Preskočiť na obsah
  |  

Vojenské výdavky aj povinná služba? Európska verejnosť je v názore rozpoltená

Plánované navyšovanie výdavkov na obranu v rámci NATO rozdeľuje európsku verejnosť. Z aktuálneho prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy vyplýva, že kým Poliaci a Dáni sú nadšení, Taliani sa stavajú striktne proti.

V Poľsku a Dánsku podporuje vyššie obranné rozpočty až 70 percent opýtaných. Vyššiu mieru súhlasu zaznamenali aj v Británii (57 percent), Estónsku (56 percent), Portugalsku (54 percent) a Nemecku (47 percent).

V Taliansku sa, naopak, s myšlienkou nestotožňuje 57 percent respondentov, súhlasí len 17 percent.

Zaujímavý je aj pohľad na návrat povinnej vojenskej služby. Tú by privítalo 62 percent Francúzov, niečo viac ako polovica opýtaných Poliakov a 37 percent respondentov v Španielsku a Spojenom kráľovstve.

V krajinách, kde je branná povinnosť zavedená, sa prieskum verejnej mienky na túto tému neuskutočnil.

Prieskum Rada realizovala v máji a zapojilo sa doň viac ako tisíc ľudí z každej krajiny. Dáta zbierali inštitúty Norstat, YouGov a Datapraxis.

(tasr, dpa, max)

  |  

Migranti z Afriky končia mŕtvi a zviazaní v mori, Španielsko preveruje okolnosti

Telo za telom sa vynáralo z vôd okolo Baleárskych ostrovov. Najmenej päť migrantov, všetci so zviazanými končatinami, objavila španielska Civilná garda od polovice mája.

Aj keď oficiálna príčina smrti zatiaľ nie je známa, vyšetrovatelia pripúšťajú možnosť, že išlo o brutálny zásah zo strany prevádzačov. Nie je vylúčené, že po konflikte na palube pasažierov vyhodili počas plavby priamo do mora.

Podľa novín Diario de Mallorca vytiahli prvé telo 18. mája v oblasti západne od Formentery, najmenšieho ostrova v rámci španielskeho súostrovia v Stredozemnom mori.

Trasa z Afriky na Baleáry je kratšia ako cez Kanárske ostrovy, no jej nebezpečenstvo je zjavné. Napriek tomu sa ňou stále vydávajú stovky migrantov, často v rukách pašerákov ľudí, ktorí ich životy vnímajú len ako obchodný tovar.

Podľa regionálnej prezidentky Prohensovej odhaľujú posledné nálezy tú "najkrutejšiu stránku" tejto prevádzačskej trasy.

(tasr, afp, max)

  |  

Voda na Vadaši skrýva riziko: vo vzorkách potvrdili nebezpečné améby

Na kúpalisku Vadaš v Štúrove potvrdili výskyt potenciálne nebezpečných améb. Vyplýva to z vyhodnocovania 105 vzoriek vody, ktoré analyzuje Národné referenčné centrum pre hydrobiológiu.

Vo ôsmich vzorkách sa našli patogénne améby Acanthamoeba, ktoré môžu spôsobovať infekcie očí či kože, a to najmä u ľudí s oslabenou imunitou alebo pri používaní kontaktných šošoviek.

V ďalších vzorkách identifikovali aj améby rodu Naegleria. Presné určenie, či ide o nebezpečný druh Naegleria fowleri – na ktorý zomrel 11-ročný chlapec –, zatiaľ nie je známe. Laboratórny proces si vyžaduje čas, keďže je potrebné získať čistú kultúru mikroorganizmu.

Vzorky s prítomnosťou améb pochádzajú z bazénov, ich príslušenstva aj jazera v areáli kúpaliska.

"Epidemiologické vyšetrovanie stále pokračuje. Informácia o pobyte chlapca v zahraničí nebola potvrdená. Rovnako nebola potvrdená ani informácia o jeho kúpaní v inej lokalite ani o skrátení plaveckého výcviku na kúpalisku v Štúrove," spresnili hygienici.

Tí kúpalisko preventívne zavreli po tom, ako sa mladík nakazil slzovičkovkou zhubnou, ktorá požiera mozog, a neskôr zomrel. Prítomnosť tohto parazita vo vodách úrady netestujú už niekoľko rokov.

