Preskočiť na obsah
  |  

Herzog žiada prepustenie rukojemníkov, Hamas odsúdil útoky USA

Izraelský prezident Jicchak Herzog označil americké útoky na iránske jadrové zariadenia za odvážny čin v prospech bezpečnosti slobodného sveta a vyjadril nádej, že prispejú k urýchlenému prepusteniu rukojemníkov zadržiavaných Hamasom v Pásme Gazy.

Vyhlásenie prišlo po zásahu USA na objekty vo Fordú, Natanze a Isfaháne, ktorý podľa Herza otvára cestu k lepšej budúcnosti na Blízkom východe.

Hamas naopak reagoval obvineniami z „brutálnej agresie“, pričom útoky označil za vážne porušenie medzinárodného práva a ohrozenie globálnej bezpečnosti.

Pripomenul, že Izrael drží palestínskych väzňov a pripísal USA priamu zodpovednosť za ďalšiu eskaláciu.

(tasr, mja)

  |  

Izrael víta americké útoky, Irán reaguje paľbou na Jeruzalem

Izraelský minister obrany Jisrael Kac označil americké útoky na iránske jadrové zariadenia za „historický krok“ a vyzdvihol ich význam pre bezpečnosť Izraela aj celého regiónu.

Podľa neho sú dôkazom pevného spojenectva medzi USA a Izraelom. Spojené štáty zasiahli objekty vo Fordú, Natanze a Isfaháne – použili pri tom šesť hĺbkovo prenikajúcich bômb GBU-57A/B a 30 rakiet Tomahawk.

Útoky nasledovali po sérii izraelských náletov z polovice júna, na ktoré Irán priebežne odpovedá.

V nedeľu odpálil 30 rakiet na Izrael, čo vyvolalo letecké poplachy v Tel Avive a výbuchy v Jeruzaleme. Situácia tak ďalej eskaluje a stupňuje medzinárodné napätie v regióne.

(tasr, mja)

  |  

Zásahy USA neohrozili jadrovú bezpečnosť, radiácia nestúpla

MAAE v nedeľu ubezpečila, že po amerických leteckých úderoch na tri iránske jadrové zariadenia, vrátane komplexu Fordú, nezaznamenali žiadne zvýšené úrovne radiácie mimo týchto objektov.

Oznámenie prišlo uprostred narastajúcich obáv z možného radiačného úniku a rastúceho napätia medzi Teheránom a Washingtonom. Agentúra zdôraznila, že situáciu naďalej pozorne sleduje.

Útoky opätovne otvorili otázku bezpečnosti iránskeho jadrového programu a jeho politických dôsledkov.

Medzinárodné spoločenstvo zatiaľ zvažuje, ako na incident reagovať, zatiaľ čo Irán pohrozil odvetou a posilnil svoju obrannú rétoriku.

(reuters, mja)

  |  

Irán: Útoky USA na jadrové zariadenia budú mať trvalé následky

Irán zvažuje „všetky možnosti“ reakcie po „nehoráznych“ a „mimoriadne nebezpečných“ amerických útokoch na iránske jadrové zariadenia, ku ktorým došlo v noci na nedeľu.

Uviedol to tamojší minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý zároveň pohrozil, že tento krok USA bude mať „trvalé následky“.

Arákčí v príspevku na platforme X označil útok zo strany USA za „nezákonné a zločinecké správanie“. Ako dodal, každá členská krajina Organizácie Spojených národov by mala byť „znepokojená“ „závažným porušením Charty OSN“.

„Udalosti z dnešného rána sú nehorázne a budú mať trvalé následky,“ napísal Arákčí. Spojené štáty zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia vo Fordú, v Natanze a Isfaháne.

(tasr, reuters, mja)

  |  

Izrael uzavrel vzdušný priestor, po útokoch USA platí najvyššia pohotovosť

Izrael opäť uzavrel svoj vzdušný priestor, tentoraz na neurčito, po tom ako USA zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia. Úrad pre správu letísk rozhodnutie zdôvodnil „najnovším vývojom“ situácie.

Pozemné priechody s Egyptom a Jordánskom však ostávajú otvorené. Izrael zároveň zvýšil úroveň pohotovosti a nariadil obmedzenie pohybu obyvateľstva len na nevyhnutné aktivity.

Školy aj mnohé pracoviská zostávajú zatvorené. Americký prezident Donald Trump informoval, že zariadenia vo Fordo, Natanze a Isfaháne boli „úplne zničené“.

Teherán útoky potvrdil, no tvrdí, že nedošlo k úniku radiácie. Izraelský premiér Netanjahu útoky ocenil ako „odvážne rozhodnutie“, ktoré podľa neho zmení dejiny a splní sľub o zničení iránskych jadrových kapacít.

(tasr, mja)

  |  

Británia pripravuje 10-ročný plán pre priemysel, investuje miliardy libier

Britská vláda pod vedením premiéra Keira Starmera predstaví budúci týždeň novú priemyselnú stratégiu na desať rokov. Cieľom je podporiť kľúčové sektory, vytvoriť pracovné miesta a zabezpečiť dlhodobý hospodársky rast.

Zatiaľ už sľúbila viac než 1,5 miliardy libier, ktoré majú ísť do rozvoja zručností, kreatívneho priemyslu či športu. Aktuálne minister pre podnikanie Jonathan Reynolds oznámil 275 miliónov na školenia v oblasti obrany a inžinierstva.

Stratégia má znížiť závislosť od zahraničnej pracovnej sily a ponúknuť Britom dobre platené pracovné miesta. K ďalším sľubom patrí 380 miliónov libier pre film, videohry a ďalšie kreatívne odvetvia, a viac než 900 miliónov na šport.

Podnikateľské združenia však varujú, že vysoké náklady na energiu ohrozujú priemysel. Vláda plánuje opatrenia na podporu zelenej infraštruktúry, dekarbonizácie a zavádza Priemyselnú strategickú radu na dohľad nad týmito krokmi.

(reuters, mja)