Preskočiť na obsah
  |  

USA zaradili skupinu TRF z Kašmíru na zoznam teroristických organizácií

Spojené štáty vo štvrtok oficiálne zaradili skupinu The Resistance Front (TRF) na zoznam teroristických organizácií. Skupina je zodpovedná za aprílový masaker v oblasti Pahalgam, kde ozbrojenci zavraždili 26 osôb, prevažne hinduistov.

Udalosť sa odohrala v indickej časti sporného regiónu Kašmír, známom ako cieľ turistov.

Podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia je TRF "krytím a zastúpením" skupiny Laškare tajjaba, ktorá sídli v Pakistane a je už dlhodobo evidovaná OSN ako teroristická.

Spojené štáty týmto krokom vyjadrujú svoj záväzok chrániť národnú bezpečnosť a presadiť spravodlivosť pre obete teroristických útokov.

India dlhodobo upozorňuje na prepojenie TRF s pakistanskými radikálmi. Think-tank Observer Research Foundation označil TRF za "zásterku a odnož" Laškare tajjaba. Pakistan však akúkoľvek zodpovednosť za aprílový útok popiera.

(tasr, afp, max)

  |  

Európski diplomati žiadajú výsledky, inak Iránu hrozí „snapback“ sankcií

Diplomati z Británie, Francúzska, Nemecka a Európskej únie vo štvrtok varovali Irán, že ak do konca leta nedôjde k pokroku v jadrovej dohode, sú pripravení opätovne uvaliť medzinárodné sankcie.

Vo vyhlásení francúzskeho ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že zvažujú využitie mechanizmu "snapback", ktorý umožňuje rýchle obnovenie sankcií zrušených v rámci dohody z roku 2015.

Táto dohoda výmenou za obmedzenie jadrového programu zmiernila tlak na Teherán. V roku 2018 ju však jednostranne opustil americký prezident Donald Trump. Platnosť dohody končí v októbri 2025, pričom pokusy o jej obnovu viaznu.

Aj keď Washington a Teherán absolvovali viacero rokovacích kôl, snahy prerušil nedávny izraelský útok, ktorý vyústil do 12-dňového konfliktu.

Odvtedy obe strany naznačili záujem o ďalšie rokovania, no Irán trvá na svojom práve obohacovať urán. Odmieta obvinenia, že sleduje vývoj jadrových zbraní, a tvrdí, že jeho program má výlučne mierový charakter.

Západné krajiny zároveň kritizujú iránsky raketový program a vojenskú podporu Ruska, čo Teherán opakovane poprel.

(tasr, afp, max)

  |  

Axios: Katar, Egypt a USA predložili aktualizovaný návrh prímeria v Gaze

Dve hlavné zmeny v najnovšom návrhu predloženom Izraelu a Hamasu sa týkali rozsahu stiahnutia izraelských vojsk z Gazy počas prímeria a pomeru palestínskych väzňov, ktorí majú byť prepustení za každého izraelského rukojemníka, informoval Axios s odvolaním sa na dva zdroje.

Katarský premiér by sa mal v sobotu stretnúť s vodcami Hamasu v Dauhe, aby sa pokúsil dosiahnuť ich súhlas s aktualizovaným návrhom.

Izrael predtým trval na zachovaní svojej prítomnosti v zóne päť kilometrov severne od koridoru pozdĺž hranice Gazy a Egypta, ale teraz to údajne znížil na 1,5 km, čo je bližšie k požiadavke Hamasu.

Vyjednávači oboch strán konfliktu sa od 6. júla zúčastňujú na najnovšom kole rokovaní v Dauhe, kde diskutujú o návrhu USA na 60-dňové prímerie.

Predchádzajúce dvojmesačné prímerie sa skončilo, keď izraelské útoky zabili 18. marca viac ako 400 Palestínčanov.

Ministerstvo zdravotníctva pod správou Hamasu uvádza, že doterajšie útoky Izraela zabili viac ako 58-tisíc Palestínčanov.

(reuters, est)

  |  

Biely dom: Izrael označil útok na kostol v Pásme Gazy za chybu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi telefonicky oznámil, že útok na jediný katolícky kostol v Pásme Gazy bol chybou.

Ľútosť nad incidentom a civilnými obeťami, ktoré údajne spôsobila „zablúdená munícia“, medzičasom vyjadrila Netanjahuova kancelária.

Trump Netanjahuovi zavolal krátko po tom, čo sa o útoku na kostol dozvedel. „Bola to chyba zo strany Izraelčanov, to je to, čo premiér tlmočil prezidentovi,“ vysvetlila hovorkyňa Karoline Leavittová.

K útoku na Kostol svätej rodiny v meste Gaza došlo vo štvrtok ráno. Zahynuli pri ňom traja ľudia a viacero ďalších sa zranilo vrátane kňaza Gabriela Romanelliho. Ten mal blízky vzťah so zosnulým pápežom Františkom, s ktorým si po začiatku vojny v Pásme Gazy pravidelne telefonoval. Z miesta hlásili aj materiálne škody.

(tasr, afp)

  |  

Migrantom v Grécku hrozí väzenie, ak odmietnu opustiť krajinu

Grécka vláda plánuje sprísniť prístup k nelegálnej migrácii. Podľa nového návrhu zákona budú migranti, ktorí odmietnu opustiť krajinu, čeliť minimálne trojročnému väzeniu.

Doteraz im hrozila len deportácia po umiestnení do tábora. Ministerstvo pre migráciu označilo tento krok za vyváženie medzi ochranou práv a udržiavaním bezpečnosti a poriadku.

Zákon má byť čoskoro predložený parlamentu. Okrem toho Grécko od 11. júla prestalo prijímať žiadosti o azyl od osôb, ktoré prichádzajú po mori zo severnej Afriky, najmä po náraste počtu migrantov na Kréte.

Opatrenie má trvať minimálne tri mesiace a má fungovať ako forma odstrašenia pred ďalšou vlnou príchodov.

(tasr, mja)

  |  

Zomrel svetoznámy paraglajdista, ktorý skočil z okraja vesmíru

Rakúsky extrémny športovec Felix Baumgartner zahynul vo veku 56 rokov pri nehode na paraglajde v meste Porto Sant’Elpidio v Taliansku. Podľa miestnych médií počas letu stratil vedomie a zrútil sa do hotelového bazéna, kde ľahko zranil mladú zamestnankyňu.

Len pár hodín predtým zverejnil na Instagrame vetu: „Príliš veľa vetra.“

Baumgartner sa preslávil v roku 2012, keď skočil z výšky takmer 39 km z okraja vesmíru. Tento rekordný zoskok zo stratosféry priniesol svetový obdiv – dosiahol rýchlosť 1 342,8 km/h a prekonal zvukovú bariéru. Už predtým zaujal skokmi z výškových budov ako Petronas Towers či zo Sochy Krista v Riu.

Heslo „narodený pre lietanie“ si nechal vytetovať na ruku a neustále hľadal nové výzvy. Smrť potvrdila firma Red Bull aj rakúske ministerstvo zahraničných vecí.

(dw, est)