)

  |  

Šramková prekvapila na turnaji WTA. Na tráve zdolala vlaňajšiu víťazku Wimbledonu

Slovenská jednotka Rebecca Šramková dosiahla veľké víťazstvo na trávnatom turnaji WTA v Londýne, keď v prvom kole prekvapivo vyradila siedmu nasadenú Češku Barboru Krejčíkovú 6:4, 6:3.

Slovenská tenistka si pochvaľovala najmä returny, ktoré jej pomohli k triumfu nad minuloročnou víťazkou Wimbledonu.

„Nemôžem tomu uveriť, som nadšená,“ priznala po zápase. Šramková zdôraznila, že tráva nie je jej obľúbeným povrchom, o to väčšiu radosť jej úspech priniesol.

V druhom kole ju čaká domáca favoritka Emma Raducanuová. Turnaj slúži ako príprava na blížiaci sa Wimbledon, kde sa Šramková pokúsi nadviazať na londýnsku formu.

(tasr, lipa)

  |  

Británia a spojenci trestajú izraelských ministrov za rétoriku proti Palestínčanom

Päť západných krajín – Británia, Kanada, Austrália, Nový Zéland a Nórsko – uvalilo sankcie na dvoch izraelských ministrov reprezentujúcich dve radikálne pravicové vládne strany, Itamara Ben-Gvira a Bezalela Smotricha, za podnecovanie násilia voči Palestínčanom na Západnom brehu.

Opatrenie zahŕňa zmrazenie aktív a zákazy cestovania. Podľa spoločného vyhlásenia krajín ministri svojím konaním porušili ľudské práva a podkopávajú bezpečnosť samotného Izraela.

Izraelský minister zahraničia Gideon Saar označil tento krok za nehorázny a vláda sa pripravuje na reakciu. Spojené štáty zvolili inú cestu a sankcionovali osoby a organizácie podporujúce Hamas.

Británia zároveň pozastavila obchodné rokovania s Izraelom a pohrozila ďalšími krokmi pre vojenské aktivity v Gaze. Reakcie izraelských predstaviteľov boli ostré – Smotrich označil britský postoj za prejav pohŕdania.

Západ zdôrazňuje, že opatrenia cielia len na tých, ktorí ohrozujú stabilitu a bránia pokroku k mierovému riešeniu.

(reuters, lipa)

  |  

Bratislavské letisko láme rekordy. Máj bol v znamení historického rastu

Bratislavské letisko M. R. Štefánika zaznamenalo v máji 2025 historický rekord – odbavilo vyše 172-tisíc cestujúcich.

Ide o medziročný nárast o 34 percent a najvyšší májový výsledok počas 74-ročnej existencie letiska. 

Generálny riaditeľ Dušan Novota pripisuje úspech novým leteckým linkám a zvýšeným frekvenciám letov, pričom prekonaný bol aj doterajší rekord z mája 2008.

Najviac cestujúcich smerovalo do Londýna, Hurghady, Alghery, Milána a na Maltu. K rastu prispeli nové priame linky do Gdanska, Bari, Milána-Malpensy a sezónne spoje do Istanbulu, Antalye či Hurgady. 

Od januára do mája letisko vybavilo 593-tisíc cestujúcich, čo znamená medziročný nárast o 22 percent. Letisko tak smeruje k cieľu prekonať hranicu dvoch miliónov cestujúcich v roku 2025.

Výrazný rast pokračuje aj v nákladnej doprave – za päť mesiacov letisko odbavilo 7 678 ton carga, čo predstavuje nárast o 66 percent. V samotnom máji preprava nákladu vzrástla medziročne o 50 percent na 1 581 ton.

(tasr, red)

  |  

Izrael poprel dodávku Patriotov Ukrajine, tvrdenie veľvyslanca vyvolalo rozruch

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí poprelo tvrdenie svojho veľvyslanca v Kyjeve Michaela Brodského, že Izrael dodal Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot.

Brodsky to uviedol v rozhovore s ukrajinským blogerom, pričom tvrdil, že išlo o nezverejnený, ale dohodnutý presun. Vyjadrenie vyvolalo pozornosť aj reakciu Ruska, ktoré žiadalo vysvetlenie.

Hoci Kyjev dlhodobo žiada tieto americké systémy, izraelská vláda doteraz zachovávala opatrnosť v otázke vojenskej pomoci Ukrajine. Dôvodom je snaha vyhnúť sa napätiu s Moskvou a zabrániť tomu, aby izraelské zbrane skončili v nesprávnych rukách, napríklad v Iráne.

Zatiaľ čo vyjadrenia veľvyslanca naznačujú priamu vojenskú pomoc, oficiálne popretie zo strany ministerstva poukazuje na nesúlad v izraelskej komunikácii. Premiér Netanjahu opakovane varoval pred rizikami, ktoré by podobná pomoc mohla priniesť pre samotný Izrael.

(tasr, lipa)