Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron a Merz tlačia na rýchlu dohodu s USA, čas na rokovania sa kráti

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz v Bruseli spoločne vyzvali Európsku komisiu na urýchlenie rokovaní o obchodnej dohode so Spojenými štátmi.

"Vyzvali sme predsedníčku Komisie, aby dosiahla rýchlu dohodu s Američanmi v priebehu necelých dvoch týždňov, ktoré zostávajú," povedal Merz po rokovaniach na samite Európskej únie.

Macron zároveň zdôraznil, že aj keď Paríž podporuje rýchlu dohodu, nemala by byť uzavretá "za každú cenu".

Čas sa kráti – 9. júla vyprší americké moratórium na zavedenie ciel voči krajinám s obchodným deficitom.

Administratíva Donalda Trumpa podľa informácií AFP zvažuje ponechať desaťpercentné clo na väčšinu európskych výrobkov a v prípade neúspechu rokovaní sadzby zvýšiť až na 50 percent. Už teraz USA uplatňujú 25-percentné clá na dovoz ocele, hliníka, áut a ich komponentov.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Zelenskyj vyzval EÚ na sprísnenie sankcií a pokrok v prístupových rokovaniach

krajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom videokonferencie prihovoril lídrom 27 členských krajín Európskej únie počas summitu v Bruseli.

Okrem iného navrhol aj výrazné zníženie cenového stropu na ruskú ropu. Podľa portálu stanice Euronews je schválenie tohto návrhu takmer nereálne po tom, čo USA odmietli podporiť túto iniciatívu na samite krajín G7.

Pre skutočný a trvalý mier je však podľa jeho slov potrebný strop 30 dolárov za barel. V súčasnosti to je 60 dolárov za barel.

Popri sankciách Zelenskyj zdôraznil aj nevyhnutnosť pokroku v prístupovom procese Ukrajiny do EÚ, ktorý v súčasnosti blokuje Budapešť.

Teraz je potrebné jasné politické posolstvo – že Ukrajina je pevne na európskej ceste, a že Európa dodrží svoje sľuby. Akékoľvek meškanie zo strany Európy by v tomto momente mohlo vytvoriť globálny precedens – dôvod na pochybnosti o slovách a záväzkoch Európy,“ povedal Zelenskyj lídrom. „My plníme svoju časť. Je spravodlivé očakávať pozitívnu reakciu,“ zdôraznil.

(tasr, est)

Minúta  |  

Irán utrpel po 12-dňovom konflikte závažné škody, tvrdí Arákčí

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo štvrtok uviedol, že experti z Organizácie pre atómovú energiu (Iránu) (AEOI) vyhodnocujú škody po konflikte s Izraelom. „Diskusia o požadovaní náhrady škody“ je teraz medzi prvými bodmi na programe vlády, dodal.

Arákčí ďalej povedal, že návrh zákona o pozastavení spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), ktorý v stredu schválil iránsky parlament a vo štvrtok odsúhlasila iránska Rada strážcov, je teraz „záväzný“ a „niet pochýb o jeho implementácii“.

Iránski predstavitelia od začiatku nedávneho vojenského konfliktu kritizovali MAAE za to, že neodsúdila izraelské útoky. Irán tiež kritizoval rezolúciu Rady guvernérov MAAE prijatú 12. júna, podľa ktorej Irán neplní svoje záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní. Tento krok bol podľa iránskych predstaviteľov „jednou z hlavných zámienok“ pre izraelské a americké útoky.

(tasr, est)

Minúta  |  

Reform UK by sa podľa prieskumu stala najsilnejšou stranou v Británii

Nový prieskum od YouGov ukazuje, že strana Reform UK vedená Nigelom Farageom by sa stala najsilnejšou politickou silou v Británii, ak by sa voľby konali v júni.

Reform by získala 271 kresiel a Farage by mal šancu zostaviť menšinovú vládu. Labouristi by sa prepadli z aktuálnych 403 kresiel na 178, viacerí ich ministri by prišli o miesto.

Konzervatívci by klesli na štvrté miesto so ziskom 46 kresiel, pričom Liberálni demokrati a Zelení by mierne posilnili.

Reform UK by dominovala vo väčšine regiónov Anglicka aj vo Walese, pričom by získala 26 percent hlasov. Labouristi by skončili druhí s 23 percentami, konzervatívci by mali 18 a liberálni demokrati 15 a Zelení 11 percent.

Prepad Labouristov súvisí s nepopulárnymi rozhodnutiami premiéra Keira Starmera znížiť rozpočet na sociálne dávky o 5 miliárd libier.

(mja)

Minúta  |  

Netanjahu vidí po izraelsko-iránskej vojne šancu na rozšírenie mierových dohôd

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok odkazoval na abrahámovské dohody z roku 2020, ktoré normalizovali vzťahy Izraela s Bahrajnom, Spojenými arabskými emirátmi a Marokom. Sprostredkovali ich Spojené štáty počas prvého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Oba štáty - Izrael aj Irán - vyhlásili víťazstvo v 12-dňovej vojne, ktorú začal Izrael 13. júna útokmi na Teherán. Pozastavenie tejto vojny oznámil v noci na utorok Trump. Prímerie podľa dostupných informácií sprostredkovali Spojené štáty a Katar.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir po začiatku prímeria povedal, že pozornosť sa teraz presunie späť do Pásma Gazy. V tejto palestínskej enkláve vedie Izrael vojnu proti militantnému hnutiu Hamas už od októbra 2023.

„Okrem oslobodenia našich rukojemníkov a víťazstva nad Hamasom, sa naskytla príležitosť“ pre širšie mierové dohody, povedal izraelský premiér. „Nesmieme to premárniť. Nesmieme stratiť ani jediný deň,“ dodal.

Trump v apríli tohto roka v rozhovore pre časopis Time vyjadril presvedčenie, že k abrahámovským dohodám sa v dohľadnom čase pripojí aj Saudská Arábia.

(tasr)

Minúta  |  

Ste proti zmene pohlavia vašich detí? Španielsko vás pošle za mreže

Španielsky parlament schválil návrh zákona, ktorý trestá akékoľvek pokusy zabrániť „zmene sexuálnej identity“ – bez ohľadu na to, či ide o násilnú terapiu alebo medicínsky odporúčaný postup. Stíhaný môže byť každý, kto navrhne opatrnosť pri tranzícii detí.

Rodičom, lekárom aj učiteľom môžu hroziť až dva roky väzenia alebo päťročný zákaz výkonu povolania či rodičovských práv, ak nepodporia takzvanú zmenu pohlavia maloletých alebo budú trvať na psychologickom hodnotení pred hormonálnou liečbou.

Zákon podporili všetky strany okrem pravicovej Vox a regionálnej UPN. Hlasmi prispeli aj politici z opozičnej Ľudovej strany (PP), ktorá sa doteraz stavala proti takýmto zákonom.

Vyvolalo to ostrú kritiku zo strany konzervatívnych politikov, právnikov a zdravotníkov, ktorí varujú pred ideologizáciou trestného práva, informuje web European Conservative.

Podľa právničky Pauly Fragaovej ide o extrémne nebezpečný precedens, ktorý kriminalizuje tých, ktorí chcú deti chrániť pred nevratnými a unáhlenými rozhodnutiami takzvanej zmeny pohlavia. Zákon výrazne obmedzuje rodičovské práva a slobodu odborného posúdenia.

Zatiaľ čo iné štáty ako Švédsko či Spojené kráľovstvo prístup k tranzícii detí sprísňujú, Španielsko ide opačným smerom.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.