Preskočiť na obsah
  |  

Výsledok volieb v Poľsku je neistý, najvyšší súd preveruje desiatky tisíc sťažností

Po poľských prezidentských voľbách, ktoré 1. júna tesne vyhral kandidát pravice Karol Nawrocki, zaplavil Najvyšší súd rekordný počet volebných sťažností – až zhruba 56-tisíc.

Predsedníčka súdu Malgorzata Manowská informovala, že väčšina podaní je totožná a vychádza z predpripravených vzorov, ktoré šírili priaznivci porazeného kandidáta Rafala Trzaskowského z Občianskej koalície. Ten získal 49,1 percenta, zatiaľ čo Nawrocki 50,9 percenta hlasov.

Autormi šablón boli aj politici, napríklad poslanec Roman Giertych. V sťažnostiach sa objavujú obvinenia z manipulácie s hlasmi a ich údajného prerozdelenia v prospech víťaza. Manowská však tieto aktivity ostro kritizovala ako "nezodpovedné".

Minister spravodlivosti Adam Bodnar požiadal o prešetrenie 32-tisíc lístkov z takmer 1 500 volebných miestností, pričom niektoré z nich sa už prepočítavajú. Rozhodnutie o platnosti výsledkov musí padnúť do 2. júla.

Dôveryhodnosť súdu pritom sama čelí pochybnostiam – Manowskej vymenovanie za predsedníčku v roku 2020 sprevádzali politické kontroverzie. Niektorí právnici tvrdia, že bolo politicky motivované, keďže ju podporovala PiS, vo vláde ktorej aj predtým pôsobila ako štátna tajomníčka.

(tasr, afp, max)

  |  

Známa spoločnosť povolila externé platby v App Store, no vývojári si priplatia

Apple oznámil zmeny pravidiel pre App Store v Európskej únii po tlaku Bruselu. Vývojári budú môcť po novom presmerovať používateľov na externé platobné systémy, no úplnej slobode sa nevyhnú – Apple si aj tak ponechá poplatky.

Pri platbách mimo App Store sa budú pohybovať medzi päť až 15 percent, pričom pri nákupoch cez samotný obchod pôjde o 20 percent, respektíve 13 percent pre malé podniky.

Spoločnosť tvrdí, že tak reaguje na požiadavky Európskej komisie v rámci nariadenia o digitálnych trhoch (DMA), aby sa vyhla ďalším sankciám.

Eurokomisia reagovala, že teraz preskúma zmeny spoločnosti Apple z hľadiska súladu s DMA: "V rámci tohto posúdenia považujeme za obzvlášť dôležité získať názory prevádzkovateľov trhu a zainteresovaných tretích strán pred rozhodnutím o ďalších krokoch."

Doteraz už Apple zaplatil ako sankciu 500 miliónov eur, v prípade neplnenia pravidiel naďalej mu hrozia denné poplatky až do výšky 50 miliónov eur. A aj keď spoločnosť zmeny zavádza, s pôvodným rozhodnutím Komisie nesúhlasí a plánuje sa odvolať.

(reuters, max)

  |  

Prvá poprava v Japonsku po troch rokoch. Obesili vraha z Twitteru, zabil osem žien

Japonsko po takmer troch rokoch vykonalo prvý trest smrti. Popravili 33-ročného Takahiro Shiraishia, známeho ako "twitterový vrah". Ten v roku 2017 brutálne zavraždil deväť ľudí, vrátane ôsmich žien.

Svoje obete kontaktoval cez sociálne siete, pozýval ich do svojho bytu a následne ich uškrtil a rozkúskoval. Jeho čin šokoval krajinu svojou brutalitou a spôsobom zneužitia sily internetu.

Rozhodnutie o poprave obesením podpísal minister spravodlivosti Keisuke Suzuki, ktorý zdôraznil, že Shiraishiho motívy boli "extrémne sebecké" a jeho skutky vyvolali veľký spoločenský nepokoj. Ide o prvú popravu od júla 2022 a zároveň prvú pod vládou premiéra Šigeru Išiba.

Trest smrti je v Japonsku naďalej kontroverznou témou. Krajina je jednou z mála vyspelých demokracií, ktoré si ho zachovali.

Väzni bývajú o poprave informovaní len niekoľko hodín vopred, čo opakovane kritizujú ľudskoprávne organizácie pre nadmerný psychický tlak. V súčasnosti je v Japonsku 105 väzňov odsúdených na smrť.

