Preskočiť na obsah
  |  

Izrael útočí na Teherán, terčom bola aj väznica s politickými väzňami

Izrael v pondelok oznámil masívne útoky na ciele v iránskom hlavnom meste Teherán. Minister obrany Jisrael Kac potvrdil, že medzi terčmi bola aj známa väznica Evin, v ktorej zadržiavajú politických väzňov a kritikov režimu.

V zariadení sa nachádzajú aj občania so západným a dvojitým občianstvom, ktorých režim využíva pri diplomatických rokovaniach.

Podľa izraelských predstaviteľov, ktorých cituje Times of Israel, ide o odvetu za raketové útoky na izraelské územie, pričom Izrael varuje, že na každý útok odpovie tvrdou silou.

Okrem väznice boli údajne zasiahnuté aj sídla milície Basídž a velenie vnútorných jednotiek Revolučných gárd.

Minister zahraničných vecí Gideon Saar zverejnil zábery z útokov a napísal v španielčine: "Nech žije sloboda."

Niektoré médiá informovali o zásahu teheránskej univerzity Šáhida Beheštího, vedenie školy to však poprelo.

(reuters, toi, al-jazeera, max)

  |  

Szijjártó: Nové sankcie voči Rusku nepodporí Maďarsko ani Slovensko

Maďarsko a Slovenská republika sa rozhodli nepodporiť návrh 18. balíka sankcií voči Rusku pre vojnu na Ukrajine.

Na Facebooku to v pondelok uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po schôdzke ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v Bruseli.

"Dali sme jasne najavo, že nedovolíme, aby boli peniaze Maďarov posielané na Ukrajinu. Nie sme ochotní prispievať k žiadnej novej finančnej podpore, žiadnym novým transferom zbraní, žiadnym novým vojenským operáciám," konkretizoval šéf maďarskej diplomacie.

Podľa jeho slov Brusel požadoval vytvorenie čo najsilnejšieho a najkomplexnejšieho sankčného balíka, ktorý by čo najprísnejšie potrestal energetický sektor.

"Spolu so Slovenskom sme však zabránili prijatiu sankčného balíka," oznámil a dodal, že Brusel chce členským štátom zakázať nákup lacného ruského zemného plynu a ropy.

(tasr, max)

  |  

Testy mRNA vakcín zrejme ukončia o mesiac, overujú prítomnosť DNA aj účinky

Analýzu mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktorú realizuje Slovenská akadémia vied (SAV), by mali ukončiť do konca júla. Aktuálne finalizujú výber a validáciu metodických postupov, po čom sa začne samotné testovanie vzoriek.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) požiadal SAV o túto odbornú analýzu v apríli na základe poverenia vlády. Cieľom je zhodnotiť prítomnosť DNA a ďalších látok vo vybraných retenčných šaržiach mRNA vakcín, ktoré podávali na Slovensku.

Odborníci majú posúdiť aj ich potenciálny vplyv na ľudský organizmus. Celkové náklady na analýzu sa odhadujú na približne 350-tisíc eur.

Ide o reakciu na spoločenský dopyt po transparentnosti v súvislosti s bezpečnosťou vakcín, ktoré používali počas pandémie.

Spúšťačom boli aj výroky splnomocnenca vlády pre preverenie manažovania pandémie Petra Kotlára, ktorý tvrdí, že vakcíny sú schopné meniť ľudskú DNA.

(tasr, max)

  |  

Samosprávy kritizujú vládu pre eurofondy, sú pripravené osloviť aj europarlament

Samosprávy požadujú od vlády okamžité zrušenie zmrazenia 200 miliónov eur z fondov Európskej únie. Na pondelkovej tlačovej konferencii v Partizánskom to spoločne vyhlásili predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a SK8.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik označil rozhodnutie za nespravodlivé a varoval, že v prípade neúspešného rokovania s najvyššími ústavnými činiteľmi sa obrátia priamo na Európsky parlament.

Zdôraznil, že eurofondy sú určené občanom miest a obcí, nie starostom či županom. "Celková alokácia integrovaných územných investícií je 1,4 miliardy eur, hodnota schválených projektov a zámerov je 870 miliónov eur, takže 72 percent," ozrejmil predseda SK8 Jozef Viskupič.

Ten kritizoval štát za pomalé spúšťanie výziev a zdĺhavé kontroly. Samosprávy podľa neho už predložili projekty za viac ako pol miliardy eur, no schválených je len necelých 200 miliónov.

Prezident ÚMS Richard Rybníček vláde odkázal, že samosprávy nie sú podriadené štátnej moci, ale rovnocenní partneri, ktorých volia občania. Zdôraznil, že za byrokratické prekážky zodpovedajú ministerstvá, nie mestá či obce.

(tasr, max)

  |  

Turecko reaguje na útok v Damasku, hovorí o podpore boja proti teroru

Po krvavom útoku v sýrskom Damasku, ktorý si v nedeľu vyžiadal 22 obetí v gréckokatolíckom chráme, vystúpil s ostrým vyhlásením turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Zdôraznil, že Turecko nedovolí, aby Sýria opäť upadla do chaosu a nestability v dôsledku pôsobenia teroristických skupín. Aj keď nespresnil, ktoré "zástupné" organizácie mal na mysli, podľa sýrskej vlády stojí za útokom Islamský štát.

Incident bol prvým takéhoto rozsahu od zvrhnutia bývalého prezidenta Bašára Asada a ohrozil krehké bezpečnostné pomery v krajine. Novú prechodnú vládu vedie islamistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám, ktorú Turecko v minulosti podporovalo.

Erdogan teraz prisľúbil podporu jej boja proti teroristom. Prípad odsúdila aj Európska únia ako útok na celé obyvateľstvo Sýrie. Vyzvala na zintenzívnenie boja proti Islamskému štátu a vyjadrila solidaritu s obyvateľmi bez rozdielu viery či pôvodu.

(tasr, afp, max)

  |  

Známa príprava vraždy z 90. rokov sa vracia pred súd, kľúčová bude jeseň

Na Krajskom súde v Bratislave sa 24. septembra začne odvolacie konanie v prípade obžaloby Pavla Ruska, bývalého šéfa TV Markíza a exministra hospodárstva, ktorý čelí vážnym obvineniam z prípravy vraždy svojej bývalej spoločníčky Sylvie Klaus-Volzovej.

Spolu s ním sú obžalovaní aj údajný bos sýkorovcov Róbert Lališ, Mikuláš Černák a Miloš Kaštan. Všetkých štyroch ešte predvlani oslobodil Mestský súd Bratislava I, no prokurátor sa proti verdiktu odvolal.

Obžaloba tvrdí, že Rusko si v roku 1997 objednal vraždu u Černáka, ktorý mal do akcie zapojiť skupinu sýkorovcov. Údajným motívom malo byť ovládnutie televízie a osobný prospech.

Prípad je jedným z najviac sledovaných sporov, v ktorom sa prepája svet médií, biznisu a organizovaného zločinu.

(tasr, max)