Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Le Penová žiada ESĽP, aby zrušil zákaz kandidovať na verejné funkcie

Francúzska pravicová populistka Marine Le Penová požiadala Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) o urýchlené zrušenie predbežného opatrenia uloženého 31. marca súdom prvého stupňa, ktoré jej zakazuje kandidovať najbližších päť rokov na verejnú funkciu. Oznámila to v utorok v Štrasburgu jej strana Národné zhromaždenie (RN).

Parížsky trestný súd uznal líderku francúzskej pravice spolu s ďalšími ôsmimi členmi RN a 12 poslaneckými asistentmi za vinnú zo sprenevery viac ako štyroch miliónov eur z finančných prostriedkov Európskeho parlamentu.

Súd zároveň rozhodol, že Le Penová sa najbližších päť rokov nemôže uchádzať o verejnú funkciu. Práve táto časť verdiktu je považovaná za najkontroverznejšiu. Účinnosť nadobudla okamžite – na rozdiel od trestu štyroch rokov odňatia slobody z toho dvoch nepodmienečne. Le Penová sa proti nemu už odvolala na súde vo Francúzsku.

Najbližšie prezidentské voľby, v ktorých sa Le Penová chystala opäť kandidovať, sú naplánované na rok 2027. Medzičasom však požiadala svojho politického chránenca Jordana Bardellu, aby sa pripravil na kandidatúru pre prípad, že by sama nemohla kandidovať. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa očakáva v lete budúceho roka. Ak by rozsudok zrušil, Le Penová by mohla v roku 2027 štvrtýkrát kandidovať v prezidentských voľbách.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Ukrajina zintenzívni rozhovory s USA o protivzdušnej obrane

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok avizoval, že Ukrajina zintenzívni rozhovory so Spojenými štátmi o dodávkach systémov protivzdušnej obrany. Vyjadril sa tak po tom, čo americký prezident Donald Trump v pondelok večer oznámil, že USA pošlú Ukrajine ďalšie zbrane.

„Dnes som poveril ministra obrany (Rustema Umerova) a veliteľa ukrajinských ozbrojených síl (Olexandra Syrského), aby zintenzívnili kontakty s americkou stranou,“ povedal ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

Trump novinárom v Bielom dome povedal, že USA budú musieť poslať Ukrajine viac zbraní - predovšetkým obranných. K tejto zmene postoja USA došlo len necelý týždeň po tom, čo americké ministerstvo obrany ohlásilo pozastavenie dodávok niektorých zbraní Kyjevu. Ukrajinci podľa šéfa Bieleho domu „musia byť schopní brániť sa... voči veľmi, veľmi tvrdým zásahom“ zo strany Ruska.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že posielaním zbraní na Ukrajinu sa iba predlžuje konflikt. AFP konštatuje, že akékoľvek pozastavenie dodávok zbraní predstavuje pre Kyjev vážnu výzvu, keďže Ukrajina je v poslednom období terčom najväčších ruských dronových a raketových útokov počas viac ako tri roky trvajúcej vojny.

(tasr, afp)
        

Minúta  |  

Izrael zasiahol cieľ pri Tripolise, tvrdí, že šlo o kľúčového člena Hamasu

Izraelská armáda zasiahla v utorok cieľ neďaleko libanonského Tripolisu, pričom podľa vlastného vyjadrenia zlikvidovala kľúčového člena Hamasu. Ide o prvý izraelský útok na severe Libanonu od uzavretia prímeria s Hizballáhom v novembri 2024.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva uvádza, že pri zásahu zahynuli dvaja ľudia a ďalší traja utrpeli zranenia.

Izrael tvrdí, že útoky smerovali výhradne proti militantom. V ten istý deň izraelská armáda na juhu Libanonu zabila dvoch členov Hizballáhu, vrátane miestneho veliteľa.

Útoky sa udiali v čase prebiehajúcich rokovaní o prímerí medzi Izraelom a Hamasom v katarskej Dauhe. Izrael deklaruje záujem o normalizáciu vzťahov s Libanonom a Sýriou, pričom v krajine aktuálne rokuje aj osobitný americký vyslanec Thomas Barrack.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Pellegrini rokoval so Šimkovičovou o podpore kultúry a bustách

Prezident SR Peter Pellegrini sa v utorok stretol s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (SNS), aby diskutovali o podpore kultúrnych projektov a inštitúcií.

Hlavnými témami bolo fungovanie podporných fondov, financovanie veľkých podujatí a podpora menšinovej kultúry.

Ministerka stretnutie označila za „veľmi príjemné“ a informovala, že prezident ocenil prácu SND, SNG, STVR a ďalších kultúrnych inštitúcií.

Šimkovičová tiež uviedla, že Pellegrinimu vysvetlila svoj postoj k návratu busty Cecílie Gonzagovej do Spišského múzea.

„Petrovi Pellegrinimu som osobne vysvetlila môj postoj - jej návrat do Spišského múzea podporím, ak budú dodržané všetky bezpečnostné štandardy,“ napísala na sociálnej sieti.

Prezident sa podľa svojej kancelárie v posledných týždňoch stretol aj s vedeniami SND, SNG a STVR, čím potvrdzuje záujem o kultúrnu sféru a jej fungovanie.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Univerzita Yale na čiernej listine: Rusko ju vyhlásilo za nežiaducu organizáciu

Ruská generálna prokuratúra označila prestížnu americkú Yaleovu univerzitu za nežiaducu organizáciu. Obviňuje ju zo snáh destabilizovať Rusko prostredníctvom školení opozičných aktivistov a prípravy protestov proti Kremľu.

Zvlášť sa zamerala na Jacksonovu fakultu globálnych záležitostí, ktorej ruskí absolventi údajne patrili k lídrom Navaľného zakázaného Fondu boja proti korupcii. Medzi štipendistami fakulty bol aj samotný Alexej Navaľnyj, ktorý tam v roku 2010 absolvoval stáž.

Moskva tvrdí, že univerzita prispieva k pokusom o zabavenie ruských aktív Západom, ktoré majú poslúžiť na podporu ukrajinských síl.

Označenie „nežiaduca“ znamená zákaz činnosti na ruskom území a tresty pre každého, kto s ňou spolupracuje. Ide o ďalší krok v sérii obmedzení voči západným organizáciám.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Prieskum: Pre Kanaďanov je väčšou hrozbou USA než Rusko či Severná Kórea

Podľa najnovšieho prieskumu Pew Research Center sa pohľad na globálne hrozby výrazne líši podľa regiónov, píše portál Politico.

V Európe ostáva najväčšou obavou Rusko, ktoré za hrozbu považuje najmä 81 percent Poliakov a 77 percent Švédov.

V Kanade a Mexiku sa však pozornosť obracia na Spojené štáty. Až 59 percent Kanaďanov a 68 percent Mexičanov ich vníma ako najväčšiu bezpečnostnú hrozbu. Prispieva k tomu Trumpova nepredvídateľná zahraničná politika, vrátane výziev na pričlenenie Kanady k USA či obchodných útokov na spojencov.

Zároveň však prieskum ukazuje, že v štátoch ako Izrael, Južná Kórea a Japonsko zostáva Amerika vnímaná ako kľúčový spojenec.

V iných častiach sveta, napríklad v Austrálii a Japonsku, občania čoraz viac vnímajú ako hlavnú hrozbu Čínu.

Prieskum oslovil vyše 28-tisíc respondentov v 25 krajinách.

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.