Poplatky budú legitímne, tvrdia lekári
Zväz zatiaľ nevie odhadnúť, ako nová daň ovplyvní poplatky v ambulanciách. Dodáva, že ordinácie budú musieť kompenzovať nepomer medzi rastúcimi nákladmi a nedostatočnými príjmami.
„My takýmito číslami nedisponujeme, no z vyššie uvedeného vyplýva, že ak čoskoro nedôjde k nami požadovanej úprave a ambulantný sektor nebude vyňatý spod transakčnej dane, bude musieť tieto dodatočné náklady zaplatiť pacient. A keďže ambulancia môže vyberať úhrady od pacientov za to, čo nie je hradené z verejného zdravotného poistenia, bude to úplne legitímne,“ uviedla výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Naďa Trenčanská Bedušová.
Pre Štandard dodala, že okrem toho, že transakčná daň dodatočne predražuje personálne náklady, nájmy ambulancií, ako i všetky ostatné náklady spojené s prevádzkou, dotýka sa aj ďalších vecí.
„Napríklad aj splátok úverov, teda požičaných peňazí z bánk, ktoré si ambulancie berú na obnovu svojho vybavenia, modernizáciu či na zakúpenie potrebných prístrojov na vyšetrenie pacientov,“ objasnila riaditeľka.
Najviac sú postihnuté ordinácie, ktoré priamo podávajú pacientom takzvané áčkové lieky. Tie musí lekár objednať a zaplatiť, no zdravotná poisťovňa mu preplatí len hodnotu lieku bez dodatkovej transakčnej dane. Tá zostáva v plnej výške na pleciach poskytovateľa.
V preklade to znamená, že podaný liek – napríklad onkologickému pacientovi – zaplatí zdravotná poisťovňa, no transakčnú daň za tento liek už bude musieť uhradiť pacient.
„Výška takejto úhrady by z dôvodu nastaveného limitu na jednu transakciu nemala presiahnuť 40 eur, ak nedošlo k súbehu viacerých podaných liečiv. Keďže ambulancia môže a v tomto prípade aj bude musieť vyberať úhrady od pacientov za to, čo nie je hradené z verejného zdravotného poistenia, bude to úplne legitímne,“ zopakovala Trenčanská Bedušová.
Kompetentní by si podľa nej mali uvedomiť, že nie je v možnostiach poskytovateľov uhrádzať ďalšie poplatky zo svojich súkromných zdrojov, keďže tie verejné na tento účel neboli vyčlenené.
Obvodných lekárov sa zmeny veľmi nedotkli
Všeobecný lekár pre dospelých Rastislav Zanovit z Námestova dosahuje mesačne bezhotovostné výdavky na úrovni 15-tisíc eur, ale na novej dani neplatí horibilné sumy.
„Oveľa väčšia záťaž pre ambulantný sektor bolo zvýšenie platov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a takisto rast energií,“ upozornil lekár.
Horšie sú na tom podľa neho špecialisti. „Napríklad onkologické ambulancie, ktoré nakupujú drahé lieky. Toto môže mať vplyv na ekonomiku ambulancie,“ skonštatoval s dôvetkom, že vo všeobecnosti transakčnú daň považuje za zbytočný zásah do systému.
„Aj tak nevyberú, koľko by chceli, lebo ľudia sú tvoriví a nájdu cesty, ako to obísť. Minister financií mal skôr šetriť v iných oblastiach, najmä v štátnej správe,“ dodal Zanovit.
Všeobecnej lekárke pre deti a dorast Kristíne Visolajskej z Nitry neprekáža ani tak výška dane, ale skutočnosť, že štát podnikateľov zaťažuje ďalším nákladom. Vraví, že vo svojej ambulancii urobila opatrenia, aby jej výdavky stúpli len minimálne.
„Nákupy robím vo veľkom a za prenájom som začala platiť raz ročne, a nie mesačne ako doposiaľ,“ uviedla príklady šetrenia. Vo výsledku zaplatí na transakčnej dani 10 až 20 eur mesačne. Pacientov to neovplyvňuje.
„Ja nevyberám takmer žiadne poplatky. Mnohé veci, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia, robím pre pacientov zadarmo, respektíve v rámci mesačnej platby, ktorú dostávam od zdravotných poisťovní. Uvedomujem si, že rodičia s malými deťmi to majú v súčasnej dobe náročné,“ uviedla pre Štandard.
Podľa jej názoru je mnoho iných vecí, na ktorých sa dá šetriť.
„Máme mimoriadne štedré výsluhové dôchodky pre vojakov, ktoré poberajú tisíce ľudí. Štátna správa každoročne plne hradí štátnym zamestnancom dva týždne PN, čiastočne im uhrádza veci počas niekoľkomesačného sabatikalu a v prípade odchodu v dôsledku ‚zrušeného miesta‘ im dá osem platov,“ vymenovala niektoré z možností.
