Preskočiť na obsah
  |  

Izraelské akcie lámu rekordy po útoku USA na iránske jadrové ciele

Izraelské akcie vystrelili nahor po tom, čo USA spoločne s Izraelom zasiahli iránske jadrové a vojenské zariadenia.

Index TA-125 vzrástol o 1,8 percenta, čím zisky za týždeň dosiahli takmer 8 percent. Posilnil aj šekel a štátne dlhopisy. Investori útoky vnímajú ako zníženie iránskeho jadrového rizika, čo by mohlo zlepšiť regionálnu bezpečnosť.

Ekonóm Ronen Menachem to označil za „zmenu hry“ a naznačil, že by to mohlo priniesť nové strategické príležitosti, napríklad užšiu spoluprácu medzi Saudmi a USA. Teherán reagoval raketovou odvetou, ktorá zranila desiatky ľudí v Tel Avive.

Napriek tomu trhy zostávajú optimistické. Znížila sa aj riziková prémia a šekel sa v priebehu júna posilnil o zhruba 1 percento.

Otázne zostáva, či už trh všetky pozitívne správy ocenil, alebo ešte dôjde k ďalšiemu rastu. Investori tak vyčkávajú, ako sa situácia ďalej vyvinie.

(reuters, lup)

  |  

Revolučné gardy varujú: USA riskujú priamy konflikt s Iránom

Po sérii nočných útokov na iránske jadrové zariadenia varovali islamské Revolučné gardy Spojené štáty pred možnými následkami. Podľa ich vyjadrenia sa americké sily dostali útokmi de facto do priameho ohrozenia.

Varovanie smerovalo k americkým základniam rozmiestneným po celom Blízkom východe – najmä tým v Bahrajne a Katare, ktoré sú Iránu geograficky najbližšie.

Satelitné snímky z Kataru už naznačujú presuny lietadiel z vojenského letiska al-Udajd.

Spojené štáty majú v regióne približne 40-tisíc vojakov vrátane jednotiek v Iraku, Kuvajte, Sýrii či Ománe.

(tasr, lup)

  |  

Hegseth: Zničili sme iránsky jadrový program, cieľom nebola zmena režimu

USA zasiahli tri iránske jadrové zariadenia – Fordó, Isfahán a Natanz – v rozsiahlej operácii s názvom Polnočné kladivo. Podľa ministra obrany Peta Hegsetha cieľom nebola zmena režimu, ale eliminácia hrozby, ktorú predstavuje iránsky jadrový program.

Americké sily použili vyše 75 projektilov, vrátane bômb MOP určených na ničenie podzemných cieľov, a Tomahawk rakiet odpálených z ponoriek.

Prezident Trump označil akciu za „veľkolepý vojenský úspech“ a tvrdil, že zariadenia boli „úplne zničené“. Operácia zahŕňala klamlivé taktiky, aby sa zachoval moment prekvapenia – Irán podľa USA útok vôbec nezaznamenal.

Zásahy sa cielene vyhli civilistom aj armáde.

Američania tvrdia, že jadrové kapacity boli vážne poškodené, pričom poškodenie zariadenia Fordó sa ešte vyhodnocuje. Spojené štáty podľa Hegsetha konali v sebaobrane a na ochranu spojencov vrátane Izraela.

Trump dodal, že Amerika si želá mier – otázkou však zostáva, ako na tento signál zareaguje Teherán.

(tasr, lup)

  |  

Prezident Pezeškiján: USA stoja za agresiou Izraela proti Iránu

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján tvrdo odsúdil americké útoky na tri iránske jadrové zariadenia, ku ktorým došlo v noci na nedeľu. Označil ich za dôkaz, že Spojené štáty podporujú izraelské vojenské operácie proti Iránu.

Washington podľa neho zasiahol po tom, čo sa ukázala "neschopnosť" Izraela. Cieľom útokov boli komplexy vo Fordó, Natanze a Isfaháne. Napätie eskalovalo aj v provincii Búšehr, kde výbuch zasiahol oblasť s jedinou jadrovou elektrárňou v krajine.

Miestne médiá pripísali výbuch Izraelu, ktorý mal cieliť na dve miesta v metropole provincie. Ďalšie útoky boli hlásené aj v provincii Jazd.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu varovala, že akýkoľvek útok na elektráreň v Búšehri by mohol mať katastrofálne následky.

(tasr, lup)

  |  

Rusko a Čína odsúdili útoky USA na Irán, Turecko varuje pred eskaláciou

Ruské ministerstvo zahraničia ostro odsúdilo americké útoky na jadrové zariadenia v Iráne, ktoré podľa neho predstavujú hrubé porušenie medzinárodného práva a môžu vyvolať vážnu bezpečnostnú krízu.

Moskva vyzvala Bezpečnostnú radu OSN na okamžitú reakciu a upozornila, že tieto kroky podnikla krajina, ktorá sama patrí medzi stálych členov BR OSN.

Údery, ktoré nasledovali po izraelských náletoch, označilo Rusko za nezodpovedné a eskalačné. Podobne reagovala aj Čína, ktorá vyzvala Izrael na zastavenie paľby. Turecko varovalo pred globálnym šírením konfliktu a možnými katastrofickými dôsledkami.

Spojené štáty v nedeľu zasiahli iránske jadrové zariadenia vo Fordó, Natanze a Isfaháne, čím sa priamo zapojili do už napätého konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

(tasr, mja)

  |  

Ľudstvo prosí o mier, ukončime vojny, vyzval pápež Lev XIV.

Pápež Lev XIV. vyzval v nedeľu v reakcii na útoky Spojených štátov na jadrové ciele v Iráne na ukončenie tragédie vojen. „Ľudstvo volá a prosí o mier,“ povedal počas pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána vo Vatikáne.

„Každý člen medzinárodného spoločenstva má morálnu zodpovednosť ukončiť tragédiu vojny predtým, než sa z nej strane nenapraviteľná priepasť," upozornil Lev s tým, že reaguje na „znepokojivé správy prichádzajúce z Blízkeho východu“.

Pápež zároveň vyzval svet, aby nezabudol na humanitárnu krízu v Pásme Gazy. „V tomto kontexte, ktorý zahŕňa Izrael a Palestínu, existuje riziko, že sa zabudne na každodenné utrpenie ľudí, najmä v Gaze a na iných územiach, kde je čoraz väčšia potreba primeranej humanitárnej pomoci," upozornil Lev.

„Dnes viac než kedykoľvek predtým ľudstvo volá a prosí o mier,“ dodal. Volanie po mieri si podľa neho „vyžaduje zodpovednosť a rozum a nesmie byť prehlušené rinčaním zbraní ani rečníckymi slovami, ktoré podnecujú konflikt“.

Žiadny konflikt nie je dosť vzdialený, ak je v stávke ľudská dôstojnosť, povedal. „Vojna problémy nerieši... Naopak, znásobuje ich a spôsobuje hlboké rany v histórii národov - rany, ktorých zahojenie trvá niekoľko generácií. Žiadne vojenské víťazstvo nemôže vynahradiť bolesť matky, strach dieťaťa či ukradnutú budúcnosť,“ upozornil Lev.

Na záver pápež vyjadril nádej, že rinčanie zbraní utíchne. „Nechajme diplomaciu utíšiť zbrane!... Nechajme národy tvarovať svoju budúcnosť prácou mieru, nie prostredníctvom násilia a krvavých konfliktov!" uzavrel Lev XIV.

(tasr, mja)