Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rekordný počet utečencov. OSN hlási viac než 122 miliónov ľudí bez domova

Počet ľudí vyhnaných z domovov pre vojny a prenasledovanie presiahol 122 miliónov, uvádza najnovšia správa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Medzi hlavné príčiny nárastu patria vleklé konflikty v Sudáne, Mjanmarsku a na Ukrajine, pričom riešenia na ukončenie bojov sú v nedohľadne.

Znepokojivé je, že počet vysídlených stúpa aj napriek návratu množstva Sýrčanov po páde režimu Baššára Asada.

Generálny komisár Filippo Grandi varuje pred rastúcim utrpením a upozorňuje na dramatický pokles finančnej pomoci – tá klesla na úroveň z roku 2015, keď bol počet utečencov polovičný.

Humanitárne organizácie bijú na poplach: slabé politické vedenie predlžuje konflikty, zatiaľ čo utečenci čelia zvýšenému riziku znásilnenia a obchodovania s ľuďmi. UNHCR označuje súčasný stav za neudržateľný a brutálny.

Najväčším darcom zostávajú USA, no ich príspevky sú teraz obmedzené podobne ako zo strany Británie a ďalších európskych štátov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Poľský politik ničil LGBT výstavu priamo pred očami stráže a kamier

Poľský europoslanec Grzegorz Braun dostal zákaz vstupu do budovy Sejmu po tom, čo fyzicky poškodil výstavu o právach LGBT komunity priamo v priestoroch parlamentu. Incident zachytili kamery aj parlamentná stráž, no nijako nezasiahla.

Predseda Sejmu Szymon Holownia preto nariadil okamžitý zákaz vstupu pre Brauna a avizoval sprísnenie bezpečnostných pravidiel – stráž bude môcť zasiahnuť aj pri ničení majetku, nielen pri ohrození osôb.

Na incident ostro reagoval aj minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý nechápe, prečo ochranka nezasiahla.

Braun už v minulosti čelil kritike po tom, čo hasiacim prístrojom zlikvidoval sviečky na židovskom svietniku. Zdá sa, že jeho výstredné a konfrontačné správanie opakovane narúša dôstojnosť parlamentného priestoru.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lídri v Odese odsúdili ruskú inváziu a podporili členstvo Ukrajiny v NATO

V Odese sa konal samit juhovýchodnej Európy len pár hodín po tom, čo mesto zasiahli ruské útoky dronmi. Ukrajinský prezident Zelenskyj tu privítal lídrov Rumunska, Chorvátska, Moldavska, Grécka a Srbska.

Hostia v spoločnom vyhlásení ostro odsúdili ruskú inváziu, podporili vstup Ukrajiny do NATO a vyzvali Moskvu na okamžité stiahnutie vojsk. Výnimkou bol srbský prezident Aleksandar Vučić
– síce nepatril medzi signatárov, no verejne podporil územnú celistvosť Ukrajiny.

Zelenskyj vo svojom prejave upozornil na ruské snahy destabilizovať región, vrátane manipulácií na Balkáne či dlhoročného tlaku na Moldavsko. Zdôraznil, že mierová a stabilná Európa nie je možná bez slobodnej Ukrajiny.

Odesa, dlhodobý terč ruských útokov, opäť zaznamenala škody na domoch a prístavných objektoch. Samit, ktorý Ukrajina organizuje od roku 2022, má za cieľ posilniť regionálnu spoluprácu a európske väzby v čase vojny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Humanitárny autobus údajne napadli. GHF viní Hamas z brutálneho útoku

V Pásme Gazy došlo k útoku na autobus humanitárnej nadácie GHF, ktorý podľa obvinení organizácie spáchalo palestínske hnutie Hamas. Zahynulo najmenej päť ľudí a viacerí ďalší utrpeli zranenia.

Autobus prevážal palestínskych pracovníkov do distribučného centra pri Chán Júnise.

GHF označila incident za úmyselný a odsúdila ho ako brutálny útok na civilistov. Organizácia zároveň uviedla, že niektorí členovia tímu môžu byť unesení.

Hamas sa k obvineniam nevyjadril, no úrady v Gaze hlásia najmenej 60 obetí izraelských útokov v blízkosti centra GHF.

GHF pôsobí v regióne od mája, pričom vznikla začiatkom roka. Kritici ju obviňujú z nevyváženého prístupu, obchádzania OSN a z nahrávania izraelským záujmom.

V Rafahu došlo nedávno k incidentu, keď do jedného z jej centier vtrhli stovky Palestínčanov. Izrael však organizáciu bráni s tvrdením, že bráni zneužívaniu humanitárnej pomoci Hamasom.

(tasr, lup)

Minúta  |  

KĽDR zrejme stiahla reproduktory. Soul predtým ukončil vlastné vysielanie

Severná Kórea zrejme pozastavila svoje propagandistické vysielanie cez reproduktory pri hraniciach s Južnou Kóreou.

Juhokórejská armáda vo štvrtok nehlásila žiadne zaznamenané zvukové prejavy z KĽDR, pričom posledné hlásenie pochádza zo stredy večera.

Tento krok nasleduje deň po tom, ako Soul sám zastavil svoje vysielanie. Podľa juhokórejských ozbrojených síl budú ďalšie pohyby Pchjongjangu naďalej sledované.

Nový juhokórejský prezident I Če-mjong sa snaží o zmiernenie napätia so severným susedom. V rámci tejto snahy prisľúbil aj ukončenie zhadzovania propagandistických letákov cez hranice.

Obe krajiny v posledných dňoch urobili symbolické kroky, ktoré naznačujú možnú vôľu znížiť napätie na kórejskom polostrove.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Tusk zvažuje hraničné kontroly nielen s Nemeckom, ak sa situácia zhorší

Poľský premiér Donald Tusk oznámil, že Poľsko zvažuje zavedenie dočasných hraničných kontrol s Nemeckom a ďalšími susedmi v EÚ, ak sa situácia na hraniciach zhorší.

Hoci si uvedomuje, že by to mohlo komplikovať život tisícom Poliakov dochádzajúcim za prácou, tvrdí, že v prípade potreby nebude váhať konať. Reaguje tak aj na prísnejšie opatrenia nemeckej vlády, ktorá odmieta vpúšťať nelegálnych migrantov.

Berlín čelí súdnym výhradám a kritike, hoci kontroly zachováva s výnimkami pre zraniteľné osoby. Téma migrácie už dominuje aj v poľskej politike — novozvolený prezident Karol Nawrocki žiada tvrdší postup.

Tusk zároveň varuje Berlín pred vracaním migrantov a upozorňuje, že ich počet klesol o štvrtinu.

Poľsko navyše tlačí na obmedzenie bezvízového režimu pre niektoré krajiny, vrátane Gruzínska, a zintenzívňuje ochranu hraníc s Bieloruskom.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.