Preskočiť na obsah
  |  

Pokuta 500 eur a viac: Ryanair pritvrdzuje voči problémovým pasažierom

Letecká spoločnosť Ryanair zavádza novú pokutu vo výške 500 eur pre pasažierov, ktorých z dôvodu nevhodného správania vyvedú z lietadla. Informoval Írsky denník RTE

Podľa dopravcu ide o minimálne opatrenie – v prípade vážnejších incidentov plánuje spoločnosť vymáhať aj občianskoprávne náhrady škôd.

Ryanair tvrdí, že k takémuto kroku pristúpil, aby zabezpečil pokojnú a komfortnú cestu pre väčšinu cestujúcich, ktorých často zbytočne obťažuje „úzka skupina výtržníkov“.

Hoci ide podľa spoločnosti o ojedinelé prípady, v uzavretom priestore lietadla môžu spôsobiť vážne narušenie letu.

Letecký dopravca dúfa, že nová pokuta bude mať odstrašujúci účinok a pomôže úplne eliminovať podobné správanie na palube.

(red)

  |  

Horecký: Turistické trasy potrebujú právnu úpravu, hrozí poľský scenár

Slovenský systém turistických a cyklistických trás, hoci rozsiahly, stojí na tenkom ľade – nemá žiadnu právnu oporu.

Poslanec Ján Horecký (KDH) pred dnešným konečným hlasovaním o návrhu zákona upozornil, že značenie trás dnes závisí len od dobrej vôle dobrovoľníkov a vlastníkov.

Bez legislatívneho rámca hrozí chaos a právna neistota. Horecký varuje, že bez zákona sa môže zopakovať scenár známy z Nemecka, Poľska či USA – kde súkromní vlastníci oplotili svoje pozemky a verejnosť do prírody viac nepustili.

Tvrdí, že návrh vznikol po konzultáciách s obcami, urbárnikmi aj štátom a cieľom je nie obmedzenie, ale, naopak, posilnenie práv vlastníkov. Reaguje tak aj na šíriace sa hoaxy o vyvlastňovaní, ktoré sa pred pár mesiacmi objavili po posunutí návrhu zákona do druhého čítania.

Horecký tiež kritizuje dezinterpretácie o registri trás – podľa neho už jestvuje národný geoportál s potrebnými údajmi, a nový systém preto netreba budovať.

(tasr, red)

  |  

Vláda schválila migračnú stratégiu, rieši aj nedostatok pracovnej sily

Slovenská vláda prijala novú migračnú stratégiu, ktorá spája európske požiadavky so slovenskou realitou. Dokument okrem azylu a ochrany hraníc rieši aj podporu legálnej migrácie a návrat kvalifikovanej pracovnej sily.

Slovensko totiž čelí akútnemu nedostatku pracovníkov – momentálne chýba vyše 100-tisíc ľudí, do roku 2030 sa očakáva ďalší výrazný pokles.

Ministerstvo vnútra varuje pred zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou a zdôrazňuje potrebu spolupráce s tranzitnými krajinami, najmä na západnom Balkáne.

V oblasti azylu chce krajina zachovať prísne posudzovanie žiadostí podľa Ženevského dohovoru. Dôraz sa kladie aj na zlepšenie systémov a informačných databáz.

Do polovice roka 2026 majú pripraviť konkrétny akčný plán so zapojením Európskej komisie. Ten určí časový rámec, zodpovedné inštitúcie a hodnotiace kritériá pre zavedenie opatrení do praxe.

(tasr, lup)

  |  

Čína víta vymenovanie biskupa, naznačuje lepšie vzťahy s Vatikánom

Peking ocenil vymenovanie čínskeho biskupa ako krok k zlepšeniu vzťahov s Vatikánom. Reakcia nasledovala po tom, čo pápež Lev XIV. vymenoval 73-ročného Lin Jün-tchuana za pomocného biskupa vo Fu-čou – ide o prvé takéto rozhodnutie od nástupu pápeža do funkcie.

Čína oficiálne uznala tento akt, čo vníma ako dôkaz posilňujúcej dôvery a ochoty na dialóg. Vatikán vyjadril spokojnosť, hoci samotné vzťahy s Pekingom zostávajú zložité. Svätá stolica totiž naďalej diplomaticky uznáva vládu na Taiwane.

Sporná dohoda o spoločnom menovaní biskupov z roku 2018, predĺžená v rokoch 2022 a 2024, síce stále platí, no nie je verejne známa a vyvoláva rozpory.

V minulosti Peking viackrát postupoval jednostranne, čím narušil dôveru Svätej stolice.

(tasr, lup)

  |  

Šutaj Eštok: Západ je náš partner, potrebujeme silnejšiu spoluprácu v EÚ

Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok podporuje hľadanie nových ekonomických príležitostí mimo Európy, no zároveň apeluje na posilnenie spolupráce v rámci EÚ.

Podľa neho práve Západ ostáva hodnotovo aj ekonomicky najbližším partnerom Slovenska, keďže väčšina nášho exportu smeruje práve tam.

V reakcii na premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý počas cesty po strednej Ázii spomínal modely ako Uzbekistan či Čína, minister zdôraznil potrebu zachovať štandardnú parlamentnú demokraciu. Pripustil však, že súčasný stav s množstvom politických strán je neudržateľný a vyžaduje si legislatívne zmeny.

V tejto súvislosti uviedol, že znižovanie počtu strán môže mať zmysel, no nie za cenu obmedzenia demokratickej súťaže.

Zároveň sa vyjadril aj k diskusii o zmene ústavy – rokovania medzi Smerom a KDH podľa neho stále prebiehajú, pričom Hlas je pripravený podporiť zmenu ústavy aj okamžite, ak dosiahnu dohodu.

(tasr, lup)

  |  

Na letisko Sliač sa môžu vrátiť civilné lety, Huliakov zámer schválila vláda

Na letisko Sliač by sa mohla vrátiť civilná letecká doprava. Zámer obnoviť prevádzku vo štvrtok schválila vláda na návrh ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nezávislý).

Ten má o možnostiach rokovania začať diskutovať s rezortmi obrany a dopravy. Výsledky má predložiť do konca februára 2026.

Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR uviedlo, že obnova civilných letov na Sliači by mohla mať strategický význam pre rozvoj cestovného ruchu nielen v regióne, ale aj v širšom slovenskom kontexte.

„Dostupnosť, poloha a dostatok ubytovacích kapacít patria medzi kľúčové faktory pri rozhodovaní o realizácii konferencií medzinárodného charakteru,“ konštatoval rezort.

Okrem zvýšenia atraktivity pre zahraničných návštevníkov by mohlo letisko podľa ministerstva pritiahnuť aj nové investície.

Spustenie civilnej dopravy by tiež podporilo kúpeľný a vidiecky turizmus, cykloturistiku či geomontánne aktivity v regióne stredného Slovenska.

Civilné lety na Sliači pozastavili koncom roka 2020 z dôvodu rekonštrukcie vojenskej časti letiska, ktorú by mali ukončiť do dvoch rokov.

(tasr, red)