Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Slovensku chce vzniknúť deväť politických strán, za jednou stojí Zoroslav Kollár

Ministerstvo vnútra SR aktuálne eviduje deväť oznámení o zbere podpisov na vznik nových politických strán. Medzi nimi sú subjekty ako Spoločne, Jilo, Jednotní Slovania, Farmárske hnutie, Dunaj, Košické hnutie 2030, Spoločnosť Slovensko, Právo na pravdu a Roma Východ.

Niektoré majú regionálny charakter – napríklad Košické hnutie 2030, ktoré pripravuje primátor Jaroslav Polaček. V prípade Práva na pravdu ide o iniciatívu právnika Zoroslava Kollára.

Záujemcovia o registráciu musia predložiť 10-tisíc platných podpisov a splniť podmienky zákona o politických stranách.

Aktuálne je na Slovensku registrovaných 54 strán a hnutí, vyše 100 je v procese likvidácie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nebudeme hlasovacím automatom Bruselu na prianie Fialu, oznámil Takáč

Slovensko sa podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) nenechá zatlačiť do prijatia sankcií voči Rusku len preto, že to žiada český premiér Petr Fiala. Reagoval tak na jeho verejnú výzvu, aby Bratislava prehodnotila svoj odmietavý postoj k novému sankčnému balíku Európskej únie.

Takáč zdôraznil, že pre vládu Roberta Fica (Smer) je prioritou ochrana národných záujmov pred politickými nátlakmi zo zahraničia.

Opozičný poslanec Július Jakab (Hnutie Slovensko) označil Fialovu výzvu za ďalší dôkaz, že Slovensko je posledné, kto blokuje dohodu v Únii.

Kritizoval Fica za to, že ignoruje historické skúsenosti s ruskou dominanciou, pripomenul jeho členstvo v komunistickej strane pred rokom 1989 a zrušenie štátneho sviatku 17. novembra jeho vládou.

Podľa Jakaba tak Fico znovu ukazuje, že nedokáže konať v súlade s európskymi hodnotami a robí Slovensku medzinárodnú hanbu.

(lup)

Minúta  |  

Za päť mesiacov roku 2025 rástli nominálne mzdy vo všetkých odvetviach

V máji 2025 priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku medziročne narástla vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach.

Najvyšší rast miezd zaznamenali reštaurácie a pohostinstvá (11,2 percenta) a dvojciferný rast bol aj v oblasti informácií a komunikácie. Najpomalšie rástli mzdy vo vybraných trhových službách (0,4 percenta).

Po zohľadnení inflácie vzrástli reálne mzdy v ôsmich odvetviach, pričom najvýraznejší rast bol opäť v reštauráciách, pohostinstvách a v oblasti informácií a komunikácie (viac ako 6 percent).

Naopak, pokles reálnych miezd evidoval priemysel (-0,4 percenta) a vybrané trhové služby (-3,6 percenta). Za päť mesiacov roka 2025 nominálne mzdy rástli vo všetkých odvetviach, reálny rast bol v ôsmich z nich.

Najvyšší reálny rast bol v ubytovaní (4,9 percenta), pokles nastal vo vybraných trhových službách a vo veľkoobchode.

(tasr, red)

Minúta  |  

Policajný zbor získava nových členov, no personálny deficit pretrváva

V prvom polroku 2025 vznikol služobný pomer 442 policajtom. V tom istom období skončil služobný pomer 215 príslušníkom Policajného zboru. Vyplýva to z dát Ministerstva vnútra (MV) SR.

Dáta ukazujú, že počas prvých šiestich mesiacov minulého roka prišlo do polície 316 policajtov. Takmer dvakrát toľko, 631 príslušníkov, ich vtedy v služobnom pomere skončilo. Najviac policajtov odišlo v máji a júni minulého roka. Najviac príslušníkov zbor získal vo februári a v júni 2025.

Policajný zbor čelí v uplynulých rokoch nedostatku policajtov. V apríli podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) chýbalo v zbore približne 3 700 policajtov. Rezort vnútra sa situáciu snažil riešiť zavedením náborových a stabilizačných príspevkov a iných benefitov.

O stabilizačný príspevok 5 000 eur s povinnosťou zostať v zbore ďalšie tri roky požiadalo medzi októbrom 2024 a júnom tohto roka takmer 4 600 policajtov. Ministerstvo sa snažilo situáciu riešiť aj spustením náborovej kampane.

(tasr, red)

Minúta  |  

Tajani žiada Európsku centrálnu banku o ďalšie zníženie úrokových sadzieb

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani vyzval Európsku centrálnu banku, aby vzhľadom na rastúce colné hrozby zo strany USA zvážila ďalšie zníženie úrokových sadzieb.

Podľa neho by Európska centrálna banka mala podporiť ekonomiku eurozóny aj možným novým programom nákupu dlhopisov.

Dôvodom je rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý od 1. augusta 2025 zavedie 30-percentné clo na väčšinu dovozu z EÚ.

Hoci Brusel a Washington stále rokujú o obchodnej dohode, Európska komisia zatiaľ odvetné clá nezaviedla, no pripravuje zoznam ciel na americký tovar v hodnote 21 miliárd eur pre prípad, že dohodu nedosiahnu.

Európska centrálna banka už v júni 2024 znížila kľúčovú sadzbu na dva percentuálne body, pričom investori očakávajú ďalšie možné zníženie v prípade prehĺbenia obchodného napätia. Tajani zdôraznil potrebu rýchlej a flexibilnej reakcie na nové ekonomické výzvy.

(tasr, red)

Minúta  |  

Kellogg v Kyjeve rokuje o bezpečnosti, zbraniach a tlaku na Rusko

Keith Kellogg, osobitný vyslanec Donalda Trumpa pre Ukrajinu, v pondelok dorazil do Kyjeva, kde bude rokovať s ukrajinskými predstaviteľmi o obrane, sankciách voči Rusku a bilaterálnej spolupráci.

Ako uviedol šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, tém na diskusiu je viac než dosť - od zbraní až po ochranu civilistov. Zdôraznil, že Trumpova zásada „mier prostredníctvom sily“ má v Kyjeve podporu.

Zároveň prezident Zelenskyj nariadil armádnym veliteľom, aby Kellogga podrobne informovali o ruskej vojenskej sile a situácii na fronte. Návšteva prichádza krátko po tom, čo Trump potvrdil dodávku systémov Patriot Ukrajine.

Po krátkom pozastavení niektorých dodávok zbraní Washington prisľúbil ďalšiu vojenskú pomoc, tentoraz cez mechanizmus PDA, čo umožňuje rýchlejšie dodávky z rezerv americkej armády bez schválenia Kongresu.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.