Preskočiť na obsah
  |  

Hesenský minister požaduje vyhostenie Sýrčanov po obťažovaní na kúpalisku

V nemeckom meste Gelnhausen došlo 22. júna 2025 na miestnom kúpalisku k sexuálnemu obťažovaniu najmenej deviatich dievčat vo veku od 11 do 17 rokov . Informoval o tom welt.de

Štyria muži vo veku 18 až 28 rokov, pravdepodobne sýrski občania, sú podozriví, že dievčatá v bazéne obťažovali.

Hessenský minister vnútra Roman Poseck (CDU) požaduje rýchle a dôkladné vyšetrenie a zdôrazňuje, že ak sa obvinenia potvrdia, podozriví by mali stratiť právo na pobyt. Zároveň varuje pred generalizáciou voči všetkým utečencom.

Miestni obyvatelia vyjadrujú obavy a požadujú zvýšenie bezpečnostných opatrení. Starosta Gelnhausenu Christian Litzinger prisľúbil podporu obetiam obťažovania a preventívne opatrenia.

Minulý rok sa na hesenských kúpaliskách stalo 74 sexuálnych deliktov, pričom približne 60 percent podozrivých malo inú ako nemeckú národnosť.

(welt.de, red)

  |  

Trumpov zákon o daniach tesne prešiel Senátom, hrozí rast dlhu o 3,3 bilióna dolárov

Senát USA schválil len tesnou väčšinou návrh zákona o daniach a výdavkoch, ktorý presadzuje prezident Donald Trump. Rozhodujúci hlas odovzdal viceprezident JD Vance.

Zákon predpokladá predĺženie daňových škrtov z roku 2017, ďalšie zníženie daní a zvýšenie rozpočtu na obranu a ochranu hraníc. Návrh sa teraz vracia do Snemovne reprezentantov z dôvodu zmien prijatých v Senáte.

Kritike čelí nielen zo strany demokratov, ktorí ho označujú za výhodný pre bohatých a nespravodlivý voči sociálne slabším, ale aj v radoch republikánov. Tí upozorňujú na riziká pre verejné financie.

Experti Kongresu odhadujú, že návrh by mohol do roku 2035 zvýšiť štátny dlh USA o 3,3 bilióna dolárov. Dlh krajiny už dnes presahuje 36 biliónov dolárov.

(tasr, red)

  |  

Extrémne sucho trápi slovenské polia, žatva bude len priemerná

Tohtoročnú slovenskú žatvu sprevádzajú extrémne klimatické podmienky – výrazné sucho, horúčavy a miestami silné búrky. A čakať na dážď, ktorý by zjednodušil podmienky pestovania, je už nereálne.

Podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča aj predsedu SPPK Andreja Gajdoša to spôsobuje značné obavy, a to najmä pri plodinách, ktoré sa sejú na jar, ako sú kukurica, sója či cukrová repa. Napriek tomu sa očakáva, že úroda hustosiatych obilnín a olejnín bude na priemernej úrovni.

Premiér Robert Fico, ktorý sa zúčastnil začiatku žatvy v Poľnohospodárskom družstve Radošinka v okrese Topoľčany, vyhlásil, že výsledky budú postačujúce pre potreby Slovenska. Podľa Gajdoša postihlo extrémne sucho 66 percent územia Slovenska a vyhliadky nie sú priaznivé.

Minister Takáč zároveň prisľúbil pomoc pre farmárov postihnutých nákazou slintačky a krívačky. Výzva na finančné príspevky na nákup zvierat a dezinfekciu sa má spustiť už tento týždeň.

(tasr, red)

  |  

Macron prvýkrát od roku 2022 telefonoval s Putinom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok po prvýkrát od roku 2022 telefonoval s prezidentom Vladimirom Putinom. Okrem vojny na Ukrajine hovorili aj o vývoji na Blízkom východe a iránsko-izraelskom konflikte.

Prezidenti spolu hovorili v septembri 2022, viac ako pol roka po začiatku celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári.

Macron v rozhovore „zdôraznil neochvejnú podporu Francúzska zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“ a „vyzval na čo najskoršie uzavretie prímeria a začatie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o stabilnom a trvalom urovnaní konfliktu“, uviedol Elyzejský palác. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že prezidenti si budú o tejto otázke aj naďalej vymieňať názory.

Šéf Kremľa Macronovi povedal, že za konflikt sú zodpovedné západné štáty, ktoré ignorovali bezpečnostné záujmy Ruska a na Ukrajine roky vytvárali „protiruské zázemie“. Akákoľvek mierová dohoda by podľa Putina mala byť „komplexná a dlhodobá, mala by odstrániť základné príčiny ukrajinskej krízy a vychádzať z nových územných skutočností“.

Okrem Ukrajiny sa prezidenti venovali aktuálnej situácii na Blízkom východe a nedávnym úderom Spojených štátov na iránske nukleárne zariadenia. Obaja prezidenti sa zhodli, že konflikty v regióne by sa mali riešiť diplomatickou cestou a že Irán má právo na mierový jadrový program v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní.

Podľa Kremľa sa dohodli, že budú pokračovať vo vzájomnej komunikácii s cieľom potencionálne koordinovať svoje prístupy k urovnaniu situácie na Blízkom východe.

(tasr, afp, tass)

  |  

PS: Transakčná daň je chaos. Podnikatelia nevedia, kedy im odídu peniaze z účtu

Transakčná daň, ktorá platí už tri mesiace, stále nemá jasne nastavené pravidlá, čo podľa Progresívneho Slovenska spôsobuje chaos a neistotu.

Banky aplikujú rôzne termíny a postupy, čo vedie k tomu, že podnikatelia nevedia, kedy a koľko peňazí im z účtu odíde.

Podľa Dariny Luščíkovej (PS) je povinnosť držať nejasne stanovené rezervy len ďalším zásahom do už aj tak napätého cash flow podnikov. To sa týka najmä malých a stredných firiem. Ministerstvo financií podľa nej namiesto zrozumiteľných pravidiel len pridalo byrokratickú záťaž.

Pripravovaná septembrová novela zákona má podľa PS celý problém ešte prehĺbiť – banky budú musieť opäť meniť systémy, čo sa môže odraziť na vyšších poplatkoch. Strana preto požaduje okamžité zrušenie tejto dane, ktorú považuje za nefunkčnú a nespravodlivú.

(tasr, red)

  |  

Fico rokoval so Sánchezom: Bez záruk Slovensko nepodporí zákaz ruského plynu

Premiér Robert Fico telefonoval so španielskym predsedom vlády Pedrom Sánchezom o politickom vedení eurozóny a návrhu na zastavenie dodávok ruského plynu do EÚ od roku 2028.

Fico vyjadril podporu španielskemu kandidátovi na vedenie eurozóny, no zároveň zdôraznil, že Slovensko potrebuje jasné garancie, ktoré by zmiernili dopady prípadného embarga na ruský plyn.

Bez takýchto záruk SR podľa premiéra nemôže podporiť 18. balík sankcií proti Rusku.

Sánchez podľa neho vyjadril porozumenie voči slovenským obavám.

Rokovania s európskymi lídrami na túto tému pokračujú – len deň predtým Fico diskutoval o rovnakej problematike s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Slovensko tak podľa premiéra presadzuje realistický a zodpovedný prístup k energetickým otázkam aj sankčnej politike EÚ.

(tasr, red)