Preskočiť na obsah
  |  

Huliak: Znalci potvrdili úmyselné podpálenie domu poslanca Pavla Ľuptáka

Vyšetrovanie potvrdilo, že požiar rodinného domu poslanca Pavla Ľuptáka niekto založil úmyselne. Na sociálnej sieti to vyhlásil predseda Strany vidieka a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak. Dodal, že k tomuto záveru dospeli znalci na základe dôkladného posudku, ktorý vylúčil technickú poruchu či náhodné vzplanutie.

Ľupták v reakcii uviedol, že sa zastrašiť nenechá a bude vo svojej práci pokračovať aj naďalej. „Podpálenie môjho domu je jasným pokusom o zastrašenie, no my sa nevzdáme a budeme pokračovať v našom úsilí,“ vyjadril sa.

V čase požiaru sa v dome nikto nenachádzal, keďže poslanec aj jeho manželka boli v zahraničí, a preto nedošlo k žiadnym zraneniam. Škodu spôsobenú požiarom predbežne odhadli na 300-tisíc eur.

„Nemôžem sa zbaviť dojmu, že tento požiar súvisel s vtedajšou politickou situáciou a tento podpaľačský útok bol politicky motivovaný,“ vyhlásil Huliak. Tento výrok povedal na margo toho, že požiar sa stal v období, keď spoločne s Ľuptákom odchádzali z poslaneckého klubu SNS.

(red)

  |  

Na Slovensku chce vzniknúť deväť politických strán, za jednou stojí Zoroslav Kollár

Ministerstvo vnútra SR aktuálne eviduje deväť oznámení o zbere podpisov na vznik nových politických strán. Medzi nimi sú subjekty ako Spoločne, Jilo, Jednotní Slovania, Farmárske hnutie, Dunaj, Košické hnutie 2030, Spoločnosť Slovensko, Právo na pravdu a Roma Východ.

Niektoré majú regionálny charakter – napríklad Košické hnutie 2030, ktoré pripravuje primátor Jaroslav Polaček. V prípade Práva na pravdu ide o iniciatívu právnika Zoroslava Kollára.

Záujemcovia o registráciu musia predložiť 10-tisíc platných podpisov a splniť podmienky zákona o politických stranách.

Aktuálne je na Slovensku registrovaných 54 strán a hnutí, vyše 100 je v procese likvidácie.

(tasr, red)

  |  

Nebudeme hlasovacím automatom Bruselu na prianie Fialu, oznámil Takáč

Slovensko sa podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) nenechá zatlačiť do prijatia sankcií voči Rusku len preto, že to žiada český premiér Petr Fiala. Reagoval tak na jeho verejnú výzvu, aby Bratislava prehodnotila svoj odmietavý postoj k novému sankčnému balíku Európskej únie.

Takáč zdôraznil, že pre vládu Roberta Fica (Smer) je prioritou ochrana národných záujmov pred politickými nátlakmi zo zahraničia.

Opozičný poslanec Július Jakab (Hnutie Slovensko) označil Fialovu výzvu za ďalší dôkaz, že Slovensko je posledné, kto blokuje dohodu v Únii.

Kritizoval Fica za to, že ignoruje historické skúsenosti s ruskou dominanciou, pripomenul jeho členstvo v komunistickej strane pred rokom 1989 a zrušenie štátneho sviatku 17. novembra jeho vládou.

Podľa Jakaba tak Fico znovu ukazuje, že nedokáže konať v súlade s európskymi hodnotami a robí Slovensku medzinárodnú hanbu.

(lup)

  |  

Za päť mesiacov roku 2025 rástli nominálne mzdy vo všetkých odvetviach

V máji 2025 priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku medziročne narástla vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach.

Najvyšší rast miezd zaznamenali reštaurácie a pohostinstvá (11,2 percenta) a dvojciferný rast bol aj v oblasti informácií a komunikácie. Najpomalšie rástli mzdy vo vybraných trhových službách (0,4 percenta).

Po zohľadnení inflácie vzrástli reálne mzdy v ôsmich odvetviach, pričom najvýraznejší rast bol opäť v reštauráciách, pohostinstvách a v oblasti informácií a komunikácie (viac ako 6 percent).

Naopak, pokles reálnych miezd evidoval priemysel (-0,4 percenta) a vybrané trhové služby (-3,6 percenta). Za päť mesiacov roka 2025 nominálne mzdy rástli vo všetkých odvetviach, reálny rast bol v ôsmich z nich.

Najvyšší reálny rast bol v ubytovaní (4,9 percenta), pokles nastal vo vybraných trhových službách a vo veľkoobchode.

(tasr, red)

  |  

Policajný zbor získava nových členov, no personálny deficit pretrváva

V prvom polroku 2025 vznikol služobný pomer 442 policajtom. V tom istom období skončil služobný pomer 215 príslušníkom Policajného zboru. Vyplýva to z dát Ministerstva vnútra (MV) SR.

Dáta ukazujú, že počas prvých šiestich mesiacov minulého roka prišlo do polície 316 policajtov. Takmer dvakrát toľko, 631 príslušníkov, ich vtedy v služobnom pomere skončilo. Najviac policajtov odišlo v máji a júni minulého roka. Najviac príslušníkov zbor získal vo februári a v júni 2025.

Policajný zbor čelí v uplynulých rokoch nedostatku policajtov. V apríli podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) chýbalo v zbore približne 3 700 policajtov. Rezort vnútra sa situáciu snažil riešiť zavedením náborových a stabilizačných príspevkov a iných benefitov.

O stabilizačný príspevok 5 000 eur s povinnosťou zostať v zbore ďalšie tri roky požiadalo medzi októbrom 2024 a júnom tohto roka takmer 4 600 policajtov. Ministerstvo sa snažilo situáciu riešiť aj spustením náborovej kampane.

(tasr, red)

  |  

Tajani žiada Európsku centrálnu banku o ďalšie zníženie úrokových sadzieb

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani vyzval Európsku centrálnu banku, aby vzhľadom na rastúce colné hrozby zo strany USA zvážila ďalšie zníženie úrokových sadzieb.

Podľa neho by Európska centrálna banka mala podporiť ekonomiku eurozóny aj možným novým programom nákupu dlhopisov.

Dôvodom je rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý od 1. augusta 2025 zavedie 30-percentné clo na väčšinu dovozu z EÚ.

Hoci Brusel a Washington stále rokujú o obchodnej dohode, Európska komisia zatiaľ odvetné clá nezaviedla, no pripravuje zoznam ciel na americký tovar v hodnote 21 miliárd eur pre prípad, že dohodu nedosiahnu.

Európska centrálna banka už v júni 2024 znížila kľúčovú sadzbu na dva percentuálne body, pričom investori očakávajú ďalšie možné zníženie v prípade prehĺbenia obchodného napätia. Tajani zdôraznil potrebu rýchlej a flexibilnej reakcie na nové ekonomické výzvy.

(tasr, red)