Preskočiť na obsah
  |  

PS v najnovšom prieskume tesne pred Smerom, Republika je štvrtá

Voľby by v júli vyhralo Progresívne Slovensko, nasledoval by Smer a Hlas.

Voľby do Národnej rady SR by v júli vyhralo Progresívne Slovensko s podporou 20,7 percenta voličov. Tesne za ním by skončil Smer so ziskom 19,6 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.

Tretie miesto by obsadil Hlas s 11,7 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostali aj hnutie Republika (9,8 percenta), hnutie Slovensko (7,5 percenta), SaS (6,8 percenta) a KDH (6,3 percenta).

Mimo parlamentného prahu by zostali Demokrati (4,6 percenta), Maďarská aliancia (štyri percentá) a SNS (3,8 percenta).

V prepočte na mandáty by si zo 150 parlamentných kresiel PS pripísalo 38, Smer 36, Hlas 21, Republika 18, hnutie Slovensko štrnásť, SaS dvanásť a kresťanskí demokrati jedenásť.

Agentúra Focus realizovala prieskum v období od 7. do 13. júla na vzorke 1 032 respondentov.

(tasr, max)

  |  

Orbán varuje pred rozpočtom Únie, podľa neho neprežije ani budúci rok

Maďarský premiér Viktor Orbán v piatkovom rozhovore pre štátny rozhlas ostro skritizoval návrh nového rozpočtu Európskej únie. Podľa jeho slov by rozpočet "zničil Európsku úniu", pretože mu chýbajú jasné strategické základy.

"Myslím si, že tento rozpočet neprežije ani budúci rok, Komisia ho bude musieť buď stiahnuť, alebo bude musieť krok za krokom ustúpiť," dodal a skritizoval plány na pridelenie peňazí Ukrajine a plánované zmeny v poľnohospodárskych dotáciách.

Ursula von der Leyenová pred pár dňami predstavila návrh "najambicióznejšieho" rozpočtu v histórii Únie. Európska komisia navrhla nový sedemročný rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, ktorý má reagovať na bezpečnostné, klimatické a hospodárske výzvy budúceho desaťročia.

V priemere má predstavovať 1,26 percenta hrubého národného dôchodku (HND) Únie. Rozpočet má štyri hlavné okruhy: podpora súdržnosti a bezpečnosti, konkurencieschopnosť a výskum, globálna Európa vrátane fondu pre Ukrajinu a administratívne výdavky.

Z 52 súčasných programov sa ich počet zníži na 16 a príspevky členských štátov majú ostať nezmenené vďaka novým zdrojom vlastných príjmov, napríklad daniam pre veľké firmy či z elektronického odpadu.

(reuters, max)

  |  

Trump žiada zverejniť dôkazy o Epsteinovi, zasiahla aj ministerka spravodlivosti

Donald Trump žiada sprístupnenie svedectiev veľkej poroty v prípade zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina. Reaguje tým na silné reakcie svojich podporovateľov, ktorí spochybňujú nedávnu správu amerického ministerstva spravodlivosti.

Tá totiž dospela k záveru, že neexistujú dôkazy podporujúce konšpiračné teórie o Epsteinových klientoch či okolnostiach jeho smrti.

Trump na svojej platforme Truth Social oznámil, že požiadal ministerku spravodlivosti Pam Bondiovú, aby súdu predložila návrh na odtajnenie výpovedí. Rezort je pripravený požiadavku formálne predložiť súdu už v piatok.

Voliči prezidenta USA sú v tejto otázke neobvykle rozdelení. Zatiaľ čo niektorí priaznivci veria, že verejnosť má právo poznať mená a detaily Epsteinových kontaktov, Trump považuje aktuálnu situáciu za politický "podvod" iniciovaný demokratmi.

Bondiová už skôr prisľúbila "odhalenia" týkajúce sa letových záznamov a mien osôb spojených s Epsteinom.

Obvinenia, že Epstein sexuálne zneužíval dievčatá, sa dostali na verejnosť v roku 2006 a v tom istom roku ho zatkli ešte predtým, ako prijal dohodu o vine a treste. Zomrel v roku 2019 vo väzení po tom, čo ho druhýkrát zatkli a obvinili zo sprisahania za účelom obchodovania s ľuďmi.

