Preskočiť na obsah
  |  

Rím a Atény varujú Európsku úniu pred ignorovaním rastúcej hrozby z Líbye

Taliansko a Grécko bijú na poplach pre vývoj v Líbyi, uvádza portál Politico. Rím varuje pred narastajúcim vplyvom Ruska, ktoré buduje základne a posilňuje prítomnosť v Tobruku a Sebhe.

Grécko zas upozorňuje na aktivity Turecka a tvrdí, že Ankara a líbyjská strana obchádzajú medzinárodné právo pri nárokovaní zón v Stredozemnom mori.

Zároveň prudko rastie prílev migrantov – len na Krétu ich tento rok prišlo už deväťtisíc. Grécka vláda v reakcii sprísnila azylové pravidlá a pozastavila ich vybavovanie pre prichádzajúcich z Líbye.

EÚ vraj reaguje vlažne – posledná diplomatická misia sa skončila fiaskom, keď ju v Bengází vyhlásili za nežiaducu. Rím a Atény márne žiadajú podporu silnejších spojencov, no Paríž aj Washington váhajú.

Analytici varujú, že Rusko môže využiť migráciu ako nástroj hybridnej vojny. Napriek rastúcim hrozbám sa Líbya nedostala ani do posledného vyhlásenia NATO.

(politico, lup)

  |  

Holjenčík: Zákaz ruského plynu môže ohroziť hospodárstvo aj domácnosti

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) varuje, že návrh Európskej únie na postupné ukončenie dovozu ruského plynu by mohol mať pre Slovensko vážne ekonomické dôsledky.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík upozornil, že úplný zákaz dovozu ruského plynu by mohol ohroziť slovenské hospodárstvo, domácnosti aj priemysel. Úrad preto v rámci pripomienkového konania predložil dve zásadné pripomienky k návrhu Únie.

Prvou je požiadavka na komplexnú analýzu ekonomických vplyvov na prepravné poplatky v celej Únii a porovnanie nákladov pred ukončením a po ukončení dovozu plynu z Ruska.

Druhá pripomienka žiada zavedenie mechanizmu, ktorý by umožnil členským štátom požiadať o výnimku alebo prechodné obdobie, ak by zákaz dovozu plynu preukázateľne spôsobil výrazné hospodárske škody.

ÚRSO zdôrazňuje, že jeho prioritou je ochrana slovenských odberateľov a zabezpečenie stabilných a dostupných cien plynu, preto odmieta automatické preberanie európskych nariadení bez zohľadnenia potrieb Slovenska.

(tasr, red)

  |  

Ruský generál Gerasimov navštívil jednotky bojujúce pri Pokrovsku

Náčelník generálneho štábu ruskej armády Valerij Gerasimov navštívil východnú Ukrajinu, kde osobne skontroloval jednotky bojujúce v oblasti mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti. Informovalo o tom v pondelok ruské ministerstvo obrany.

Pokrovsk, ktorému Moskva naďalej hovorí Krasnoarmejsk, sa stal jedným z hlavných cieľov ruskej ofenzívy v snahe ovládnuť celú Doneckú oblasť.

Ministerstvo zverejnilo aj zábery z Gerasimovovej inšpekcie vrátane momentov z vojenského vrtuľníka a stretnutí s veliteľmi priamo na frontovej línii.

Ruské sily aktuálne kontrolujú takmer 19 percent územia, ktoré je medzinárodne uznávané ako súčasť Ukrajiny. Okrem Krymu a Luhanskej oblasti ide o väčšinu Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a časť Charkovskej a Sumskej oblasti.

(red)

  |  

Fico pozval Fialu na rokovanie a požiadal ho o rešpektovanie suverenity

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) reagoval na sociálnej sieti na výzvu českého predsedu vlády Petra Fialu, aby Slovensko bez podmienok podporilo nový sankčný balík EÚ proti Rusku.

Fico vo verejnom vyhlásení zdôraznil, že ide o suverénne rozhodnutie: „Slovenská republika je demokratická a suverénna krajina.“

Uviedol, že 18. sankčný balík podmienil energetickými garanciami – konkrétne istotou dodávok plynu po roku 2028, ak zastavia tie ruské. „Ide o slovenský národno-štátny záujem. Žiadam vás, aby ste ho rešpektovali,“ odkázal Fialovi.

Zároveň navrhol spoločné rokovanie oboch vlád na Slovensku, ktoré by podľa neho mohlo pomôcť zmierniť „zbytočnú nervozitu v medzinárodnom priestore“.

Fico zároveň pripomenul, že si Slovensko váži blízkosť s Českou republikou a očakáva rovnaký prístup aj z druhej strany.

Fiala v pondelok pred odletom do Veľkej Británie vyhlásil, že odpoveď na list premiérovi neočakáva, a dodal, že nezasahuje do vnútorných záležitostí SR.

„Nikdy som to nerobil a ani to robiť nebudem, ale toto je vec, ktorá sa dotýka bezpečnosti celej Európy. Nemám potrebu to ďalej komentovať. Pánovi premiérovi som napísal, čo som považoval za nutné, čo považujem za správne a dôležité, pretože jednota – a už nielen európskych krajín, ale západných demokracií v snahe zastaviť agresívnu politiku Ruska – je absolútne kľúčová, a tak sa na to musíme pozerať,“ povedal Fiala.

Pondelkovú reakciu na list zo strany ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) nekomentoval.

(facebook, lup)

  |  

Vývoj dôchodkov na Slovensku je dlhodobo neudržateľný, varuje analytik

Slovenské dôchodky sú podľa analytika Ľubomíra Koršňáka výrazne štedrejšie, než by zodpovedalo príjmom obyvateľstva a demografickej štruktúre.

V roku 2023 narástol objem vyplatených penzií vrátane rodičovských a 13. dôchodkov o 25 percent. Dôvodom je aj rýchle starnutie populácie – počet ľudí v produktívnom veku na jedného seniora klesne zo súčasných 2,7 na 1,8 počas 25 rokov.

Výdavky na starobné dôchodky tak stúpli zo 7,3 percenta HDP v roku 2019 na 8,9 percenta HDP v roku 2023. Ak by Slovensko kopírovalo priemer EÚ, malo by míňať len niečo nad sedem percent.

Takýto vývoj je podľa Koršňáka dlhodobo neudržateľný – dôchodky začínajú vytláčať investície a výdavky na vzdelávanie, čo znižuje rastový potenciál ekonomiky.

(tasr, lup)

  |  

Šefčovič: Únia preferuje s Trumpom dohodu, no musíme byť pripravení

Európska únia sa snaží dosiahnuť dohodu so Spojenými štátmi o nových obchodných podmienkach, no zároveň pripravuje odvetné opatrenia pre prípad, že rokovania zlyhajú.

Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič zdôraznil, že EÚ uprednostňuje dohodu do 1. augusta, ale musí byť pripravená aj na možnosť zavedenia „premyslených a primeraných“ protiopatrení.

Americký prezident Donald Trump totiž oznámil, že od 1. augusta zavádza 30-percentné clo na väčšinu dovozu z Únie, čo môže výrazne narušiť transatlantické dodávateľské reťazce.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala, že takéto clá by poškodili podniky aj spotrebiteľov na oboch stranách Atlantiku. Európska únia preto do začiatku augusta pozastavila vlastné odvetné opatrenia, aby dala šancu rokovaniam.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen vyzval na jednotu v rámci Európskej únie, no zároveň zdôraznil potrebu pripravenosti na všetky možnosti.

(reuters, red)