(tasr, max)

  |  

Experti aj Mosad: Irán mohol presunúť stovky kíl uránu do tajných zariadení

Osud iránskeho jadrového programu sa po víkendových útokoch USA a Izraela zdá neistý. Donald Trump vyhlásil, že zariadenia v Natanze, Fordú a Isfaháne sú "úplne zničené".

Odborníci však podľa Financial Times upozorňujú, že kľúčom je 408 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, ktorý Teherán vlastnil pred útokom.

Ten sa stále môže nachádzať v tajných zariadeniach, kam ho presunuli v menších množstvách. Richard Nephew, bývalý americký expert na Irán, tvrdí, že nikto presne nevie, kde sa tento materiál nachádza.

Iránsky poradca Alí Šamchání zdôraznil, že jadrové schopnosti krajiny "zostávajú nedotknuté". "Aj keby boli jadrové zariadenia zničené, hra sa neskončila. Obohatené materiály, domáce znalosti a politická vôľa zostanú," napísal na X.

Podľa niektorých analytikov Teherán v prípade ohrozenia môže urýchliť vývoj jadrovej bomby.

Napríklad India, Pakistan a Severná Kórea úspešne vyvinuli tajné jadrové zbrojné programy napriek prísnemu dohľadu a obmedzeniam zo strany USA.

Sima Šine, bývalá špecialistka na Irán v izraelskej spravodajskej službe Mosad, je presvedčená, že Irán presunul obohatený materiál ešte pred víkendovými útokmi: "Program nie je úplne zničený, bez ohľadu na to, čo hovoria Američania."

(max)

  |  

Európana zatkli v Iráne ako údajného agenta Mosadu, prišiel vraj ako turista

Napätie medzi Iránom a Západom opäť vzrástlo. Iránske úrady v pondelok zadržali občana niektorej z európskych krajín, ktorého podozrievajú zo špionáže pre Izrael.

Zadržaný mal podľa iránskej štátnej televízie vstúpiť do krajiny prezlečený za turistu, no jeho skutočnou úlohou bolo budovanie spravodajských sietí a získavanie informácií o iránskych obranných systémoch.

V ten istý deň tamojšie justičné orgány oznámili popravu muža, ktorého označili za špióna spolupracujúceho s izraelským Mosadom a televíznou stanicou Iran International, ktorá vysiela z Londýna a Teherán hovorí o jej napojení na Izrael.

Iránska agentúra Tasním minulý piatok informovala o zadržaní Európana, ktorý sa údajne pokúšal o špionáž. Agentúra neuviedla štátnu príslušnosť podozrivého ani presný dátum jeho zadržania.

V Iráne sa momentálne nachádza viacero občanov alebo držiteľov dvojakého občianstva zo západných krajín. Mnohé vlády obviňujú Teherán z toho, že zadržiava cudzincov ako nástroj na výmenu za Iráncov väznených na Západe.

(tasr, afp, max)

  |  

Harvard môže prijímať cudzincov, sudkyňa označila zákaz za protiústavný

Spor medzi Bielym domom a Harvardom sa priostril. Federálna sudkyňa Allison Burroughsová v Bostone vydala príkaz, ktorý zablokoval pokus prezidenta Donalda Trumpa zakázať vstup zahraničným študentom na Harvard.

Sudkyňa označila konanie administratívy za možný zásah do ústavného práva univerzity na slobodu prejavu a myslenia. Trumpova administratíva argumentovala obavami o národnú bezpečnosť a obvinila Harvard z prepojení na Čínu, z antisemitizmu a podpory násilia.

Harvard sa bráni tým, že ide o politicky motivovaný útok, a podal viacero žalôb na obranu svojich práv a práv svojich študentov.

Univerzita čelí aj pozastaveniu štátneho financovania a vyšetrovaním zo strany ministerstva vnútornej bezpečnosti.

Burroughsová svojím rozhodnutím umožnila, aby zahraniční študenti naďalej mohli študovať na univerzite, pričom upozornila na riziko autoritárskych zásahov zo strany vlády do autonómie akademických inštitúcií.

Harvard navštevuje takmer 7-tisíc zahraničných študentov, čo tvorí viac než štvrtinu jeho študijnej populácie.

(reuters, max)