Preskočiť na obsah
  |  

Rekonštrukcia priechodu Vernár finišuje, hotovo má byť ešte pred októbrom

Rozsiahla rekonštrukcia cesty I/66 cez horský priechod Vernár sa blíži ku koncu. Projekt v hodnote približne 18 miliónov eur financovaný z eurofondov zahŕňa aj cestu cez obec Vernár.

Prvá etapa, vedúca cez horský úsek, je už hotová – pribudol nový asfalt, zvodidlá aj odvodnenie.

Aktuálne sa dokončujú práce priamo v obci: budujú sa chodníky, oporné múry a upravujú vjazdy k domom.

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) uviedol, že rekonštrukcia by mala byť hotová do októbra, no verí, že to stihnú aj skôr.

Pripomenul, že cieľom je bezpečnejšia a komfortnejšia doprava. Rekonštruovaný bol aj most, pribudlo verejné osvetlenie a prebiehajú terénne úpravy.

Prvá etapa zahŕňala viac ako osem kilometrov cesty od hranice okresu cez priechod až po koniec obce smerom na Hranovnicu. Stavenisko odovzdali zhotoviteľovi v apríli 2023.

(tasr, red)

  |  

BRICS posilňuje spoluprácu. Trumpove clá zoskupenie neodradilo

Členské štáty BRICS plánujú posilniť vzájomnú obchodnú spoluprácu, a to aj napriek hrozbám Donalda Trumpa o zavedení ciel vo výške 10 percent pre krajiny podporujúce politiku BRICS.

Podľa New York Times má americký tlak paradoxný efekt – zoskupenie sa snaží o väčšiu nezávislosť od Spojených štátov.

Na samite v Riu de Janeiro lídri BRICS odmietli jednostranné obchodné opatrenia vrátane vyšších ciel a upozornili, že takéto kroky porušujú pravidlá WTO.

V spoločnom vyhlásení zároveň avizovali snahy o rozšírenie obchodovania v národných menách a budovanie vlastného systému cezhraničných platieb. Zároveň si vyhradili právo reagovať odvetnými clami v prípade ďalšej eskalácie napätia s USA.

(tasr, lup)

  |  

Orbán: Záchrana Leyenovej zničí šancu na mier, rozhodne sa vo štvrtok

Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že snaha zachrániť Ursulu von der Leyenovú pred odvolaním zničí akúkoľvek šancu na mier na Ukrajine.

Vo svojom príspevku na Facebooku kritizoval najmä Manfreda Webera, šéfa frakcie Európskej ľudovej strany, ktorý má podľa neho von der Leyenovú brániť.

Orbán sa obul aj do novej maďarskej strany TISZA, ktorú obvinil z poslušnosti voči bruselským elitám.

Hlasovanie o vyslovení nedôvery sa očakáva vo štvrtok. Sama predsedníčka Európskej komisie (EK) tieto kroky vníma ako pokus o destabilizáciu EÚ a odmieta obvinenia z netransparentného hospodárenia počas pandémie ako nepravdivé.

Vystúpila na pôde Európskeho parlamentu, kde reagovala na vlnu kritiky spojenú s komunikáciou s Pfizerom.

(tasr, lup)

  |  

Politická búrka v EÚ. Von der Leyenová bojuje o svoju pozíciu

Diskusia o vyslovení nedôvery Ursule von der Leyenovej, ktorá prebehla v pondelok v Európskom parlamente v Štrasburgu odhalila niekoľko kľúčových vecí, ktoré odhaľujú napätie v európskej politike, uvádza portál Politico.

Po prvé, doterajší spojenci predsedníčky Európskej komisie– socialisti, liberáli a zelení – ju čoraz viac kritizujú. Koalícia, ktorá ju držala pri moci, sa rozpadáva. Von der Leyenová sa však bránila ostro – útočila na kritikov a nazývala ich extrémistami či šíriteľmi konšpirácií.

Ďalej sa ukázalo, že nechce zverejniť detaily aféry „Pfizergate“, teda komunikácie s firmou Pfizer počas pandémie.

Diskusia tiež ukázala, že aj pravicové strany sú rozdelené, niektorí chcú jej koniec, iní to považujú za chybu.

Socialisti a liberáli využili príležitosť na to, aby dali najavo svoju silu. Viacerí varovali, že rozdelenie EÚ nahráva Vladimirovi Putinovi.

Do debaty sa dokonca zapojil aj bývalý ruský exprezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý von der Leyenovú vulgárne urazil. Celkovo tak rozprava ukázala, že von der Leyenová síce zrejme zostane vo funkcii, no dôvera v jej vedenie už nie je taká silná ako kedysi.

(politico, lup)

  |  

Žilinka kritizuje ministerstvo vnútra za utajenie zoznamu z vládneho letu

Generálny prokurátor Maroš Žilinka podal protest proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra, ktoré odmietlo úplne sprístupniť zoznam pasažierov vládneho letu do Nemecka z júna 2023.

Tvrdí, že rezort nevykonal potrebný test proporcionality medzi právom na informácie a ochranou osobných údajov, čím konal svojvoľne.

Podľa neho má verejnosť právo vedieť, ako sa narába s verejnými prostriedkami.

Navrhuje preto zrušiť rozhodnutie a opätovne ho posúdiť v rozkladovom konaní.

Let sa stal predmetom politickej kritiky v júni 2024, keď opozícia obvinila koaličných politikov z účasti na futbalovom zápase ako na voľnočasovej aktivite.

Ministerstvo v reakcii uviedlo, že účasť prebehla na základe oficiálneho pozvania Slovenského futbalového zväzu a UEFA, a preto nešlo o súkromnú cestu.

(tasr, lup)

  |  

Ministri financií EÚ súhlasili so vstupom Bulharska do eurozóny

Bulharsko od 1. januára 2026 vstúpi do eurozóny ako jej 21. člen. Rozhodli o tom ministri financií EÚ (Ecofin), čím zavŕšili proces, ktorý odobrili aj Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB).

Krajina spĺňa všetky ekonomické kritériá, no doma čelí odporu verejnosti. Proti euru protestovali tisíce ľudí, obávajú sa rastu cien a zneužitia témy proruskými stranami.

Dánska ministerka hospodárstva Stephanie Loseová označila vstup Bulharska za významný úspech a krok k hlbšiemu ukotveniu v EÚ.

Konverzný kurz bude 1 euro za 1,95583 leva, čo zodpovedá súčasnému oficiálnemu kurzu.

Verejná mienka je však rozpoltená – podľa prieskumov vstup do eurozóny podporuje len polovica Bulharov.

Zavedenie eura v krajine brzdila dlhodobo vysoká inflácia a politická nestabilita.

Euro ako mena existuje od roku 1999, v hotovostnej forme od 2002, pričom sa k nemu postupne pripojilo už 20 krajín.

(tasr, red)