Trpia najmä špecialisti
Lekár z privátnej urologickej ambulancie v Trenčíne Roman Sokol platí za transakčnú daň mesačne 1 500 eur. Potvrdzuje fakt, že špecializované ambulancie majú výdavky vyššie.
„Mnohí máme úvery, lízingy, viac zamestnancov, kupujeme drahé áčkové lieky, ktoré fakturujeme poisťovniam, a robíme bežné nákupy. Za to všetko nás štát odmenil 0,4-percentnou transakčnou daňou,“ skonštatoval.
Ako nespravodlivé vníma najmä to, že ju nemusia platiť všetky zdravotnícke zariadenia. Ale ešte väčší problém vidí v tom, že štátne zariadenia si nerobia ťažkú hlavu ani z faktúr.
„Neplatia odvody za zamestnávateľa do sociálnej poisťovne, čo sú stovky miliónov eur, ktoré v systéme chýbajú a kvôli ktorým sa robí konsolidácia,“ uviedol. Za ranu pod pás považuje aj infláciu, no najmä zvýšenú DPH.
Sokol ďalej upozornil, že súkromnému ambulantnému sektoru neprospelo ani zvýšenie platov lekárov v nemocniciach a skrátenie ich pracovnej doby. Súkromníci vraj museli tento systém odkopírovať, aby boli konkurencieschopní.
„Ambulantný sektor nemá žiadnu podporu ani v tejto, ani v minulých vládach, hoci ide o absolútny pilier zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ skritizoval na záver.
Od stoviek k desiatkam eur
Výdavky v stovkách eur mesačne nepovažuje za reálne člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Na sociálnej sieti informoval, že typická platba ordinácií môže byť zhruba 40 eur mesačne.
„Možno niekde je jedna ambulancia, kde v jednom mesiaci zaplatili až 300 eur. To je tá výnimka, čo potvrdzuje pravidlo,“ skonštatoval s dôvetkom, že nechce obhajovať transakčnú daň, ale "zúfalé preháňanie až fabulovanie by do verejnej diskusie nemalo patriť".
Verejné vystúpenia a iniciatívy Zväzu ambulantných poskytovateľov a Asociácie súkromných lekárov vníma zdravotnícka analytička a bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková predovšetkým ako dôrazný apel na zrušenie tejto nezmyselnej dane.
Zdôrazňuje, že ani Zväz ambulantných lekárov ešte nemá presné štatistiky o vplyve transakčnej dane na prevádzkové náklady ordinácií.
S protestom ambulancií sa stotožňuje, daň podľa nej pôsobí demotivačne. Odhaduje však, že prevažná väčšina súkromníkov zaplatí mesačne okolo 50 eur, čo podľa jej slov potvrdzujú aj názory viacerých ekonómov a lekárov.
„Takáto suma je v praxi ťažko prerozdeliteľná medzi pacientov, keďže by išlo o poplatok na úrovni ani nie jedného až dvoch centov za návštevu. Pri hodnotení reálneho zaťaženia ambulancie touto daňou je zároveň nevyhnutné zohľadniť aj jej celkový zisk,“ upresnila pre Štandard.
Mesačné náklady pár stoviek eur sa podľa analytičky môžu týkať niekoľkých, predovšetkým obratovo veľkých ambulancií, ktoré pravidelne nakupujú lieky aplikované priamo pacientom.
„Ide najmä o ambulancie v odboroch ako klinická onkológia – ktorých je mimo nemocničného prostredia asi pätina –, hematológia, gastroenterológia či neurológia. V týchto ordináciách je namieste individuálny prístup,“ domnieva sa Ježíková.
Minister zdravotníctva je otvorený diskusii
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) sa podľa komunikačného oddelenia rezortu intenzívne zaoberá zlepšením situácie ambulantného sektora. Je v priamom kontakte so zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a komunikuje s nimi na pravidelnej báze.
„Tento týždeň podpísal aj Memorandum o spolupráci so Zväzom ambulantných poskytovateľov. Minister je pripravený otvoriť otázku vplyvov transakčnej dane na sektor a pacienta tak, ako prisľúbil, aj v rámci diskusie o novele zákona o dani z finančných transakcií,“ informovalo ministerstvo s tým, že čiastkové informácie o prebiehajúcich rokovaniach v tomto momente poskytovať nebudú.
Štandard oslovil v súvislosti s transakčnou daňou aj ministerstvo financií, no do uzávierky neodpovedalo. Článok budeme v prípade potreby aktualizovať.
