Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europarlament bude hlasovať o dôvere Komisii a rokovať o vzťahoch s Čínou

Štvordňové plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu sa v pondelok začne v Štrasburgu. Poslanci budú diskutovať a následne aj hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Európskej komisii. Rokovať budú aj o prioritách dánskeho predsedníctva v Rade Európskej únie, vzťahoch s Čínou či dlhodobom rozpočte bloku po roku 2027.

Schôdzu otvorí o 17.00 h predsedníčka EP Roberta Metsolová. Neskôr sa uskutoční rozprava k návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii, ktorý podporilo viac ako 70 poslancov. Hlasovanie o návrhu je naplánované na štvrtok. Na jeho prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov a súčasne väčšina všetkých poslancov EP.

Utorok sa začne diskusiou o pripravovanom júlovom samite a vzťahoch medzi EÚ a Čínou. Poslanci v rozprave načrtnú svoje očakávania, pričom s EK budú rokovať aj o tom, ako riešiť obmedzenia Pekingu týkajúce sa vývozu kritických surovín. Plénum bude o uznesení k tejto téme hlasovať vo štvrtok.

Europarlament bude rokovať o klimatickom cieli navrhnutom EK. Ten počíta so znížením emisií skleníkových plynov v Európskej únii o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Diskutovať sa bude aj o stave obchodných vzťahov s USA, predovšetkým v kontexte hrozieb amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť clá na tovar z EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

USA začnú od pondelka rozosielať štátom listy o vyšších clách

Spojené štáty začnú v pondelok rozosielať prvé listy o clách adresované viacerým krajinám. „Môže ich byť 12, možno 15,“ povedal americký prezident Donald Trump novinárom. „Uzatvorili sme aj nejaké dohody, takže pôjde o kombináciu listov a dohôd, ktoré boli spravené.“

Krajiny čaká ukončenie 90-dňového obdobia na rokovania s americkou administratívou, ktoré sa končí 9. júla. Nové výšky ciel by však mali nadobudnúť účinnosť až od 1. augusta.

Šéf Bieleho domu zároveň varoval, že každá krajina, ktorá sa „stotožní s protiamerickými postojmi BRICS“, bude zaťažená dodatočným desaťpercentným clom.

Trump začiatkom apríla oznámil plošné 10-percentné clá na dovoz takmer všetkých tovarov do USA, ako aj vyššie, tzv. recipročné clá, na väčšinu krajín sveta. Ich uplatňovanie však pozastavil na 90 dní, aby poskytol čas na rokovania.

Americký minister financií Scott Bessent v nedeľnej relácii CNN uviedol, že v najbližších dňoch môže dôjsť k viacerým významným oznámeniam obchodných dohôd. Podľa neho Európska únia dosiahla v rokovaniach dobrý pokrok.

(tasr, afp, reuters, guardian)

Minúta  |  

Trump označil Muskove zakladanie novej strany za smiešne

„Myslím, že je to smiešne zakladať tretiu stranu. Máme obrovský úspech s Republikánskou stranou. Demokrati stratili smer, ale vždy to bol systém dvoch strán a myslím, že vytvorenie tretej strany len spôsobí zmätok,“ povedal Trump novinárom pred nástupom na palubu lietadla Air Force One.

„Tretie strany nikdy nefungovali, takže nech sa s tým zabáva, ale myslím, že je to smiešne,“ dodal.

Musk v sobotu oznámil založenie novej politickej strany s názov Amerika. Urobil tak deň po tom, čo Trump podpísal zákon o daňových škrtoch a výdavkoch, proti ktorému Musk ostro vystupoval.

Miliardár pritom vynaložil stovky miliónov dolárov na kampaň za znovuzvolenie Trumpa na post amerického prezidenta. Ten šéfa spoločností Tesla a SpaceX v januári postavil do čela Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), aby spolu so svojím tímom znížil vládne výdavky a zrušil rôzne americké agentúry.

Z vedenia DOGE sa Musk stiahol v máji. V nasledujúcom mesiaci potom prerástol jeho blízky vzťah s Trumpom do sporu, v ktorom si obaja vymenili viacero kritických odkazov. Trump začiatkom tohto týždňa pohrozil, že zastaví dotácie, ktoré Muskove spoločnosti dostávajú od federálnej vlády.

(tasr, est)

Minúta  |  

Macron, Meloniová a Merz žiadajú EÚ o podporu konkurencieschopnosti

Lídri Talianska, Francúzska a Nemecka pripravujú list predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej, v ktorom budú žiadať konkrétne kroky na podporu investícií v celej Európskej únii a pomoc automobilovému sektoru.

Emmanuel Macron, Giorgia Meloniová a Friedrich Merz sa podľa talianskeho denníka La Repubblica už dohodli na viacerých bodoch, ktoré plánujú v najbližších týždňoch predstaviť v liste predsedníčke Komisie.

Medzi ich hlavné požiadavky údajne patrí podpora automobilového sektoru pri prechode na technologickú neutralitu prostredníctvom špeciálnych finančných nástrojov. Francúzsko žiada zavedenie stimulov pre elektrické vozidlá, zatiaľ čo Nemecko je v tejto otázke opatrnejšie.

Chcú tiež vyzvať na zvýšenie investícií do inovácií, obrany a vesmírneho sektora, ako aj na snahy o obmedzenie cien energií, napísal taliansky denník. Rovnako nie je jasné, či bude v liste spomenutá aj obchodná dohoda EÚ s blokom Mercosur, ktorý tvoria juhoamerické krajiny.

(tasr, politico, est)

Minúta  |  

Reuters: Rokovania o prímerí medzi Izraelom a Hamasom sa skončili bez dohody

Dvaja palestínski predstavitelia oboznámení so situáciou uviedli, že izraelská delegácia nemala dostatočný mandát na dosiahnutie dohody s Hamasom.

Rokovania medzi oboma stranami sa obnovili v nedeľu večer pred plánovanou treťou návštevou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Bielom dome od návratu amerického prezidenta Donalda Trumpa v januári tohto roka. 

Netanjahu pred odchodom do Washingtonu vyhlásil, že izraelskí vyjednávači majú jasné pokyny na dosiahnutie prímeria za podmienok, s ktorými Izrael súhlasil.

Diskusie sa podľa zdroja agentúry AFP mali zamerať predovšetkým na mechanizmus uplatnenia prípadnej dohody a výmenu rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy za palestínskych väzňov v izraelských väzniciach.

Rozhovory, ktoré sprostredkúvajú Katar, Egypt a USA, majú viesť k 60-dňovému prímeriu a prepusteniu izraelských rukojemníkov držaných Hamasom.

(tasr, est)

Minúta  |  

Lavrov ponúkol sprostredkovanie v spore o iránsky jadrový program

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa na summite BRICS stretol so svojím iránskym náprotivkom Abbasom Araqchim, pričom opätovne potvrdil ochotu Moskvy sprostredkovať riešenie sporov okolo iránskeho jadrového programu.

Lavrov ostro odsúdil nedávne útoky Izraela a USA na iránske územie vrátane bombardovania jadrových zariadení pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Zdôraznil, že všetky otázky okolo iránskeho jadrového programu musia byť riešené diplomaticky. Rusko už skôr navrhlo viaceré iniciatívy vrátane možnosti skladovania iránskeho obohateného uránu na svojom území.

Teherán opakovane popiera záujem o vývoj jadrových zbraní a trvá na práve mierového využívania jadrovej energie.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.