Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Británii súdia muža za kryptoplatby zbraní pre proruské milície

Rusko-britský občan Michail Vlasov sa v utorok postavil v Londýne pred súd, keďže čelí obvineniam z posielania kryptomeny separatistickým milíciám bojujúcim po boku ruskej armády na východe Ukrajiny.

Podľa prokuratúry ide o osem prípadov porušenia britských sankcií, ktoré boli uvalené na samozvanú Doneckú a samozvanú Luhanskú ľudovú republiku – oblasti označované za proruské separatistické štáty na Ukrajine.

Obvinenia sa týkajú platieb v celkovej hodnote približne 4 000 britských libier, uskutočnených medzi aprílom 2022 a aprílom 2023.

Prokurátorka Anja Hohmeyer uviedla, že Vlasov posielal kryptomenu organizáciám, ktoré na svojich stránkach otvorene deklarovali, že dary budú použité na nákup dronov, munície, zbraní a uniforiem pre milície v regióne.

Podľa prokuratúry tak Vlasov nielenže vedome obchádzal sankcie, ale zároveň priamo podporoval vojnové úsilie Ruska na východe Ukrajiny.

Vlasov sa k všetkým obvineniam vyjadril ako nevinný a súd mu povolil kauciu. Ďalšie pojednávanie je naplánované na neskorší termín v tomto mesiaci.

(reuters, red)

Minúta  |  

Vojenská reforma v Dánsku: ženy nastúpia na povinnú službu ako muži

Dánsko po novom rozširuje povinnú vojenskú službu aj na ženy. Od júla 2025 sa musia ženy, ktoré dovŕšia 18 rokov, registrovať na posúdenie služby rovnako ako muži.

Doteraz mohli vstúpiť do armády len dobrovoľne – napriek tomu ženy tvorili vlani až 24 percent regrútov.

Vláda reaguje na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe a cieľom je zvýšiť obrannú pripravenosť.

Dánsko do roku 2026 predĺži trvanie povinnej služby zo 4 na 11 mesiacov a do roku 2033 zvýšiť počet brancov na 7 500.

Armáda pritom pripravuje úpravy výstroja aj kasární, ktoré sú aktuálne navrhnuté pre mužov.

Výber do služby prebieha kombináciou dobrovoľného náboru a losovania.

Regrútka Katrine pre Reuters uviedla, že ženy by mali niesť rovnaký diel zodpovednosti ako muži – najmä v súčasnej dobe, keď bezpečnosť hrá čoraz väčšiu rolu.

(reuters, red)

Minúta  |  

Proruskí hackeri zaútočili na Haag počas samitu NATO, terčom bol ICC

Medzinárodný trestný súd (ICC) čelil kybernetickému útoku práve v čase, keď sa v Haagu konal samit NATO, uvádza portál Politico.

Útok, ktorý súd zaregistroval koncom minulého týždňa, podľa vlastného vyjadrenia zvládol, no stále prebieha analýza jeho dôsledkov.

Holandské úrady zaznamenali v rovnakom období viaceré DDoS útoky proti verejným inštitúciám, ku ktorým sa prihlásili proruské hackerské skupiny.

V krajine zároveň došlo k výpadku elektriny, ktorý vážne narušil železničnú dopravu – vyšetruje sa aj možnosť sabotáže.

ICC sa v poslednom období dostal do centra pozornosti po zatykačoch na izraelských lídrov za kroky v Gaze.

Spojené štáty na to zareagovali sankciami voči hlavnému prokurátorovi Karimovi Chánovi, ktorý neskôr stratil prístup k svojej pracovnej e-pošte.

Tento incident podnietil v Európe debatu o bezpečnosti komunikácie a závislosti od amerických technológií.

(politico, lup)

Minúta  |  

McGrath: Krajiny ignorujúce právny štát nemôžu rátať s fondmi EÚ

Eurokomisár Michael McGrath zdôraznil, že žiadna členská krajina Európskej únie nedostane z eurofondov ani cent, pokiaľ nebude rešpektovať princípy právneho štátu.

Európska komisia (EK) plánuje tento princíp ďalej posilniť aj v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ.

McGrath potvrdil, že EK finalizuje správu o právnom štáte za rok 2025, pričom členské štáty dostali možnosť reagovať na jej zistenia.

Otázky mierili najmä na situáciu v Maďarsku, no zazneli aj obavy ohľadom Slovenska a Španielska.

Komisár zároveň varoval pred rastúcim vplyvom čínskych e-shopov na európsky trh. Hoci EÚ sa nechce úplne odstrihnúť od Číny, podľa neho je nevyhnutné reagovať na nekalú konkurenciu a nedodržiavanie pravidiel.

McGrath označil ochranu spotrebiteľa a rovné podmienky pre európske firmy za jednu z priorít EK.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Kremeľ odmieta kritiku, že brzdí mierové rokovania o Ukrajine

Kremeľ v utorok odmietol obvinenia amerického vyslanca Keitha Kellogga, že Rusko zámerne zdržuje mierové rozhovory o Ukrajine.

Kellogg, ktorý zastupuje administratívu Donalda Trumpa, kritizoval Moskvu za súčasné bombardovanie civilných cieľov a naznačil, že Rusko hrá o čas.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto tvrdenia poprel a zdôraznil, že Rusko splnilo všetky doterajšie dohody.

Dodal, že Moskva je vďačná tímu Donalda Trumpa za sprostredkovanie dialógu, no trvá na tom, že rokovania nebrzdí.

Podľa neho sa Kremeľ snaží o politické a diplomatické riešenie konfliktu, nie o jeho predlžovanie.

Zároveň pripustil, že tretie kolo rokovaní zatiaľ nemá stanovený termín, čo môže byť dôvodom na vznikajúce napätie.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Tusk kritizuje Berlín. Poľsko zavádza kontroly na hraniciach s EÚ

Poľsko zavádza od 7. júla dočasné kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou.

Podľa premiéra Donalda Tuska ide o reakciu na narastajúcu nelegálnu migráciu, ktorú podľa neho nezvláda najmä Nemecko.

Tusk kritizoval Berlín za to, že vracia migrantov späť do Poľska a dodal, že trpezlivosť Varšavy sa míňa.

Poľská opozícia obviňuje vládu z pasivity, zatiaľ čo krajne pravicové skupiny už začali organizovať hliadky na hraniciach.

Tusk zároveň upozornil, že pri súčasnom chaose je ťažké určiť, do ktorej krajiny majú migranti byť podľa pravidiel EÚ vrátení.

Nemecký kancelár Merz sa vyjadril, že Schengen môže prežiť len vtedy, ak sa zabráni jeho zneužívaniu.

Poľsko tvrdí, že čelí dlhodobej kríze na východnej hranici, ktorú údajne podnecujú Rusko a Bielorusko.

Litva očakáva, že opatrenia Poľska nenarušia slobodný pohyb osôb v EÚ.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.