Preskočiť na obsah
  |  

Kallasová vyzýva na rokovania, Irán musí zostať bez jadrovej výzbroje

Po amerických úderoch na iránske jadrové zariadenia vyzvala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová všetky zainteresované strany, aby ustúpili od ďalšej eskalácie a obnovili rokovania.

Vo vyhlásení na platforme X zopakovala postoj Únie, že Irán nesmie nikdy vlastniť jadrovú zbraň.

Zdôraznila potrebu diplomatického riešenia a oznámila, že situáciou sa budú v pondelok zaoberať ministri zahraničných vecí členských krajín.

Kallasovej výzva zaznieva v čase rastúceho napätia na Blízkom východe a zvyšujúcich sa obáv z nekontrolovaného konfliktu s potenciálne globálnymi dôsledkami.

(reuters, mja)

  |  

Ukrajinská armáda prenikla do Kurskej oblasti, cieľom je čeliť útoku

Ukrajina podľa svojho najvyššieho vojenského predstaviteľa Oleksandra Syrského kontroluje približne 90 štvorcových kilometrov územia v ruskom okrese Hluškov v Kurskej oblasti.

Ide podľa neho o preventívne operácie na území Ruskej federácie, ktorých cieľom je predísť možným útokom nepriateľa.

Syrskyj zároveň dodal, že v tomto sektore momentálne pôsobí okolo 10-tisíc ruských vojakov. Tieto slová zverejnil jeho úrad v oficiálnom vyhlásení.

Zverejnenie informácií naznačuje, že Ukrajina zintenzívňuje tlak na ruské pohraničné oblasti a snaží sa prevziať iniciatívu pred možnou ďalšou ofenzívou zo strany Moskvy.

(reuters, mja)

  |  

Irán podľa Starmera ohrozuje medzinárodnú bezpečnosť

Britský premiér Keir Starmer v reakcii na americké nálety na iránske jadrové zariadenia vyzval Teherán na návrat k rokovaniam a zdôraznil, že stabilita v regióne je pre Londýn kľúčová.

Vo vyhlásení z Downing Street označil iránsky jadrový program za „vážnu hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť“ a podporil zásah Spojených štátov ako krok, ktorý má túto hrozbu zmierniť.

Starmer zároveň apeloval na diplomatické riešenie situácie, ktoré by zabránilo ďalšej eskalácii napätia na Blízkom východe.

Británia sa podľa neho bude naďalej zasadzovať za mierové úsilie a zabránenie vývoju iránskej jadrovej zbrane.

(reuters, mja)

  |  

Pellegrini varuje pred silovým riešením konfliktov na Blízkom východe

Prezident Peter Pellegrini vyjadril na Facebooku obavy z rastúceho napätia vo svete a kritizoval fakt, že viaceré krajiny – vrátane demokratických mocností – čoraz častejšie upúšťajú od diplomacie v prospech násilných riešení.

Upozornil, že takýto prístup vedie len k stratám na životoch a neponúka udržateľné riešenie. Pellegrini zároveň pripomenul, že jedine mierové spolunažívanie národov môže zabezpečiť dlhodobé prežitie ľudskej civilizácie.

Vyzval na okamžité zastavenie bojov nielen na Blízkom východe, ale aj na Ukrajine a v ďalších konfliktných regiónoch.

Zdôraznil tiež potrebu návratu k rokovaciemu stolu ako jedinému možnému východisku z narastajúcich kríz.

(mja)

  |  

NATO sleduje napätie po útokoch USA, misia v Iraku zatiaľ pokračuje

NATO reagovalo na americké údery na iránske jadrové zariadenia vyhlásením, že situáciu pozorne monitoruje.

Reakcia prišla po tom, čo prezident Donald Trump potvrdil zásahy na troch hlavných jadrových lokalitách v Iráne.

Predstaviteľ aliancie pre Reuters povedal, že zatiaľ nie je jasné, aký vplyv by mohli mať tieto udalosti na nevojenskú misiu NATO v susednom Iraku, ktorá sa zameriava na poradenstvo a budovanie kapacít.

Zároveň zdôraznil, že vývoj v regióne je sledovaný s mimoriadnou pozornosťou. Spojené štáty podnikli údery v reakcii na pokračujúcu eskaláciu napätia medzi Izraelom a Iránom, čo vyvoláva obavy z ďalšieho šírenia konfliktu v regióne.

(reuters, mja)

  |  

Herzog žiada prepustenie rukojemníkov, Hamas odsúdil útoky USA

Izraelský prezident Jicchak Herzog označil americké útoky na iránske jadrové zariadenia za odvážny čin v prospech bezpečnosti slobodného sveta a vyjadril nádej, že prispejú k urýchlenému prepusteniu rukojemníkov zadržiavaných Hamasom v Pásme Gazy.

Vyhlásenie prišlo po zásahu USA na objekty vo Fordú, Natanze a Isfaháne, ktorý podľa Herza otvára cestu k lepšej budúcnosti na Blízkom východe.

Hamas naopak reagoval obvineniami z „brutálnej agresie“, pričom útoky označil za vážne porušenie medzinárodného práva a ohrozenie globálnej bezpečnosti.

Pripomenul, že Izrael drží palestínskych väzňov a pripísal USA priamu zodpovednosť za ďalšiu eskaláciu.

(tasr, mja)