Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj nariadil urýchliť dodávky zbraní z USA, prioritou je obrana miest

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že nariadil zintenzívniť komunikáciu s USA s cieľom urýchliť dodávky kľúčovej vojenskej pomoci, najmä systémov protivzdušnej obrany.

Vo svojom večernom príhovore zdôraznil, že Ukrajina má všetky potrebné politické rozhodnutia aj vyhlásenia, no je nevyhnutné ich čo najrýchlejšie zrealizovať.

„Ide o kritické dodávky, ktoré znamenajú záchranu životov a ochranu našich miest a obcí,“ uviedol. Vyhlásenie prichádza deň po tom, čo americký prezident Donald Trump prisľúbil nové zbrane pre Ukrajinu.

(reuters, lipa)

  |  

Poľsko sprísnilo pravidlá a vracia nemeckých turistov z hraníc

Od pondelka zaviedlo Poľsko prísnejšie kontroly na hraniciach s Nemeckom, čo okamžite spôsobilo problémy mnohým turistom.

Nemecké páry a rodiny, ktoré chceli navštíviť poľské trhy v Świnoujścii, boli zastavené kvôli chýbajúcim dokladom. Poľskí vojaci v rámci nového opatrenia nevpustia nikoho bez platného preukazu totožnosti, a to ani deti.

Cieľom opatrenia, ktoré má platiť do 5. augusta, je reakcia na nemecké kontroly proti nelegálnej migrácii.

Zatiaľ čo doprava funguje bez problémov, poľskí predajcovia v pohraničí už hlásia pokles tržieb. Kritiku vyjadrili aj nemeckí politici, ktorí upozorňujú na negatívny dosah na obchod a vzťahy medzi krajinami.

(lipa)

  |  

Prípad Milana Lučanského smeruje pred Európsky súd pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa zaoberá prípadom „Lučanský proti Slovenskej republike“. Ide o dve sťažnosti, ktoré podal Adam Lučanský, syn zosnulého bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.

Týkajú sa podmienok jeho väzby, zlého zaobchádzania a okolností jeho smrti v roku 2020. ESĽP teraz posudzuje, či štát dodržal záväzky podľa článkov 2 a 3 Dohovoru, teda povinnosť chrániť život a zabezpečiť dôstojné podmienky vo väzbe.

ESĽP sa tiež pýta na to, či pri vyšetrovaní úmrtia osoby a pri vyšetrovaní tvrdení o zlom zaobchádzaní štát dodržal štandardy vyplývajúce z Dohovoru a z judikatúry ESĽP.

Slovenské ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že ide o spojené sťažnosti, ktorých prijateľnosť a obsah sa budú posudzovať naraz. Generálna prokuratúra v minulosti nezistila pochybenie väzenskej stráže.

(tasr, lipa)

  |  

Úradník ukrajinskej vesmírnej agentúry dostal 15 rokov väzenia za špionáž pre Rusko

Pracovník Štátnej vesmírnej agentúry Ukrajiny Leonid Kastorskyj bol odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž pre ruskú tajnú službu Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie (FSB).

Podľa vyšetrovateľov Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) ho Rusi naverbovali na diaľku v roku 2024, uvádza Ukrajinska pravda.

Úradník mal prístup k citlivým údajom o satelitných snímkach a lokalizácii strategických objektov. Ukrajinské úrady ho zadržali ešte na jar počas stretnutia na ministerstve strategického priemyslu.

Podľa zistení SBU agent súhlasil s prácou pre FSB výmenou za finančnú odmenu a plánoval, že sa po odchode do dôchodku v lete 2025 presťahuje do Ruska. Dôkazy o jeho napojení na ruské služby sa našli v jeho telefóne. Odsúdili ho za velezradu.

(lipa)

  |  

Sýrska Lázikíja v plameňoch, vláda prosí EÚ o pomoc pri hasení požiarov

Sýria požiadala Európsku úniu o pomoc pri hasení ničivých lesných požiarov, ktoré už šiesty deň sužujú provinciu Lázikíja.

Plamene zachvátili územie s rozlohou 14-tisíc hektárov, pričom s ich likvidáciou pomáhajú aj Jordánsko, Libanon, Turecko a od utorka aj Cyprus, ktorý poskytol hasičské lietadlá.

Nasadených bolo zatiaľ 16 lietadiel a množstvo pozemných tímov. Situáciu komplikujú silný vietor, ako aj výbušná munícia a míny, ktoré v oblasti zostali po dlhoročnej vojne.

Evakuovaných bolo najmenej sedem obcí a 25 rodín, pričom požiare podľa OSN priamo zasiahli asi 5-tisíc ľudí.

Krajina sa len nedávno začala spamätávať z takmer 14 rokov trvajúcej občianskej vojny, ktorá skončila zosadením režimu Bašára Asada. Dlhodobé sucho, extrémne horúčavy a nedostatok zrážok spôsobili, že Sýria čelí najhorším klimatickým podmienkam za posledných 60 rokov, upozorňuje FAO.

(tasr, lipa)

  |  

Tisíce ľudí kráčajú do Srebrenice, pripomínajú si masaker z roku 1995

Takmer 7-tisíc ľudí sa vydalo na Pochod mieru do bosnianskej Srebrenice, aby si pripomenuli 30. výročie najhoršej genocídy v Európe od druhej svetovej vojny.

Spomienkový pochod, dlhý 100 kilometrov, kopíruje trasu, ktorou sa v roku 1995 tisíce moslimských mužov a chlapcov pokúšali utiecť pred masakrom, ktorý spáchali jednotky pod velením Ratka Mladiča.

Na trase sa nachádza aj Pamätné centrum v Potočari, kde budú pochované ostatky siedmich novoidentifikovaných obetí.

Medzi pochodujúcimi je aj Amir Kulaglič, ktorý pred 30 rokmi viedol kolónu utečencov a prežil napriek útokom a bombardovaniu.

Napriek jasným dôkazom niektorí srbskí predstavitelia dodnes tragédiu zľahčujú. Kulaglič však verí v zmierenie a nový začiatok pre Srebrenicu ako symbol mieru a úcty.

(tasr, lipa)