Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA začnú prepúšťať diplomatov, Trump spúšťa reštrukturalizáciu štátu

Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že čoskoro začne prepúšťať zamestnancov v rámci rozsiahlej reštrukturalizácie. Opatrenie nadväzuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý v utorok zrušil blokovanie Trumpových plánov na znižovanie federálnych pozícií.

Podľa dokumentov predložených Kongresu sa prepustenie môže dotknúť až 1 900 ľudí z celkovej domácej pracovnej sily približne 18-tisíc zamestnancov.

Minister Marco Rubio avizoval reštrukturalizáciu už v apríli, pričom uviedol, že zmeny môžu zasiahnuť až 15 percent personálu. Znižovanie sa bude týkať výhradne zamestnancov pôsobiacich na území USA.

Dotknutí dostanú informáciu e-mailom počas jedného dňa.

Prezident Trump sa po návrate do úradu snaží znížiť počet federálnych úradníkov aj výdavky. Škrty realizuje cez Úrad pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý viedol Elon Musk.

Po sporoch s prezidentom však miliardár z vedenia odišiel. Nezhody sa týkali najmä Trumpovho rozpočtového návrhu, ktorý sám označuje za „One Big Beautiful Bill“.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Odvolací súd oslobodil ženy, ktoré ohovárali Brigitte Macronovú

Parížsky odvolací súd oslobodil dve ženy obvinené z ohovárania prvej dámy Francúzska Brigitte Macronovej. Tie čelili žalobe za tvrdenia z decembra 2021, keď na YouTube zverejnili video s tvrdením, že Macronová je v skutočnosti mužom menom Jean-Michel, rovnaké meno má totiž aj jej brat.

V štvorhodinovej diskusii sa takzvané médium Amandine Royová a nezávislá novinárka Natacha Reyová venovali konšpiračnej teórii o Macronovej identite.

Rozoberali jej údajné chirurgické zákroky, rodinné fotografie, spochybnili jej materstvo a tvrdili, že skutočná Brigitte Trogneuxová nikdy neexistovala. Tieto tvrdenia sa rýchlo rozšírili medzi konšpiračnými kruhmi, najmä v USA.

V septembri 2024 súd nariadil ženám zaplatiť odškodné Macronovej a jej bratovi, no verdikt bol teraz zrušený bez vysvetlenia.

Macronovej právnik s rozhodnutím nesúhlasí. Podobné "transfóbne" "dezinformácie" sa v minulosti zamerali aj na ďalšie verejne činné ženy vrátane Michelle Obamovej či Jacindy Ardernovej.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rokovania USA a Ruska by mohli prebehnúť ešte do konca leta, tvrdí Rjabkov

Rusko a Spojené štáty by mohli už v priebehu leta obnoviť bilaterálne rokovania o vzájomných problémoch. Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Rjabkova existuje šanca, že k ďalšiemu kolu dialógu dôjde do konca leta.

Oznámil to pre agentúru RIA a dodal, že ešte čaká na podrobnosti o tom, ako sa daná téma riešila počas nedávneho stretnutia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

Vyjadrenie naznačuje opatrný optimizmus v snahe o obnovenie komunikačných kanálov medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sú dlhodobo napäté najmä pre konflikt na Ukrajine a jadrové otázky.

Potenciálne rokovania by mohli otvoriť cestu k uvoľneniu napätia a adresovať kľúčové bezpečnostné a politické témy.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Útok v Gaze zasiahol aj deti čakajúce na pomoc, zomrelo najmenej 66 ľudí

Najnovší izraelský nálet v Pásme Gazy si vyžiadal najmenej 66 obetí, vrátane ôsmich detí, ktoré stáli v rade pred zdravotníckym zariadením. Útok zasiahol mesto Dajr al-Balah, kde deti čakali na výživové doplnky.

Podľa UNICEF zahynul aj ročný chlapec, ktorého matka utrpela vážne zranenia. Charitatívna organizácia Project Hope uviedla, že obete čakali na pomoc pri liečbe podvýživy a infekcií.

Izrael tvrdí, že cieľom útoku bol člen Hamasu zodpovedný za útok z 7. októbra 2023, a vyjadril ľútosť nad civilnými obeťami.

Ďalšie útoky si vyžiadali obete v utečeneckom tábore Burajdž a pri distribučnom centre v Rafahu.

Od konca mája tak podľa dostupných údajov prišlo o život vyše 600 ľudí. Celkový počet obetí vojny v Gaze podľa miestnych úradov presiahol 57-tisíc.

EÚ a Izrael sa medzitým dohodli na opatreniach na zlepšenie humanitárnej situácie.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trump uvalí 35-percentné clo na Kanadu, zvažuje aj plošné clá pre zvyšok sveta

Donald Trump oznámil, že od 1. augusta USA uvalia 35-percentné clo na dovoz z Kanady, pričom varoval, že sadzba sa môže zvýšiť, ak Ottawa zareaguje odvetou.

Trump zároveň zvažuje plošné 15–20-percentné clá na väčšinu ostatných obchodných partnerov. Opatrenie je súčasťou širšej eskalácie jeho obchodnej politiky, v rámci ktorej už zaviedol clo na meď (50 percent) a cielené clá voči krajinám ako Japonsko či Južná Kórea.

Americký prezident tvrdí, že nie všetky štáty dostanú oficiálne upozornenie, USA podľa neho „nastavujú clá“ globálne. Prekvapivo pritom zasahuje aj spojencov, hoci vzťahy s Kanadou sa podľa AFP v posledných mesiacoch zlepšovali.

Tento krok prichádza len niekoľko týždňov po stretnutiach s kanadským premiérom Markom Carneym vo Washingtone a na samite G7.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rokovania o prímerí v Gaze viaznu, Netanjahu žiada odzbrojenie Hamasu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu potvrdil, že počas plánovaného 60-dňového prímeria v Pásme Gazy je Izrael pripravený rokovať o trvalom ukončení vojny.

Trvá však na tom, že podmienkou musí byť úplná demilitarizácia palestínskeho územia, pričom Hamas má zložiť zbrane a stratiť akúkoľvek vojenskú či politickú moc.

Rokovania o prímerí prebiehajú v katarskej Dauhe a sprostredkovali ich Spojené štáty. Súčasťou návrhu je aj výmena časti rukojemníkov.

Hamas však nesúhlasí s trvalou prítomnosťou izraelskej armády v Gaze a požaduje garancie trvalého mieru a voľný prísun humanitárnej pomoci.

Netanjahu pohrozil, že ak sa podmienky Izraela nepodarí naplniť diplomatickou cestou, bude pokračovať vojenská operácia. Zároveň dodal, že cieľom je dostať z Gazy čo najviac rukojemníkov.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.