(reuters, max)

  |  

Falošné sirotince i pôrodnice. V Indonézii rozbili sieť obchodníkov s deťmi

Indonézska polícia rozbila medzinárodný gang, ktorý údajne od roku 2023 predal najmenej 25 dojčiat kupcom v Singapure. Pri zásahu v Pontianaku a Tangerangu zadržali 13 osôb a zachránili šesť detí.

Vyšetrovanie podľa BBC preukázalo, že bábätká získavali od rodičov či tehotných žien – často v zúfalej finančnej situácii – prostredníctvom sociálnych sietí. Po narodení detí matkám vyplatili kompenzácie a dojčatá skončili v rukách obchodníkov.

Členovia siete im sfalšovali dokumenty a zabezpečili prevoz. Bábätká dočasne umiestnili u opatrovateľov, následne previezli do Jakarty a Pontianaku, kde dostali rodné listy a pasy. Cena jedného dieťaťa sa pohybovala v prepočte od 58-tisíc eur.

Polícia momentálne pátra po kupcoch a zahraničných spolupáchateľoch, o pomoc požiadala Interpol i singapurské úrady.

Podľa Indonézskej komisie pre ochranu detí sa siete obchodníkov s bábätkami často vydávajú za pôrodnícke kliniky, sirotince alebo sociálne zariadenia, ktoré údajne pomáhajú zraniteľným ženám a deťom.

Nelegálne adopcie sú podľa ich údajov na vzostupe – z 11 prípadov v roku 2020 stúpli na 59 v roku 2023. Cena dojčaťa závisí od viacerých faktorov – jedným z nich je fyzický vzhľad dieťaťa.

(max)

  |  

USA zaradili skupinu TRF z Kašmíru na zoznam teroristických organizácií

Spojené štáty vo štvrtok oficiálne zaradili skupinu The Resistance Front (TRF) na zoznam teroristických organizácií. Skupina je zodpovedná za aprílový masaker v oblasti Pahalgam, kde ozbrojenci zavraždili 26 osôb, prevažne hinduistov.

Udalosť sa odohrala v indickej časti sporného regiónu Kašmír, známom ako cieľ turistov.

Podľa amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia je TRF "krytím a zastúpením" skupiny Laškare tajjaba, ktorá sídli v Pakistane a je už dlhodobo evidovaná OSN ako teroristická.

Spojené štáty týmto krokom vyjadrujú svoj záväzok chrániť národnú bezpečnosť a presadiť spravodlivosť pre obete teroristických útokov.

India dlhodobo upozorňuje na prepojenie TRF s pakistanskými radikálmi. Think-tank Observer Research Foundation označil TRF za "zásterku a odnož" Laškare tajjaba. Pakistan však akúkoľvek zodpovednosť za aprílový útok popiera.

(tasr, afp, max)

  |  

Európski diplomati žiadajú výsledky, inak Iránu hrozí „snapback“ sankcií

Diplomati z Británie, Francúzska, Nemecka a Európskej únie vo štvrtok varovali Irán, že ak do konca leta nedôjde k pokroku v jadrovej dohode, sú pripravení opätovne uvaliť medzinárodné sankcie.

Vo vyhlásení francúzskeho ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že zvažujú využitie mechanizmu "snapback", ktorý umožňuje rýchle obnovenie sankcií zrušených v rámci dohody z roku 2015.

Táto dohoda výmenou za obmedzenie jadrového programu zmiernila tlak na Teherán. V roku 2018 ju však jednostranne opustil americký prezident Donald Trump. Platnosť dohody končí v októbri 2025, pričom pokusy o jej obnovu viaznu.

Aj keď Washington a Teherán absolvovali viacero rokovacích kôl, snahy prerušil nedávny izraelský útok, ktorý vyústil do 12-dňového konfliktu.

Odvtedy obe strany naznačili záujem o ďalšie rokovania, no Irán trvá na svojom práve obohacovať urán. Odmieta obvinenia, že sleduje vývoj jadrových zbraní, a tvrdí, že jeho program má výlučne mierový charakter.

Západné krajiny zároveň kritizujú iránsky raketový program a vojenskú podporu Ruska, čo Teherán opakovane poprel.

(tasr, afp, max)