Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán: Záchrana Leyenovej zničí šancu na mier, rozhodne sa vo štvrtok

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že snaha zachrániť Ursulu von der Leyenovú pred odvolaním zničí akúkoľvek šancu na mier na Ukrajine.

Vo svojom príspevku na Facebooku kritizoval najmä Manfreda Webera, šéfa frakcie Európskej ľudovej strany, ktorý má podľa neho von der Leyenovú brániť.

Orbán sa obul aj do novej maďarskej strany TISZA, ktorú obvinil z poslušnosti voči bruselským elitám.

Hlasovanie o vyslovení nedôvery sa očakáva vo štvrtok. Sama predsedníčka Európskej komisie (EK) tieto kroky vníma ako pokus o destabilizáciu EÚ a odmieta obvinenia z netransparentného hospodárenia počas pandémie ako nepravdivé.

Vystúpila na pôde Európskeho parlamentu, kde reagovala na vlnu kritiky spojenú s komunikáciou s Pfizerom.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Politická búrka v EÚ. Von der Leyenová bojuje o svoju pozíciu

Diskusia o vyslovení nedôvery Ursule von der Leyenovej, ktorá prebehla v pondelok v Európskom parlamente v Štrasburgu odhalila niekoľko kľúčových vecí, ktoré odhaľujú napätie v európskej politike, uvádza portál Politico.

Po prvé, doterajší spojenci predsedníčky Európskej komisie– socialisti, liberáli a zelení – ju čoraz viac kritizujú. Koalícia, ktorá ju držala pri moci, sa rozpadáva. Von der Leyenová sa však bránila ostro – útočila na kritikov a nazývala ich extrémistami či šíriteľmi konšpirácií.

Ďalej sa ukázalo, že nechce zverejniť detaily aféry „Pfizergate“, teda komunikácie s firmou Pfizer počas pandémie.

Diskusia tiež ukázala, že aj pravicové strany sú rozdelené, niektorí chcú jej koniec, iní to považujú za chybu.

Socialisti a liberáli využili príležitosť na to, aby dali najavo svoju silu. Viacerí varovali, že rozdelenie EÚ nahráva Vladimirovi Putinovi.

Do debaty sa dokonca zapojil aj bývalý ruský exprezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý von der Leyenovú vulgárne urazil. Celkovo tak rozprava ukázala, že von der Leyenová síce zrejme zostane vo funkcii, no dôvera v jej vedenie už nie je taká silná ako kedysi.

(politico, lup)

Minúta  |  

Žilinka kritizuje ministerstvo vnútra za utajenie zoznamu z vládneho letu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal protest proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra, ktoré odmietlo úplne sprístupniť zoznam pasažierov vládneho letu do Nemecka z júna 2023.

Tvrdí, že rezort nevykonal potrebný test proporcionality medzi právom na informácie a ochranou osobných údajov, čím konal svojvoľne.

Podľa neho má verejnosť právo vedieť, ako sa narába s verejnými prostriedkami.

Navrhuje preto zrušiť rozhodnutie a opätovne ho posúdiť v rozkladovom konaní.

Let sa stal predmetom politickej kritiky v júni 2024, keď opozícia obvinila koaličných politikov z účasti na futbalovom zápase ako na voľnočasovej aktivite.

Ministerstvo v reakcii uviedlo, že účasť prebehla na základe oficiálneho pozvania Slovenského futbalového zväzu a UEFA, a preto nešlo o súkromnú cestu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ministri financií EÚ súhlasili so vstupom Bulharska do eurozóny

Bulharsko od 1. januára 2026 vstúpi do eurozóny ako jej 21. člen. Rozhodli o tom ministri financií EÚ (Ecofin), čím zavŕšili proces, ktorý odobrili aj Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB).

Krajina spĺňa všetky ekonomické kritériá, no doma čelí odporu verejnosti. Proti euru protestovali tisíce ľudí, obávajú sa rastu cien a zneužitia témy proruskými stranami.

Dánska ministerka hospodárstva Stephanie Loseová označila vstup Bulharska za významný úspech a krok k hlbšiemu ukotveniu v EÚ.

Konverzný kurz bude 1 euro za 1,95583 leva, čo zodpovedá súčasnému oficiálnemu kurzu.

Verejná mienka je však rozpoltená – podľa prieskumov vstup do eurozóny podporuje len polovica Bulharov.

Zavedenie eura v krajine brzdila dlhodobo vysoká inflácia a politická nestabilita.

Euro ako mena existuje od roku 1999, v hotovostnej forme od 2002, pričom sa k nemu postupne pripojilo už 20 krajín.

(tasr, red)

Minúta  |  

Na severe Slovenska hrozia extrémne dažde, platia výstrahy 3. stupňa

Sever Slovenska zasiahnu výdatné dažde, pričom v niektorých oblastiach môže spadnúť viac než 130 milimetrov zrážok.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto vydal výstrahu 3. stupňa pre okresy Čadca, Námestovo, Tvrdošín a Poprad.

Podľa meteorológov ide o extrémne hodnoty, ktoré môžu spôsobiť vážne škody a ohroziť ľudské životy.

Výstrahy platia aj pre ďalšie časti Slovenska – druhý stupeň bol vyhlásený pre viaceré okresy Žilinského kraja, ako aj Kežmarok, Považskú Bystricu a Púchov.

Prvý stupeň sa týka viacerých okresov Trenčianskeho kraja, ako aj regiónov Brezno, Martin, Ružomberok či Levoča.

V ohrození sú tiež niektoré oblasti západného a stredného Slovenska. Okrem zrážok vydal SHMÚ aj výstrahy pred povodňami z trvalého dažďa – druhý stupeň platí napríklad pre okresy Čadca, Tvrdošín, Prievidza či Poprad.

(tasr, red)

Minúta  |  

Peskov: Západ brzdí mier, Rusko si však váži Trumpove diplomatické snahy

Kremeľ kritizoval nový záväzok prezidenta Donalda Trumpa dodať Ukrajine ďalšie zbrane, ktorý podľa Moskvy iba predlžuje konflikt.

Hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že takéto kroky podkopávajú snahy o mierové riešenie a obvinil aj európske krajiny z podnecovania nepriateľských akcií.

Zároveň však ocenil snahu Trumpa a jeho tímu o sprostredkovanie rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom a zdôraznil, že Rusko vidí priestor na obnovenie vzťahov s USA – najmä v oblasti obchodu a hospodárstva.

Trump v pondelok večer vyhlásil, že Ukrajine treba poslať viac obranných zbraní, pretože čelí tvrdým útokom.

Zopakoval, že Ukrajinci sa musia byť schopní brániť, a dodal, že nie je spokojný s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Uviedol to počas večere s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.