Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin chce mier medzi Iránom a Izraelom. Trump mu pripomenul Ukrajinu

Americký prezident Donald Trump v stredu odmietol ponuku ruského prezidenta Vladimira Putina sprostredkovať mierové rokovania medzi Izraelom a Iránom.

Kým Rusko vedie vojnu na Ukrajine, nemá podľa šéfa Bieleho domu morálne právo hrať rolu sprostredkovateľa inde. "Povedal som mu: 'Vladimir, najprv si sprostredkuj vlastnú vojnu, až potom sa venuj ostatným'," zhodnotil Trump.

Ešte v nedeľu sa pritom o Putinovej ponuke vyjadroval zmierlivejšie – tvrdil, že ruský prezident je pripravený pomôcť a že sa o tejto možnosti spolu "dlho rozprávali". Nedeľné vyjadrenia však v stredu vystriedal tvrdší postoj.

Reakcia prichádza v čase rastúceho napätia medzi Izraelom a Iránom. Izrael minulý týždeň spustil vojenské operácie proti Teheránu, na čo Irán odpovedal sériou odvetných útokov.

Rusko, ktoré je dlhodobo blízkym spojencom Iránu, zároveň prejavilo záujem o vyváženejšie vzťahy aj s Izraelom.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Británia je pod tlakom. Ľudské práva musia odrážať realitu, nie chrániť zločincov

Po reforme Európskeho dohovoru o ľudských právach volá Veľká Británia. Dohovor podľa ministerky spravodlivosti Shabany Mahmoodovej potrebuje modernizáciu, aby zohľadnil meniacu sa politickú realitu.

Kritika sa sústreďuje najmä na imigračné prípady, v ktorých sa dohovor používa na zablokovanie deportácií, vrátane odsúdených zločincov. Podľa Mahmoodovej to podkopáva verejnú dôveru v ľudské práva.

Labouristi sa zatiaľ nechcú z dohovoru stiahnuť, chcú však objasniť jeho výklad pre domácich sudcov.

Ministerka apeluje zároveň na širšiu reformu: "Európsky dohovor o ľudských právach je jedným z veľkých úspechov povojnovej politiky. Pretrval, pretože sa vyvíjal. Teraz to musí urobiť znova."

Británia pritom nie je jediná. Taliansko, Dánsko a ďalšie štáty nedávno tiež žiadali jednoduchší proces vyhostenia cudzincov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vstup Moldavska i Čiernej hory do Únie podporil Európsky parlament

Podporu integračným snahám Čiernej Hory a Moldavska vyjadrili európski poslanci. Tí ocenili ambíciu Čiernej Hory vstúpiť do EÚ do roku 2028 a jej plný súlad so spoločnou zahraničnou politikou vrátane sankcií proti Rusku.

Zdôraznili však potrebu reforiem v oblasti volieb, súdnictva a boja proti korupcii. Zároveň vyjadrili obavy zo zasahovania a dezinformácií zameraných na destabilizáciu krajiny.

Moldavsko získalo uznanie za svoj „príkladný“ reformný kurz napriek zložitej situácii spôsobenej vojnou na Ukrajine a vonkajším tlakom.

Poslanci ocenili snahu Kišiňova zosúladiť legislatívu s normami EÚ a vyzvali na väčšiu podporu zo strany Komisie.

Moldavsko podľa nich čelí rozsiahlej hybridnej kampani zo strany Ruska, no verejnosť ostáva proeurópska. Jesenné parlamentné voľby budú podľa EP kľúčové pre ďalší postup smerom k členstvu v Únii.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Irán odmieta Trumpove slová o rokovaniach: Neplazíme sa pred Bielym domom

Irán rezolútne odmietol tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Teherán požiadal o začatie rokovaní s USA v súvislosti s aktuálnym konfliktom s Izraelom.

Trump v stredu naznačil, že Teherán by chcel prísť do Bieleho domu. Zároveň dodal, že s Iránom mu "došla trpezlivosť", ale "nikdy nie je neskoro na rokovania".

Stále zastúpenie Iránu pri OSN však na sociálnej sieti X vyhlásilo, že "žiadny iránsky predstaviteľ nikdy nepožiadal o to, aby sa mohol plaziť pred bránami Bieleho domu".

V ostro formulovanom stanovisku zároveň označilo vyjadrenia prezidenta USA za klamstvá a jeho hrozby voči iránskemu najvyššiemu vodcovi za zbabelé.

"Irán nevyjednáva pod nátlakom, neprijme mier pod nátlakom a už vôbec nie s vojnovým štváčom, ktorý sa usiluje o získanie relevantnosti," odkázala diplomatická misia s dôvetkom, že Teherán odpovie na každú hrozbu protihrozbou a podnikne recipročné opatrenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rast splátok hypoték bude brzdiť spotrebu v eurozóne ešte dlhý čas

Rastúce splátky hypoték budú podľa najnovšej štúdie Európskej centrálnej banky tlmiť spotrebu domácností v eurozóne až do roku 2030.

K tomuto javu dôjde aj napriek tomu, že Európska centrálna banka v poslednom roku viackrát znížila kľúčové úrokové sadzby až na dve percentá. 

Dôvodom je, že mnohí dlžníci si v minulosti zafixovali nízke úroky na obmedzený čas a po refixácii ich čakajú vyššie splátky, ktoré postupne zasiahnu až štvrtinu hypoték v eurozóne do konca dekády. 

Tento efekt bude výraznejší v krajinách s rozšírenými variabilnými sadzbami, ako je Španielsko či Taliansko, zatiaľ čo vo Francúzsku a Nemecku prevládajú dlhšie fixácie.

Podľa Európskej centrálnej banky zvýšenie sadzieb zníži rast spotreby do roku 2030 o približne jeden percentuálny bod, pričom tretina tohto efektu sa ešte len prejaví. 

Najviac budú zasiahnuté chudobnejšie domácnosti, ktoré majú častejšie hypotéky s kratšou fixáciou. 

Hoci nižšie sadzby Európskej centrálnej banky môžu v budúcnosti hypotéky zlacniť, efekt predchádzajúceho sprísnenia menovej politiky bude ešte niekoľko rokov brzdiť spotrebu a ekonomický rast.

(tasr, red)

Minúta  |  

Polícia v Rakúsku získa prístup k správam ľudí, zameria sa na 30 osôb ročne

Rakúska vláda schválila nový bezpečnostný plán, ktorý umožní polícii monitorovať šifrovanú komunikáciu podozrivých osôb – napríklad cez WhatsApp – s cieľom predchádzať teroristickým útokom.

Ide o reakciu na dlhodobé volanie bezpečnostných zložiek po riešení "slepého miesta", ktoré bránilo efektívnemu dohľadu. Rakúsko sa doteraz spoliehalo na informácie od zahraničných partnerov, ako sú USA či Británia.

Zmena legislatívy prichádza po tom, čo sa polícii podarilo odhaliť plánovaný útok na koncert Taylor Swiftovej vo Viedni vďaka zahraničným spravodajským informáciám.

Nový systém počíta s prísnou kontrolou. Monitorovanie bude musieť schváliť trojčlenný senát a bude sa vzťahovať len na 25 až 30 osôb ročne. Pri vyššom počte bude musieť vláda informovať parlamentný výbor.

Minister vnútra Gerhard Karner zdôraznil, že monitorovanie bude možné len pri opodstatnenom podozrení z plánovania útoku.

Systém chcú spustiť v roku 2027, po schválení zákona a výbere dodávateľa technológie. Kabinet označil opatrenie za kľúčový krok v boji proti terorizmu a špionáži.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.