Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Protesty v USA neutíchajú. Trump sa pripravuje na vystúpenie pred armádou

Naprieč Spojenými štátmi pokračujú protesty namierené proti imigračnej politike prezidenta Donalda Trumpa.

Demonštrácie prebehli v mestách ako New York, Chicago, Seattle či Austin, pričom v Los Angeles a Spokane bol opätovne zavedený zákaz vychádzania.

Kým niektoré zhromaždenia prebehli pokojne, iné sa skončili stretmi s políciou a zatýkaním. V Texase situáciu rieši aj národná garda, ktorú povolal guvernér Greg Abbott.

V sobotu, keď má Trump vystúpiť na vojenskej prehliadke, sa očakávajú ďalšie protesty.

Reakcia prezidenta na nepokoje v Los Angeles je nezvyčajne tvrdá – do mesta nasadil 4-tisíc príslušníkov kalifornskej Národnej gardy a ďalších 700 vojakov námornej pechoty, ktorí budú zasahovať po absolvovaní výcviku na kontrolu davu.

Ich presná úloha však podľa miestnej polície zostáva zatiaľ nejasná.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rada ČT skritizovala výsmešnú otázku o Martine Šimkovičovej v AZ-kvíze

V špeciálnom vydaní českého AZ-kvízu sa vyskytla otázka zameraná na slovenskú ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, uvádza portál Seznam Zprávy.

Moderátorka Eva Machourková položila herečke Emme Smetane otázku: „Ako sa volá slovenská ministerka kultúry s iniciálkami MŠ, ktorá pred svojím vládnym angažmánom šírila dezinformácie, homofóbne názory a proruskú propagandu v televízii Slovan?“

Smetana reagovala bez zaváhania: „Myslím si, že je fantastické, že to robí ďalej aj v tej funkcii, a je to Martina Šimkovičová.“

Video sa rozšírilo na sociálnych sieťach a spustilo na Slovensku ostrú diskusiu. Spornou situáciou sa zaoberala aj Rada Českej televízie.

„Takéto otázky do formátu relácie nepatria,“ vyhlásil jej predseda Karel Novák. "Redakčný tím bol upozornený na nutnosť do budúcna dôsledne dodržiavať neutrálny charakter otázok v súlade s formátom vysielanie, a to pri plnom rešpektovaní jeho tvorivej nezávislosti,“ dodal.

(seznam správy, lup)

Minúta  |  

Rekordný počet utečencov. OSN hlási viac než 122 miliónov ľudí bez domova

Počet ľudí vyhnaných z domovov pre vojny a prenasledovanie presiahol 122 miliónov, uvádza najnovšia správa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Medzi hlavné príčiny nárastu patria vleklé konflikty v Sudáne, Mjanmarsku a na Ukrajine, pričom riešenia na ukončenie bojov sú v nedohľadne.

Znepokojivé je, že počet vysídlených stúpa aj napriek návratu množstva Sýrčanov po páde režimu Baššára Asada.

Generálny komisár Filippo Grandi varuje pred rastúcim utrpením a upozorňuje na dramatický pokles finančnej pomoci – tá klesla na úroveň z roku 2015, keď bol počet utečencov polovičný.

Humanitárne organizácie bijú na poplach: slabé politické vedenie predlžuje konflikty, zatiaľ čo utečenci čelia zvýšenému riziku znásilnenia a obchodovania s ľuďmi. UNHCR označuje súčasný stav za neudržateľný a brutálny.

Najväčším darcom zostávajú USA, no ich príspevky sú teraz obmedzené podobne ako zo strany Británie a ďalších európskych štátov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Poľský politik ničil LGBT výstavu priamo pred očami stráže a kamier

Poľský europoslanec Grzegorz Braun dostal zákaz vstupu do budovy Sejmu po tom, čo fyzicky poškodil výstavu o právach LGBT komunity priamo v priestoroch parlamentu. Incident zachytili kamery aj parlamentná stráž, no nijako nezasiahla.

Predseda Sejmu Szymon Holownia preto nariadil okamžitý zákaz vstupu pre Brauna a avizoval sprísnenie bezpečnostných pravidiel – stráž bude môcť zasiahnuť aj pri ničení majetku, nielen pri ohrození osôb.

Na incident ostro reagoval aj minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski, ktorý nechápe, prečo ochranka nezasiahla.

Braun už v minulosti čelil kritike po tom, čo hasiacim prístrojom zlikvidoval sviečky na židovskom svietniku. Zdá sa, že jeho výstredné a konfrontačné správanie opakovane narúša dôstojnosť parlamentného priestoru.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lídri v Odese odsúdili ruskú inváziu a podporili členstvo Ukrajiny v NATO

V Odese sa konal samit juhovýchodnej Európy len pár hodín po tom, čo mesto zasiahli ruské útoky dronmi. Ukrajinský prezident Zelenskyj tu privítal lídrov Rumunska, Chorvátska, Moldavska, Grécka a Srbska.

Hostia v spoločnom vyhlásení ostro odsúdili ruskú inváziu, podporili vstup Ukrajiny do NATO a vyzvali Moskvu na okamžité stiahnutie vojsk. Výnimkou bol srbský prezident Aleksandar Vučić
– síce nepatril medzi signatárov, no verejne podporil územnú celistvosť Ukrajiny.

Zelenskyj vo svojom prejave upozornil na ruské snahy destabilizovať región, vrátane manipulácií na Balkáne či dlhoročného tlaku na Moldavsko. Zdôraznil, že mierová a stabilná Európa nie je možná bez slobodnej Ukrajiny.

Odesa, dlhodobý terč ruských útokov, opäť zaznamenala škody na domoch a prístavných objektoch. Samit, ktorý Ukrajina organizuje od roku 2022, má za cieľ posilniť regionálnu spoluprácu a európske väzby v čase vojny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Humanitárny autobus údajne napadli. GHF viní Hamas z brutálneho útoku

V Pásme Gazy došlo k útoku na autobus humanitárnej nadácie GHF, ktorý podľa obvinení organizácie spáchalo palestínske hnutie Hamas. Zahynulo najmenej päť ľudí a viacerí ďalší utrpeli zranenia.

Autobus prevážal palestínskych pracovníkov do distribučného centra pri Chán Júnise.

GHF označila incident za úmyselný a odsúdila ho ako brutálny útok na civilistov. Organizácia zároveň uviedla, že niektorí členovia tímu môžu byť unesení.

Hamas sa k obvineniam nevyjadril, no úrady v Gaze hlásia najmenej 60 obetí izraelských útokov v blízkosti centra GHF.

GHF pôsobí v regióne od mája, pričom vznikla začiatkom roka. Kritici ju obviňujú z nevyváženého prístupu, obchádzania OSN a z nahrávania izraelským záujmom.

V Rafahu došlo nedávno k incidentu, keď do jedného z jej centier vtrhli stovky Palestínčanov. Izrael však organizáciu bráni s tvrdením, že bráni zneužívaniu humanitárnej pomoci Hamasom.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.