Suzuki trvá na zachovaní trestu smrti s argumentom, že spoločnosť ešte nie je pripravená na jeho zrušenie, najmä pri extrémne násilných činoch.

(reuters, max)

  |  

Bulharsko dostalo zelenú. Krajinu od prijatia meny euro delia len formality

Bulharsko dostalo zelenú pre vstup do eurozóny od 1. januára 2026. Lídri Únie na bruselskom samite podporili návrh Európskej komisie, aby sa krajina stala 21. členom menovej únie.

Predtým, než ministri financií krajín Európskej únie oficiálne prijmú tento právny akt, to bude potrebné konzultovať s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou. Tieto kroky sa však považujú za formality.

Zavedenie eura by malo Bulharsku uľahčiť obchodovanie aj cestovanie. Občania a podnikatelia sa zbavia výmenných kurzov a poplatkov, čo prispeje k väčšej integrácii s ostatnými členmi Únie. Napriek týmto výhodám sa téma eura v Bulharsku stretla s rozporuplnými reakciami.

Proti zavedeniu spoločnej meny sa v posledných mesiacoch zdvihla vlna protestov. Demonštrácie vyvrcholili vo februári, keď pred budovu zastúpenia EÚ v Sofii demonštranti hádzali zápalné fľaše a polievali ju červenou farbou.

Podľa rôznych prieskumov sú občania krajiny v otázke eura rozdelení. Kým niektoré štatistiky ukazujú väčšinový odpor, iné poukazujú na rastúcu podporu prijatia jednotnej meny.

(tasr, dpa, max)

  |  

Zrušené rokovania, sporné prímerie. USA a Irán zatiaľ neplánujú dialóg

Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom pokračuje. Aj keď americký prezident Donald Trump v utorok oznámil prímerie medzi Izraelom a Iránom a avizoval nové jadrové rokovania, obe strany ich konanie zatiaľ popreli.

Podľa hovorkyne Bieleho domu Karoline Leavittovej nie sú v tejto chvíli naplánované žiadne rozhovory. USA však sú v "úzkom kontakte" s Teheránom. Rovnako iránske ministerstvo zahraničia potvrdilo, že o obnovení rokovaní zatiaľ nedošlo k žiadnej dohode.

Šieste kolo rokovaní sa malo konať v polovici júna, no bolo zrušené po izraelských útokoch na iránske ciele 13. júna. Irán reagoval odvetou a do konfliktu sa následne zapojili aj USA, ktoré zaútočili na tri jadrové zariadenia v Iráne.

Trump v stredu počas samitu NATO spochybnil potrebu novej dohody, keďže útoky podľa neho "zásadne poškodili" iránsku jadrovú infraštruktúru. Teherán opakovane popiera snahu vyvinúť jadrovú zbraň.

Rokovania tak ostávajú nejasné a diplomatické napätie medzi Washingtonom a Teheránom pretrváva aj po deklarovanom prímerí.

(tasr, afp, dpa, max)

  |  

Samit Únie: Fico bráni Srbsko, problém s cenami energií európski lídri chápu

Premiér Robert Fico po samite lídrov Európskej únie zhodnotil, že rokovania s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou boli konštruktívne.

Téma cien energií je podľa neho kľúčová aj pre ďalších európskych lídrov, čo zistil z debát s mnohými z nich. "Aj chápu náš problém, keď ho komentujem," povedal.

Zopakoval, že Slovensko nepodporí 18. sankčný balík voči Rusku, kým nedostane konkrétne garancie týkajúce sa plynu. Podľa neho má Slovensko nárok na záruky zo strany Únie – vrátane zabezpečenia objemu plynu za výhodné ceny, tranzitných poplatkov a kompenzácií v prípade prehry arbitráže s Gazpromom.

Ohľadom pokračujúcej pomoci Ukrajiny - ktorú nepodporilo len Maďarsko -, zdôraznil, že v záveroch samitu je podstatný odkaz na zakladajúce zmluvy Únie, ktoré hovoria, "že Európska únia je mierový projekt".

V oblasti rozširovania EÚ sa slovenský predseda vlády zastal Srbska a označil jeho ignorovanie za politicky motivované. Členstvo Kosova v Únii označil za "fikciu".

Lídri riešili aj obchod s USA a Čínou či vysoké ceny energií v strednej a východnej Európe. Podľa premiéra ide o existenčný problém, ktorý narúša jednotný trh.

(tasr, max)