Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stavebná produkcia v máji 2025 vzrástla, rast ťahá domáca nová výstavba

Stavebná produkcia na Slovensku v máji 2025 po očistení o infláciu medziročne vzrástla o 2,2 percenta a dosiahla hodnotu 677 miliónov eur.

Tento rast bol podporený najmä zvýšením domácej novej výstavby a vyššou aktivitou slovenských stavebných firiem v zahraničí. Medzimesačne, po sezónnom očistení, produkcia vzrástla o 0,2 percenta.

Najvýznamnejšia zložka domácej produkcie, nová výstavba, stúpla medziročne o 5,2 percenta. Naopak, opravy a údržba stavieb klesli o 6,2 percenta a ostatné práce o 3,9 percenta.

Produkcia realizovaná na Slovensku tvorila 87 percent celkových výkonov odvetvia. Výstavba budov už štvrtý mesiac po sebe spomalila, tentoraz o 2,1 percenta, no práce na inžinierskych stavbách vrátane diaľnic vzrástli takmer o 10 percent.

Za prvých päť mesiacov roka 2025 dosiahla hodnota stavebnej produkcie 2,8 miliardy eur, čo je medziročný nárast o 2,3 percenta.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA posilnia strategickú sebestačnosť, miliardová investícia do vzácnych zemín

Americké ministerstvo obrany investuje 400 miliónov dolárov do firmy MP Materials, čím sa stane jej najväčším akcionárom. Spoločnosť prevádzkuje jediné aktívne ložisko vzácnych zemín v USA – v Mountain Pass v Kalifornii.

Podľa NBC New York je cieľom rozšírenie spracovateľských kapacít a výroby magnetov, ktoré sú kľúčové pre obranný priemysel. Používajú sa napríklad do stíhačiek F-35, dronov či ponoriek.

MP Materials vybuduje druhý závod na výrobu magnetov, ktorý má začať fungovať v roku 2028.

Pentagón bude nakupovať sto percent výstupu závodu po dobu desiatich rokov. Súčasťou dohody je aj garancia minimálnej ceny za neodým-praseodymový oxid (NdPr) a potenciálna zdieľaná ziskovosť v prípade rastu cien.

Firma tiež očakáva 150-miliónový úver na rozšírenie separácie vzácnych zemín. Šéf MP Materials James Litinsky zdôraznil, že nejde o znárodnenie.

Podľa neho ide o verejno-súkromné partnerstvo, ktoré má pomôcť odbúrať závislosť USA od Číny. Tá v roku 2023 dodala 70 percent amerických importov týchto strategických surovín.

(lipa)

Minúta  |  

Nemecko chce ďalšie stíhačky F-35, projekt s Francúzmi smeruje do krízy

Nemecko plánuje rozšíriť svoj nákup amerických stíhačiek F-35 o ďalších 15 kusov, čím by sa celkový počet navýšil na 50.

Tento krok prichádza v čase napätia s Francúzskom ohľadom spoločného projektu FCAS a to francúzsko-nemeckého programu budúceho bojového lietadla. Paríž najnovšie požaduje až 80-percentný podiel na projekte, čo Berlín odmieta.

Pôvodne Nemecko objednalo 35 lietadiel F-35 na nahradenie starnúcej flotily 85 lietadiel Tornado. Podľa vojenského zdroja však nové ciele NATO v oblasti výzbroje a personálu môžu vyžadovať vyššie počty, ako sa pôvodne plánovalo.

FCAS projekt dlhodobo čelí sporom o rozdelenie práce a duševné vlastníctvo, čo bráni jeho pokroku. Nemecký kancelár Friedrich Merz priznal, že medzi partnermi stále panujú nezhody.

Ak Francúzsko neustúpi od svojich požiadaviek, je pravdepodobné, že projekt nebude môcť postúpiť do ďalšej fázy podľa plánu ešte tento rok.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Rozpočet musí prejsť do novembra, Raši vidí Hlas ako stabilný prvok

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) označil schválenie rozpočtu na rok 2025 za kľúčovú výzvu pre vládnu koalíciu. Tvrdí, že rozpočtové provizórium je neprijateľné a vláda musí dôjsť k dohode, ak chce ďalej fungovať.

Jesenné rokovania budú podľa neho náročné a popri rozpočte sa očakáva aj predstavenie konsolidačného balíka so zásahmi do výdavkov štátu.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) už predložil návrh so 68 opatreniami v objeme tri miliardy eur.

Raši ubezpečuje, že strana Hlas má svoje „červené čiary“ a odmieta škrty na úkor dôchodcov, chorých, mladých rodín či sociálne slabších. Za stabilitu koalície podľa neho hovorí hladké schvaľovanie zákonov v parlamente.

Zároveň pripomenul, že Hlas vystupuje zdržanlivo a nerobí problémy napriek tomu, že sa deväť mesiacov nedodržiavala koaličná zmluva ohľadom voľby predsedu NR SR. Kľúčové podľa Rašiho bude, aby rozpočet nevyvolal víťazov a porazených, a najmä aby na to nedoplatili občania.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Fínsko a ďalšie štáty rušia zákaz mín, výroba sa spustí už budúci rok

Fínsko oficiálne oznámilo OSN svoj odchod z Ottawskej konvencie zakazujúcej použitie nášľapných mín. Krajina tak zmluvu opustí v januári 2026, šesť mesiacov po podaní notifikácie.

Podobný krok podnikli aj Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko – všetky štáty EÚ a NATO, ktoré susedia s Ruskom. Dôvodom je narastajúca vojenská hrozba z východu.

Podľa skorších informácií agentúry Reuters plánujú Litva a Fínsko už od budúceho roka začať s domácou výrobou nášľapných mín. Ide o reakciu na zmenu bezpečnostného prostredia, ktoré tieto krajiny vnímajú ako čoraz naliehavejšie.

Fínske ministerstvo zahraničia uviedlo, že ide o strategické rozhodnutie v súlade s obranou štátu a kolektívnou bezpečnosťou aliancie NATO.

Ottawská konvencia, ktorú podpísalo vyše 160 krajín, má za cieľ úplne zakázať nášľapné míny pre ich ničivý dopad na civilné obyvateľstvo. Odchody členských štátov však poukazujú na meniacu sa rovnováhu medzi humanitárnymi záväzkami a obrannými prioritami.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

USA začnú prepúšťať diplomatov, Trump spúšťa reštrukturalizáciu štátu

Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že čoskoro začne prepúšťať zamestnancov v rámci rozsiahlej reštrukturalizácie. Opatrenie nadväzuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý v utorok zrušil blokovanie Trumpových plánov na znižovanie federálnych pozícií.

Podľa dokumentov predložených Kongresu sa prepustenie môže dotknúť až 1 900 ľudí z celkovej domácej pracovnej sily približne 18-tisíc zamestnancov.

Minister Marco Rubio avizoval reštrukturalizáciu už v apríli, pričom uviedol, že zmeny môžu zasiahnuť až 15 percent personálu. Znižovanie sa bude týkať výhradne zamestnancov pôsobiacich na území USA.

Dotknutí dostanú informáciu e-mailom počas jedného dňa.

Prezident Trump sa po návrate do úradu snaží znížiť počet federálnych úradníkov aj výdavky. Škrty realizuje cez Úrad pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý viedol Elon Musk.

Po sporoch s prezidentom však miliardár z vedenia odišiel. Nezhody sa týkali najmä Trumpovho rozpočtového návrhu, ktorý sám označuje za „One Big Beautiful Bill“.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.