Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Indii sa otvára prvý showroom Tesly, ceny sú vysoko nad priemerom

Tesla oficiálne vstupuje na indický trh a v Bombaji otvára svoj prvý showroom. Predaj začína modelom Y, ktorý v základnej verzii stojí približne 70-tisíc dolárov (okolo 59 948 eur), výrazne viac než v USA či Číne.

Aj keď je India tretím najväčším automobilovým trhom sveta, elektromobily zatiaľ tvoria len malé percento predaja, čo súvisí najmä s nedostatočnou nabíjacou infraštruktúrou.

Tesla sa v luxusnom segmente postaví konkurentom ako BMW či Mercedes, zatiaľ čo domáci trh ovládajú značky Tata a Mahindra.

Indická vláda chce do roku 2030 zvýšiť podiel elektromobilov na 30 percent a ponúka zahraničným výrobcom daňové úľavy za lokálnu výrobu, zatiaľ však s obmedzeným úspechom.

Tesla zároveň čelí konkurencii aj zo strany Vinfastu, ktorý v rovnakom čase spúšťa predobjednávky na modely VF7 a VF6.

Showroom Tesly v Bombaji má prísne strážený prístup a vozidlo zatiaľ nebolo verejnosti plne predstavené.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Nemecko a USA pripravujú dodanie ďalších dvoch Patriotov na Ukrajinu

Dodanie v hodnote približne dvoch miliárd eur bude financované Berlínom, posledné technické i finančné detaily sa však ešte musia ujasniť, uviedol v pondelok nemecký minister obrany Boris Pistorius po schôdzke s americkým rezortným kolegom Peteom Hegsethom vo Washingtone.

Podľa Pistoriusa sa zdá, že detaily, ktoré je potrebné doladiť, sú „riešiteľné pre nás oboch, takže sa rýchlo pustíme do práce“, citovala nemecká agentúra DPA.

V súčasnosti existujú dve možnosti - buď Nemecko nakúpi dva okamžite dostupné systémy z amerických zásob, ktoré budú následne dodané priamo na Ukrajinu, alebo nemecká armáda Bundeswehr najprv poskytne Ukrajine dva svoje systémy a neskôr dostane za ne náhradu od USA.

Nemecko zároveň plánuje získať od USA presný raketový systém Typhon, ktorý dokáže odpáliť strelu s doletom približne dvetisíc kilometrov.

Tento zbraňový systém by mohol zasiahnuť aj ciele v Rusku, Pistorius však zdôraznil, že by slúžil výlučne ako odstrašujúci prostriedok. Nákup ešte nebol dokončený a Nemecko o tieto zbrane len prejavilo záujem. USA teraz skúmajú, či sú ochotné ich dodať.

(tasr, dpa, est)

Minúta  |  

V komisii OSN pre Blízky východ končia všetci traja pôvodní vyšetrovatelia

Traja členovia vyšetrovacej komisie OSN pre Izrael a palestínske územia sa rozhodli rezignovať. Ich odchod má podľa dostupných informácií súvisieť s potrebou obnoviť činnosť komisie, ktorá od roku 2021 skúma porušovanie ľudských práv v regióne. Izrael dlhodobo tento orgán ostro kritizuje.

Medzi odstupujúcimi je aj Navy Pillayová, bývalá šéfka tribunálu pre Rwandu, ktorá uviedla ako dôvod svoj vek. Austrálčan Chris Sidoti označil moment za vhodný na obnovu komisie a indický expert Miloon Kothari svoju rezignáciu nijako nešpecifikoval.

Šéf Rady OSN pre ľudské práva Jurg Lauber už vyzval členské štáty, aby do 31. augusta navrhli nových kandidátov.

Komisia bola od svojho vzniku v centre sporov a kritiky najmä zo strany Izraela, ktorý ju obviňuje z jednostranného prístupu.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Moskva odsúdila na 14 rokov väzenia známeho spisovateľa Borisa Akunina

Moskovský súd odsúdil ruského spisovateľa Borisa Akunina na 14 rokov väzenia za výroky podporujúce Ukrajinu a naznačujúce potrebu revolúcie v Rusku. Rozsudok padol v jeho neprítomnosti.

Akunin, vlastným menom Grigorij Čchartišvili, počas rozhovoru s prokremeľskými prankstermi, ktorí sa vydávali za prezidenta Zelenského, podporil Ukrajinu.

Ďalším dôvodom verdiktu bol jeho príspevok na Telegrame, kde sa v roku 2024 vyjadril v prospech revolúcie. Autor považuje proces za frašku.

Akunin, ktorý žije v exile v Londýne od roku 2014, patrí medzi najčítanejších ruských autorov a dlhodobo kritizuje Putinov režim. V januári ho Moskva označila za „zahraničného agenta“, čo v Rusku predstavuje nálepku nepriateľa štátu.

Po začiatku vojny na Ukrajine režim výrazne sprísnil tresty za kritiku armády a médií. Viacerí umelci už z krajiny odišli, ostatní čelia tvrdým postihom.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Prvé náznaky zlepšenia v Gaze nestačia, EÚ zvažuje ďalšie kroky

Európska únia eviduje prvé pozitívne známky zlepšenia humanitárnej situácie v Pásme Gazy, no očakáva ďalší pokrok.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v pondelok uviedla, že nárast počtu kamiónov a dodávok pomoci je povzbudivý, ale nedostatočný.

EÚ a Izrael sa minulý týždeň dohodli na krokoch, ako je zvýšenie humanitárnych dodávok, otvorenie hraničných priechodov a oprava infraštruktúry. Napriek tomu sa podľa Kallasovej treba sústrediť na dôsledné plnenie dohôd.

Paralelne prebiehajú rokovania medzi Izraelom a Hamasom o návrhu prímeria zo strany USA, no zatiaľ bez jednoznačného výsledku.

Únia zároveň uvažuje o možných sankciách voči Izraelu pre podozrenia z porušenia dohody o spolupráci. Rozhodovať o tom budú ministri zahraničných vecí EÚ už v utorok v Bruseli.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Irán odmieta rokovať s USA, ak budú trvať na zastavení obohacovania uránu

Irán v pondelok oznámil, že nebude pokračovať v rokovaniach so Spojenými štátmi o svojom jadrovom programe, ak bude Washington požadovať zastavenie obohacovania uránu.

Poradca iránskeho najvyššieho vodcu Alí Akbar Velájatí sa vyjadril, že ak by rokovania mali byť podmienené zastavením obohacovania, nebudú sa konať.

Irán a USA viedli niekoľko kôl rokovaní o jadrových otázkach, no tie boli prerušené izraelským útokom, ktorý viedol ku krátkemu ozbrojenému konfliktu. Po jeho skončení obidve krajiny naznačili ochotu pokračovať v rokovaniach, no Irán sa odmieta vzdať práva na obohacovanie uránu.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v pondelok vyjadril podporu diplomacii a pokračovaniu mierovej cesty, pričom zdôraznil, že stále verí v otvorenosť priestoru pre diplomaciu.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.